História Prvýkrát opísal alergiu Hippokrates v 5.storočí pred našim letopočtom, v roku 1902 už definovali P.Portier a Ch.Richet termín anafylaxia. V roku 1905 C.von Pirquet použil a ako pojem prvýkrát definoval alergiu ako formu obrannej reakcie a odchýlku od pôvodného stavu. V roku 1923 nazvali A.F.Coca a R.A.Cooke geneticky podmienenú odchýlku, ktorá vyjadruje vrodenú dispozíciu k vzniku alergických ochorení – atopia. Protilátka sprostredkujúca alergickú reakciu - imunoglobulín E bola definovaná kolektívom K.a T. Ishizakovi, H.Bennich a G.Johansson v roku 1967.
Výskyt alergických ochorení Je dokázateľné, že výskyt alergických ochorení – ako je napríklad alergická nádcha, potravinová alergia, bronchiálna astma, ekzém - v posledných desaťročiach stúpa a stávajú sa závažným celospoločenským problémom. Mnohí preto kladú do jednej roviny alergické ochorenia s civilizačnými ochoreniami kasrdiovaskulárneho systému alebo onkologickými chorobami.
Podľa epidemiologickej štúdie ISAAC, ktorá bola ukončená a uverejnená vo vedeckom časopise Lancet sa zistilo, že výskyt alergických ochorení v rôznych častiach sveta nie je rovnaký. Napr. výskyt alergii v rozvojových zemiach ako je Indonézia, Grécko a Čína je 5%, v skupine krajín ako je Irán, Taliansko, Malajzia, Španielsko a i. je 15%, teda nižší. V ekonomicky silných oblastiach ako je napr. Francia, Nemecko, Japonsko, Švédsko je 20 %, v Brazílii, Kanade, Peru, USA a i. je 25% a v Austrálii, Írsku, Novom Zélande a Anglicku je 30%, teda výrazne vyšší. Na Slovensku je výskyt bronchiálnej astmy asi 3-5 %, atopickej dermatitídy je asi 14 % u jednoročných detí a potravinovu alergiou trpí asi 2 % celkovej populácie.
Príčiny vzniku alergických ochorení Genetické predispozície vzniku alergie síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje i náš životný štýl a vonkajšie prostredie. Napr., keď má matka alergiu je 70-80%, predpoklad, že u dieťaťa bude tiež alergické ochorenie. Je ale všeobecne známe, že genetika nie je dôvodom zvyšujúceho sa výskytu vzniku alergických ochorení, ale existujú dve základné hypotézy:
západný štýl života – sú často označované nové rizikové faktory – a to je vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov, budov, kde trávime 95% svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie, výživové návyky hygienická hypotéza – chýbajú protektívne faktory – typické pre starší, tradičný životný štýl, ktoré vedú k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia. Dnes sa už vo svete preferuje názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi, najmä prostredia typického pre hospodárske dvory (deti na dedinách), tak sa dostatočne stimuluje imunitná odpoveď a zreteľný je aj nižší výskyt alergií. Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností. Všetko je čisté a deti si umývajú ruky aj dvadsaťkrát denne. Klesá počet infekčných ochorení ako dôsledok užívania antibiotík, pričom infekčné ochorenie je považované ako protektívne pre vznik alergického ochorenia. Okrem toho nadmerný počet antibiotík vyhubí nielen bakteriáýlnu flóru v pľúcach a iných orgánoch horných dýchacích ciest, ale zároveň aj v čreve., pričom črevná sliznica je jedným z dôležitých faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.
Zmeny charakterizujúce westernizáciu (Režný Jíří, 2001)
1. zvýšená expozícia bytovými alergénmi
zvýšenie času stráveného v miestnosti zariadenie bytov chovanie zvierat v byte
2. vonkajšie životné prostredie
expozícia splodinami spaľovacích motorov
3. potrava
stravovacie návyky a nové druhy potravín konzervačné látky, chemizácia potravín
4. nedostatočné dojčenie
oneskorené vyzrievanie črevnej sliznice u novorodenca skorý styk s cudzorodými proteínmi
5. fajčenie
6. zmena imunitnej odpovede
širokospektrálne antibiotiká očkovanie
7. stres
