Prehľad Mastitída je zápal prsníkovej žľazy. Môže sa prejaviť počas obdobia dojčenia ako mastitis puerperalis alebo v inom období ako mastitis nonpuerperalis. Príčiny sú rôzneho druhu resp. spektrum pôvodcov sa odlišuje v oboch prípadoch. Terapia je síce tiež rôzna, avšak vždy si vyžaduje znehybnenie. Vstrekovanie mlieka sa môže znížiť pomocou inhibítorov prolaktínu. Otázka, či sa pri mastitíde má počas obdobia dojčenia naďalej dojčiť, je síce sporná, podľa súčasného stavu poznatkov je to však pri ľahkej forme úplne praktizovateľné.
Mastitída mimo obdobia dojčenia často prechádza do chronickej resp. recidivujúcej formy.
Všeobecné informácie Mastitídou sa nazýva zápal prsníkovej žľazy. Pri mastitíde možno rozlišovať dve formy. Rozlišovacím znakom pritom je, či sa prejavuje počas doby šestonedelia alebo nie. Mastitída počas šestonedelia sa nazýva mastitis puerperalis. Zápaly prsníkových žliaz mimo šestonedelia sa nazývajú mastitis nonpuerperalis.
Mastitída sa vyskytuje akútne alebo chronicky. Akútne znamená, že začne náhle a pri terapii sa dobre vylieči. Chronický priebeh je naproti tomu zdĺhavý, resp. sa mastitída stále vracia. Akútny priebeh môže prejsť do chronického.
Ak sa mastitída objaví u žien, ktoré trpia cukrovkou, diabetes mellitus, mala by sa vždy vylúčiť tvorba nádoru.
Niečo z anatómie Prsia sú žľazy. Z vývojového hľadiska pochádza mamma z potných žliaz kože. Leží nad 2. – 7. rebrom.
Ženské prsníky sa skladajú z tela prsníkových žliaz, prsnej bradavky a prsníkového dvorčeka. Prsná žľaza pozostáva z 15 – 20 jednotlivých žliaz, väzivového tkaniva a individuálne rozdielneho množstva tukového tkaniva.
Každá jednotlivá žľaza má vývod, ktorý úst do prsnej bradavky, takzvané hlavné mliečne vývody. Rozšírenie krátko pred ich ústím, ktoré sa označuje ako sinus lactiferi, slúži v období dojčenia ako zásobáreň mlieka. Ak sa na prsníky pozrieme spredu, zbiehajú sa mliekovody vo vnútri lúčovito smerom k prsnej bradavke. Každá jednotlivá žľaza sa skladá z viacerých lalôčikov, takzvaných lobuli, ktoré sú od seba oddelené obalovým tkanivom. Do hlavných mliečnych vývodov ústia vývody jednotlivých lalôčikov žliaz.
Stavba každého takéhoto lalôčika žľazy sa podobá drobnému hroznu. Bobule hrozna sú pritom malými mechúrikmi, takzvanými alveolami a „stonky“ sú odvádzajúce mliečne vývody. V alveolách sa počas dojčenia produkuje mlieko. Vtedy sa napĺňajú mliekom, inak sú mechúriky alveol bez tekutiny a sú ploché. Systém mliekovodov zase navzájom spolu spája alveoly lalôčika žľazy vo forme strapca hrozna. Tak môže mlieko tiecť z alveol do malých mliečnych vývodov. Malé mliečne vývody ústia do hlavného vývodu. Hlavný mliekovod sa na jednom mieste ešte raz rozširuje pred tým, ako vyústi do prsnej bradavky. Rozšírenie sa nazýva sinus lactiferi a počas dojčenia je rezervoárom pre mlieko. Do prsnej bradavky teda ústi cca. 15 vývodov. Sú pokryté epitelom epidermy. Ten chráni pred choroboplodnými zárodkami, ktoré by sa inak ľahko mohli dostať do mliekovodov a vyvolať zápaly. Prsná bradavka sa odborne nazýva mamila. Prsná bradavka má rovnako ako aj prsníkový dvorček tmavý pigment. V prsníkovom dvorčeku, ktorý sa nazýva aj areola mammae, sa nachádza mnoho mazových žliaz, takzvaných žliaz prsníkového dvorčeka. Svalstvo v prsnej bradavke umožňuje „erekciu“.
