Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk 
Čím ďalej viac detí prichádza na svet cisárskym rezom, ktorý sa indikuje, aby sa zachoval život matky alebo dieťaťa. Býva plánovaný alebo sa o ňom rozhodne počas pôrodu. Táto operácia prebieha pod celkovou alebo čiastočnou (epidurálnou, spinálnou) anestéziou. Hoci je cisársky rez dnes už dobre overenou technikou privádzania detí na svet, je to predsa len nemalý chirurgický zákrok.
Jedným z dôsledkov tohoto “neprirodzeného” pôrodu je bolestivá jazva, ďalej psychická nepohoda (už som naozaj matkou?), nepríjemný pocit pri sedení a ťažké prvé kroky po prebraní sa z anestézie. Avšak zmobilizovanie nôh a uvedenie tela po cisárskom reze do pohybu je veľmi dôležité z hľadiska rýchlej rekonvalescencie. Dĺžka pobytu v nemocnici je po operácii približne týždeň a stehy sa vyberajú po 5.-7. dňoch po zákroku.
Dojčenie umožňujú dva hormóny oxytocín a prolaktín. Prolaktín sa vytvára počas celého tehotenstva, zatiaľ čo oxytocín je hormón, ktorý sa začne vylučovať až na jeho konci, resp. tesne po pôrode. Na to, aby sa dojčenie dobre rozbehlo, je teda potrebné začať s dojčením ihneď. Priloženie dieťatka k prsníku bezprostredne po pôrode je zároveň najlepším predpokladom úspešného dojčenia. Totiž, ak do 24 hodín nedôjde k stimulácii prsníka, (sanie dieťaťa alebo dráždenie bradaviek) hrozí oslabenie mechanizmu tvorby mlieka, pretože množstvo potrebných hormónov k rozbehnutiu dojčenia začne po pár hodinách po pôrode klesať. Nech sa pôrod viedol akokoľvek (prirodzene - pôrodnými cestami alebo cisárskym rezom) tvorbu mlieka treba podporiť priložením bábätka, a to čo najskôr po jeho narodení.
V niektorých prípadoch – po cisárskom alebo po veľmi ťažkom pôrode pre dieťa či matku - je možné naštartovať prvé dojčenie do 48 hodín po pôrode. Dôležité je prikladať počas 48-72 hodín dieťatko čo najviac k prsníku, ako sa len dá alebo odsávať si mliečko, ak je dieťa na satie ešte priveľmi unavené a nevládze.
Takýmto spôsobom by sa mali zo začiatku dojčiť najmä predčasne narodené deti. Matka si počas prvých dní mlieko odstriekava a lekársky personál alebo rodina ho prinášajú bábätku. Pitiu tohoto mlieka z fľašky by sme sa mali v prvých hodinách po narodení bábätka radšej vyhnúť, aby sa nenarušil jeho prirodzení sací reflex, a aby tým nevzrástlo riziko, že bude odmietať sať z prsníka. Odstriekané materské mlieko sa doporučuje podávať striekačkou alebo lyžičkou. Materské mlieko obsahuje všetky potrebné živiny, vitamíny a minerály, ako aj protilátky, ktoré chránia bábätko pred infekciami a chorobami. Po 48 hodinách po pôrode nie je dojčenie úplne vylúčené, ale bude pravdepodobne prebiehať ťažšie, pretože množstvo potrebných hormónov pokleslo a dieťatko začali kŕmiť s fľaškou.
Po pôrode sa začne maternica sťahovať do pôvodnej veľkosti. Tieto sťahy pri zavinovaní spôsobuje hormón oxytocín, ktorý, ako sme uviedli, je dôležitý aj pre dojčenie, a teda dojčenie zase napomáha zavinovaniu maternice. Avšak sťahy môžu byť bolestivé a dokážu prvé chvíle dojčenia znepríjemniť.