Prsníkové žľazy sú podrobené všetkým hormonálnym výkyvom počas menštruačného cyklu, v tehotenstve a v období dojčenia až do menopauzy, dokonca až do vysokého veku. Estrogény a progesterón podporujú od cyklu závislé kongenitálne zmeny.
Mastitis puerperalis Všeobecné informácie
Mastitis puerperalis je ochorenie počas šestonedelia. Objavuje sa väčšinou na 8. – 12. deň po pôrode. Je to zápal žliaz produkujúcich mlieko. Pôvodcom ochorenia je väčšinou zárodok z nemocnice. Preto sa toto ochorenie objavuje hlavne u žien, ktoré porodili v nemocnici. Jedná sa spravidla o akútny zápal, ktorý do chronickej formy prechádza len zriedkavo.
Príčiny
Príčinou tohto zápalu prsníkovej žľazy je zárodok, ktorý počas môže obdobia dojčenia ľahko vniknúť do prsníka. Pôvodcom je väčšinou staphylokokkus aureus, ktorý je rezistentný na penicilín. Rezistentný na penicilín znamená, že zárodok sa nemôže liečiť penicilínom, ktorý sa inak pri safylokokoch používa, pretože proti tomuto pôvodcovi nezaberá. Streptokoky sú síce, čo sa týka všetkých mastitíd, najčastejšími pôvodcami, stafylokokom sa však pripisuje mimoriadny význam aj preto, lebo vedú k epidemickému výskytu mastitíd. Epidemický výskyt znamená veľmi častý výskyt istého ochorenia v priebehu časovo a miestne ohraničeného rámca. Proteus mirabilis, E. coli a pseudomonas aerugenosa sú ďalšími typickými klinickými zárodkami, ktoré však mastitis puerperalis spôsobujú značne zriedkavejšie. Okrem toho existuje ešte mastitída, ktorá je vyvolávaná hubou candida albicans.
Príčinou mastitídy je zadržiavanie mlieka. To môže byť spôsobené nedostatočným saním dojčaťa alebo nejakou prekážkou v „priechode“. Pretože mlieko nemôže odtekať, hromadí sa v systéme mliekovodov. Systém mliekovodov sa tým extrémne rozšíri. Kvôli maličkým poraneniam a trhlinkám spôsobených namáhaním systému mliekovodov sa vytvorí zápal. Ak je ložisko zápalu osídlené baktériami, nazývame to superinfekciou. Baktérie, ktoré sa tam usídľujú, sú väčšinou stafylokoky alebo aj streptokoky. Bakteriálna mastitída je hnisavý zápal prsníkovej žľazy. Baktérie pochádzajú v období dojčenia väčšinou z prirodzenej ústnej flóry dieťaťa. Vychádzajúc z matky alebo ošetrovateľského personálu sa zárodok dostane do nosohltanu dieťaťa. Malé trhliny v koži, takzvané ragády, ktoré sa v období dojčenia môžu ľahko vytvoriť v oblasti mamily, sú „vstupnou bránou“ zárodkov. Pôvodcovia sa pri saní dieťaťa z prsnej bradavky dostanú do prsníka, a tam sa rozšíria. Zriekavo môžu malými poraneniami na koži vniknúť aj pôvodcovia, ktorí v normálnom prípade osídľujú pokožku, a viesť k bakteriálnej mastitíde. Okrem toho sa zdá, že určité krémy na prsia alebo prsné bradavky môžu podporovať vznik mastitídy, preto by sa malo dbať na to, aby boli používané len klinicky testované krémy, najlepšie po konzultácii so ženským lekárom. Hromadenie mlieka alebo malé poranenia prsníkových bradaviek, ktoré sa pri kojení ľahko tvoria, tiež predstavujú zvýšené riziko vývoja mastitídy.
Rozdelenie
Cesta šírenia sa rozlišuje inersticiálnu a intrakanalikulárnu formu. Lymfatickými cestami sa šíri forma označovaná ako intersticiálna mastitis puerperalis. Je to častejšia forma. Zápal je spočiatku lokálny, difúzny a má menší sklon k tvorbe abscesov. Abscesy sú uzavreté ložiská zápalu, podobné pľuzgieru, ktorý je naplnený hnisom. Intrakanalikulárna forma je naproti tomu osídlenie mliekovodov zárodkami. Tam môže už v naozaj rannom štádiu dochádzať k nahromadeniam hnisu.
Zápal môže v oboch prípadoch prechádzať na tkanivo žliaz, a tak sa ďalej šíriť. V ďalšom priebehu môžu pri oboch formách vznikať abscesy. Abscesy sa podľa ich lokalizácie delia na subareolárne (uložené priamo za prsnou bradavkou), subkutánne (uložené pod kožou), intramamilárne (uložené vo vnútri prsnej bradavky) a retromamilárne (uložené za prsníkom) procesy.
Symptómy
Skoré príznaky sú spravidla dobre rozoznateľné. Horúčka môže byť už izolovaným skorým symptómom. Pri neobjasnenej horúčke nad 38,4°C počas obdobia šestonedelia by sa vždy malo myslieť aj na začínajúcu mastitídu.
Zápal väčšinou začína jednostranne v oblasti prsníka ležiacej na vonkajšej strane. Pacientky sa zo začiatku sťažujú na celkovo bolestivo napnuté prsia. Bolesť sa pritom nedá presne lokalizovať. Skoro možno nahmatať aj zväčšené lymfatické uzliny v podpaží na rovnakej strane.
V ďalšom priebehu sa zápal väčšinou koncentruje na určité miesto, často vo vonkajšej oblasti prsníkov. Bolesti, sčervenanie a prehriatie presne opísaného miesta sú dôležité oporné body. Bolesť sa vtedy dá dobre lokalizovať. Ložisko zápalu je väčšinou dobre hmatateľné ako „zhrubnutie“. V niektorých prípadoch môžu byť zapálené oblasti viditeľné už navonok. Prsník vyzerá zväčšený a má zmenenú povrchovú kontúru. Ak zápal postúpi, môže dôjsť k tvorbe abscesov. Abscesy mastitídy môžu byť veľmi rozsiahle. Ak ležia priamo pod kožou, dajú sa prípadne aj nahmatať. Zapálená oblasť je veľmi citlivá, preto by vyšetrenie malo prebiehať veľmi opatrne. Pre infekciu candidou albicans sú typické vystreľujúce bolesti v prsníkoch a belavé povlaky na chronicky zapálenej prsnej bradavke.
Častosť
Mastitis puerperalis a non-puerperalis sa objavujú v pomere 2:1. Asi 1/3 prípadov je to hlboko ležiaca, intersticiálna, difúzna, pravdepodobne baktériami nespôsobená mastitída. Mastitída puerperalis postihuje väčšinou mladé ženy. 60 % postihnutých žien je mladších ako 30 rokov. Mastitída puerperalis sa u prvorodičiek objavuje častejšie než u viacnásobných rodičiek. Po pôrode sa u 0,8 – 0,9 % žien vyvíja mastitída. Vtedy sa musí zase počítať aj s obojstrannou mastitídou s pravdepodobnosťou 20 %. Celkovo sa však mastitída objavuje v prvých 6 mesiacoch dojčenia značne častejšie. Ženy, ktoré už trpeli na zápal prsníkovej žľazy alebo prsnej bradavky, majú zvýšené riziko.
Diagnostika
Väčšinou sa dá diagnóza rýchlo stanoviť anamnézou a palpačným nálezom. Abscesy sa dajú dobre zistiť sonografiou, a tak sa môže dobre pozorovať ich rozpätie a poloha.