Mechanizmus spustenia laktácie (tvorby mlieka) je rovnaký pre všetky mamičky, či už rodili “normálne” alebo “cisárskym”. Avšak polohy pri dojčení po cisárskom reze sa odporúčajú skôr v polohe ležmo, aby sa predišlo bolesti spôsobenej jazvou na bruchu po cisárskom, vhodná je najmä poloha futbalovej alebo rugby lopty (pozri článok na babetku Polohy pri dojčení) –spojiť?. Keďže dojčenie v ľahu nie je až také jednoduché, potrebuje mamička, ktorá začína s dojčením, pomoc a to hlavne so správnym priložením bábätka k prsníku aspoň do tej doby, kým sa jazva neuzavrie a dojčenie bude možné aj v sede. Problémy s dojčením po cisárskom reze sú skôr psychického pôvodu. Novorodička, ktorá takto rodila môže mať pocit, že neprežila “normálny” pôrod, že sa necíti matkou a preto nebude mať ani dostatok mlieka. Naviac, ak sa pôrod viedol v úplnej anestézii, únava, ktorú takáto rodička prežíva, ju odrádza od dojčenia a tým u nej tvorba mlieka môže prebiehať ťažšie.
Nadmerná lekárske zasahovanie (tzv. premedikalizácia) do pôrodu a priveľká lekárska starostlivosť o novorodenca, s akými sa dnes stretávame, sťažujú vytvorenie citovej väzby medzi rodičmi a dieťaťom; a vôbec prejavenie materinského alebo otcovského citu nebýva v nemocničnom prostredí zvykom. Dieťa je od matky oddelené, zatiaľ čo obom by fyzický kontakt iba prospel. Takto akoby dával rodičom zdravotnícky personál pocítiť, že nie sú schopní sa sami o svoje dieťa postarať, vlastne nemôžu pre dieťa nič urobiť. Pri “prvých problémoch” s dojčením sa radšej uprednostní v nemocnici fľaša, hygiena sa musí až prehnane dodržiavať, matky by mali dojčiť len v stanovenom čase pričom aj dĺžka dojčenia je regulovaná – pre všetky deti rovnako…. To všetko “novopečené” mamičky znechucuje a robí dojčenie nepríjemnou záležitosťou. Chýba dostatok času a pohody, a odtiaľ potom pochádza väčšina problémov či neúspech pri dojčení. A zatiaľ by novorodenec potreboval pocit bezpečia, tepla a kvázi sústavnú výživu tak, ako keď bol v brušku.
Prvé dni nie sú ľahké, ale mamičky nesmú stratiť odvahu a vieru v dojčenie a v tom by im zdravotnícky personál mohol podať pomocnú ruku. Takto poučené mamičky sa následne ľahšie vyhnú zbytočnej bolesti.
Cisársky rez nie je prekážkou pre dojčenie. Matka po cisárskom reze má právo na odbornú pomoc pri dojčení. Matka aj po cisárskom reze môže dostať dieťa k prsníku hneď, resp. do hodiny, po pôrode a to aj po “epidurálke” alebo po celkovej anestézii. Ak k prvému dojčeniu príde až po prebudení, nemusí mať matka dostatok síl na dojčenie a ani dieťa nemusí mať dostatok síl na sanie, čo môže byť dôsledok anestézie. Dojčenie po cisárskom si vyžaduje čas, pomoc a adaptáciu. Po cisárskom reze môže byť nástup laktácie trochu oneskorený, najmä ak je mamička obzvlášť unavená. Niektoré mamičky sa sťažujú na bolestivé sťahy počas dojčenia. Ide o fyziologický jav, ktorý súvisí so sťahovaním maternice a je dočasný. Po cisárskom má mať matka vyváženú stravu, zdravú, bohatú na proteíny, ovocie a zeleninu, aby sa organizmus rýchlo dostal do formy.
 Predchádzajúca téma Správna poloha pri dojčení | Nasledujúca téma |