Aby sa presne identifikoval zárodok, pokúša sa už od začiatku o stanovenie pôvodcu a rezistencie pomocou terapie antibiotikami. Ak existujú nápadnosti mamily alebo ak sa mlieko zdá byť preniknuté hnisom, možno použiť materiál zo steru z prsnej bradavky alebo z mlieka. Ak sa abscesy otvoria, mala by sa preskúmať tekutina, ktorá sa v nich nachádza. Určenie pôvodcu identifikuje zárodok, takže možno liečiť cielenejšie. Určenie rezistencie slúži na zistenie toho, akým antibiotikom možno proti zárodku skutočne účinne bojovať, lebo rôzne skupiny antibiotík majú určité zárodky, proti ktorým sú mimoriadne dobré a iné, proti ktorým sú menej dobré alebo proti ktorým neúčinkujú vôbec. Týmito vyšetreniami sa tak pokúša o optimalizáciu liečby.
Terapia
Od začiatku je mimoriadne dôležitá konzekventná terapia, pretože sa tak pokúša o zabránenie tvorby abscesov a o zmiernenie. Dôležité je, že sa prsník konzekventne vyprázdni, aby sa mlieko nemohlo hromadiť. Malo by sa pokúsiť aj o medikamentózne obmedzenie laktácie a fyzikálne opatrenia na zlepšenie zápalu. Fyzikálnymi opatreniami sú napríklad ochladenie prsníka pomocou vačku s ľadom alebo chladivých „obkladov“. V každom prípade však platí, že antibiotiká by sa mali podávať až po neúspechu iných opatrení, a vtedy podľa možnosti veľmi špecificky pre daný zárodok. Laktácia sa obmedzuje pomocou inhibítorov prolaktínu pri nízkom dávkovaní, napr. 1 Bromocriptínu 1 – 2-krát denne á 2,5 mg počas 2 – 4 dní.
Je sčasti otázne, či sa v ľahších prípadoch akútnej masticídy má z infikovaného prsníka naďalej dojčiť. Rozhodnutie o ďalšom dojčení alebo nedojčení vo veľkej miere ovplyvňuje koncept liečby.
Dojčenie
Pri ľahkých, t. zn. začínajúcich, miestne ohraničených mastitídach, ako i pri malých ohraničených infiltráciách sa zo súčasného pohľadu môže dojčiť naďalej. Výnimkou je obojstranná mastitída s dokázanou infekciou spôsobenou streptokokmi. Malo by sa dbať na dostatočný prísun tekutín a pokoj na lôžku. Lieky proti bolesti a antibiotiká by sa mali užívať len na lekársky predpis. Pokiaľ sa dojčí naďalej, nemali by sa lieky a dojčenie navzájom vylučovať. Ak sa pokus nevydarí, t. zn. po 24 nenastane zlepšenie, musí sa s dojčením prestať. Potom sa postupuje - ako je opísané nižšie – terapiou antibiotikami. Používajú sa špeciálne antibiotiká, ktoré zodpovedajú normálnemu spektru zárodkov tohto ochorenia. Ide o antibiotiká rezistentné na penicilín a cefalosporíny.
Odstavenie dojčaťa
V ťažkých prípadoch pokročilej mastitídy by sa malo v každom prípade rozhodnúť pre tento terapeutický koncept. Ak sa rozhodne pre odstavenie, mal by sa prsník vyprázdniť. Mlieko sa vypumpuje a znehodnotí. Prsníky by sa mali dôkladne vytrieť. Postihnutý prsník by sa mal ochladzovať a podviazať. Aby sa zamedzilo ďalšiemu hromadeniu mlieka, pokúša sa o obmedzenie produkcie mlieka. Na jednej strane sa obmedzí množstvo tekutiny, ktorú žena smie prijímať, na druhej strane môže byť potrebné aj medikamentózne spomalenie produkcie mlieka. Na zabránenie vstrekovaniu mlieka pomocou liekov možno použiť Bromocriptin. Zo začiatku sa terapia antibiotikami odmieta, ak však v priebehu prvých 24 hodín nedôjde k zlepšeniu, podávajú sa antibiotiká vo vyšších dávkach a prípadne dokonca intravenózne.
Pri začínajúcej tvorbe abscesov je terapeutický koncept jednotný. V každom prípade sa už nedojčí. Štádium zápalu sa posudzuje fonograficky. Ak sa absces už vytvoril, nie sú antibiotiká väčšinou už efektívne. Aby sa podporilo „rozplynutie“ abscesu, mala by sa oblasť zápalu liečiť teplom. Na to sa môžu použiť vlhké a teplé obklady, infračervené svetlo a krátke vlny. „Zrelý“ absces sa potom môže vyprázdniť pomocou rezu do kože.
Absces sa vyprázdni rezom do kože na vrchole dutiny abscesu. Na spodnej strane abscesu sa tiež urobí malý zárez. Cez drenáž, malú hadičku z umelej hmoty, ktorá sa vloží do dutiny abscesu, môže potom odtekať naďalej sa tvoriaci hnis a sekrét z rany. Denné vymývanie napr. Rivanolom® - roztokom 0,1 % sa rana čistí. Keď zápal odznie a rana je čistá, uzavrie sa.
Pri malých abscesoch, ktoré ležia výhodne, t. zn. priamo pod kožou alebo mamilou, možno uvažovať o jednoduchej alebo opakovanej punkcii, čiže o vyprázdnenie abscesu pomocou ihly. Niekedy môže byť však aj pri malých abscesoch potrebný malý rez do kože; potom možno do rany vložiť lamelu, ktorá nasáva sekrét z rany a väčšinou je aj napustená dezinfekčným roztokom. Najnovšie sa používajú aj drenáže na odsávanie a vyplachovanie, ktoré vedú k dobrým výsledkom.
V prípade pôvodcu candida albicans sa musí liečiť matka a dieťa.
Komplikácia
Následkom mastitídy môže dôjsť k adiponekróze. Jedná sa pritom o odumierajúce resp. odumreté tukové tkanivo.
Profylaxia
Na zabránenie zápalu prsníkovej žľazy je obzvlášť dôležitá hygiena počas dojčenia. Pri trhlinkách v koži by sa tak podľa možnosti mali používať „klobúčiky na dojčenie“. Ragády, čiže malé trhlinky v koži, treba ošetrovať, pričom by sa malo dbať na naozaj vhodné krémy ako napr. Pantenol. Hromadeniu mlieka sa dá zabrániť úplným vyprázdnením prsníkov. Pretože mnoho typických a zle liečiteľných pôvodcov sa vyskytuje hlavne v nemocničnom prostredí, zohráva boj proti týmto zárodkom hlavne tu veľkú úlohu.
Prognóza
Akútna mastitída môže zmiznúť sama od seba. V polovici prípadov sa však tvoria abscesy. To sú nahromadenia hnisu dobre ohraničené od zdravého tkaniva. Ak ležia blízko za mamilou, môžu sa niekedy samé vyprázdniť von alebo do systému mliekovodov. Väčšie abscesy by sa mali kvôli vyprázdneniu narezať, pretože sa, keď samé od seba perforujú, nezriedka tvoria takzvané fistuly. Fistuly sú v tomto prípade spojenia ku koži alebo k systému mliekovodov, ktoré opäť predstavujú vstupné brány pre baktérie do tkaniva prsníkov. Šírenie zárodkov krvou je však extrémne zriedkavé. Pri odolnosti voči liečbe bez ústupu spojenia by sa však vždy malo myslieť aj na rakovinu prsníka. Inak sa zdá, že pacientky, ktoré už raz mali mastitídu, majú zvýšené riziko opätovného vytvorenia mastitídy. Tvorením jaziev hlavne pri prekonanej mastitíde s abscesmi by sa pri ďalších pôrodoch malo priamo medikamentózne prestať dojčiť, aby sa zabránilo recidíve mastitídy.
Mastitis non-puerperalis Označenie v princípe zahŕňa všetky bakteriálne a abakteriálne zápaly prsníkov mimo laktačného obdobia, čiže mimo obdobia dojčenia.
Príčiny
Pretože sú pod pojmom mastitis non-puerperalis zahrnuté všetky mastitídy mimo šestonedelia, sú príčiny rozmanité, priebeh zápalu je však predsa len podobný. Dôležité je rozoznávať medzi bakteriálnymi, čiže zárodkami vyvolávanými, a abakteriálnymi mastitídami, ktoré nie sú vyvolávané baktériami. Pritom treba spomenúť, že aj na pôde spočiatku abakteriálnej mastitídy sa môže vytvoriť bakteriálna mastitída.
Bakteriálna mastitis nonpuerperalis
Spektrum pôvodcov bakteriálnej mastitis nonpuerperalis sa odlišuje od toho pri mastitis puerperalis. Stafylokokus aureus so 40 % infekcií zohráva síce aj tu dôležitú úlohu, význam však majú zmiešané infekcie s inými stafylokokmi, predovšetkým pôvodcami s negatívnou koagulázou a mnohými rôznymi pôvodcami, ako anaerobiety, enterokoky, streptokoky, mykoplazmi a niektoré iné zárodky. V 10 % prípadov sa dajú dokázať anaeróbne baktérie. To sú baktérie, ktoré sa rozmnožujú výlučne pri neprítomnosti kyslíka.
Bakteriálne mastitídy sú zriedkavo vyvolávané osídlením zárodkov, väčšinou dochádza k sekundárnej infekcii. To znamená, že až v priebehu spočiatku abakteriálneho zápalu dochádza k následnému osídleniu zárodkami. Vstupnými bránami pre pôvodcov sú aj tu trhlinku v kože mamily.
Abakteriálna Mastitis nonpuerperalis
Hlavne u mladších žien nájdeme zvýšenú tvorbu sekrétu. Vzniknutý sekrét nemôže odtekať a hromadí sa. Tým dochádza k rozšíreniu systému mliekovodov. Systém mliekovodov sa poškodzuje a môže dochádzať k vystúpeniu sekrétu do okolitého väzivového tkaniva. Pretože je tu sekrét takpovediac „cudzím telesom“, vyvoláva zápalovú reakciu. Tak na poškodených mliekovodoch ako aj vo vnútri ložiska zápalu sa opäť môžu ľahko usídliť baktérie. Keď sa primárne abakteriálna mastitída neskôr osídli zárodkami, je rozlíšenie od primárnej bakteriálnej mastitídy samozrejme ťažké.
Organická príčina zvýšeného tvorenia sekrétu ostáva pritom často neobjasnená. U 20 % postihnutých žien však existuje zvýšené vylučovanie hormónu prolaktínu ako príčina zvýšenej sekrécie a z toho vyplývajúceho hromadenia sa sekrétu. Na druhej strane môžu byť zápalové reakcie mastitis nonpuerperalis asociované aj s mastiopatiami so zvýšenou sekréciou, pričom sa predpokladá, že mastitis nonpuerperalis môže byť aj komplikáciou takejto mastiopatie. Rovnako môže dochádzať k mastitídam v súvislosti s niektorými systematickými ochoreniami. K nim patria tuberkulóza alebo aj syfilis. Tieto ochorenia sú však, hlavne chronický priebeh, u nás veľmi zriedkavé, takže k mastitis nonpuerperalis dochádza v rámci takéhoto chorobného obrazu len zriedkavo Ako posledná príčina môže byť ešte spomenuté, že aj vonkajšie silové pôsobenia, ako napr. dopravná nehoda, môžu viesť k mastitíde. Aj v tomto prípade sa sekrét z mliekovodov dostane do okolitého tkaniva a vyvolá tam zápal.
Častosť
Mastitis nonpuerperalis je zriedkavá. Zápal sa prejavuje s vrcholom častosti okolo 20. – 40. roku života. Polovica všetkých žien má menej než 40 rokov. Ďalší vrchol postihuje ženy vo veku medzi 50 a 60 rokom, čiže ženy v období klimaktéria. Zriedkavo sa však môže objaviť aj po menopauze. 2/3 prípadov sú vyvolávané bakteriálnymi pôvodcami.
Symptómy
Priebeh mastitis nonpuerperalis je často chronický. Mastitídy s akútnym a ťažkým priebehom s vysokou horúčkou a rozpínajúcim sa pocitom bolesti a napätia sú aj v tomto prípade, rovnako ako sčervenanie a prehriatie prsníkov, stredobodom klinickým symptómov. Priebeh je väčšinou značne menej dramatický než pri mastitis puerperalis. Tvorba abscesov, ako väčšinou pri mastitis puerperalis, je tu teda značne zriedkavejšia. V mnohých prípadoch dochádza k stále sa vracajúcim zápalom. Kvôli stále sa opakujúcim mastitídam sa môžu tvoriť spojenia vnútorných mliekovodov smerom von, takzvané fistulové kanáliky.
Diagnóza
Anamnéza pacientky je samozrejme aj tu dôležitou súčasťou stanovenia diagnózy. Presné zhodnotenie stavu prsníkov nastáva palpačným nálezom a ultrazvukom. Ak existujú nápadnosti na mamile alebo sekrécia, mali by sa urobiť stery, a tie vyšetriť na zárodky a ich odolnosť voči antibiotikám. Mala by sa zistiť výška hormónu prolaktínu v krvi. Ak sa prolaktín v krvi nachádza vo zvýšenej miere, mali by sa hľadať príčiny, aj keď tieto vo väčšine prípadov ostávajú nevysvetlené. Môžu to spôsobovať poruchy štítnej žľazy alebo aj niektoré lieky, ako napr. trankvilizér hyperprolaktímiu, t. zn. zvýšený prolaktín v krvi. Pri každej mastitis nonpuerperalis sa musí vždy myslieť aj na zápalovú rakovinu prsníka. Ženám s opakujúcimi sa, takzvanými recidivujúcimi mastitídami alebo u ktorých ostáva terapia bez úspechu, by sa preto mala predpísať mamografia.
Terapia
Ak sa doteraz neobjavila nijaká mastitis nonpuerperalis a nevytvoril sa absces, lieči sa chladením, inhibítormi zápalu, antibiotikami a inhibítormi polaktínu. Inhibítory prolaktínu by sa mali nasadiť aj pri normálnej hladine prolaktínu v krvi, pretože cirkulujúci prolaktín môže mať zvýšenú svoju biologickú aktivitu. Abscesy by sa mali otvoriť a vyprázdniť. Súčasne sa zo steny abscesov odoberie tkanivo, a histologicky sa posúdi. Pritom sa vyšetrí odobraté tkanivo bunkovej steny na bunkových zmenách, ktoré by mohli znamenať zhubný rast tumoru. Okrem toho sa urobí výter na určenie zárodkov a ich rezistencie.
V prípade žien, ktoré majú opakujúce sa ložiská zápalov, zvyškové vredy po prekonaných zápaloch alebo dokonca fistuly, by sa malo zapálené tkanivo odstrániť so spoľahlivým odstupom. Mastitídy, ktoré sa vyskytujú v rámci generalizovaných, čiže systematických chorôb, ako napr. v prípade tuberkulózy alebo syfilisu, sa liečia ako základné ochorenia. Fyzikálne opatrenia, napr. chladenie alebo podviazanie postihnutého prsníka, sú v týchto prípadoch rovnako používané, ako iné symptomatické terapeutické opatrenia (napr. lieky proti bolesti).
Komplikácia
Následkom mastitídy môže dôjsť k adiponekróze. Jedná sa pritom o odumierajúce resp. odumreté tukové tkanivo.
Prognóza
Akútna mastitída môže zmiznúť sama od seba. V polovici prípadov sa však tvoria abscesy. To sú nahromadenia hnisu dobre ohraničené od zdravého tkaniva. Ak ležia blízko za mamilou, môžu sa niekedy samé vyprázdniť von alebo do systému mliekovodov. Väčšie abscesy by sa mali kvôli vyprázdneniu narezať, pretože sa, keď samé od seba perforujú, nezriedka tvoria takzvané fistuly. Fistuly sú v tomto prípade spojenia ku koži alebo k systému mliekovodov, ktoré opäť predstavujú vstupné brány pre baktérie do tkaniva prsníkov. Pre mastitis nonpuerperalis je typický prechod do chronickej formy. To sa stáva v 30 % prípadov.
Predchádzajúca téma
Psychika "čerstvej" matky Nasledujúca téma
Kolika dojčiat
