Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk 
Renáta Križanová: Pozitívna skúsenosť z pôrodu a poďakovanie lekárom a sestrám z Ružinovskej pôrodnice, 29.10.2002
Milé mamičky,
nedá mi, aby som sa s Vami nepodelila o svoj zážitok z pôrodu v Ružinovskej nemocnici. 17.10.2002 sa nám tam narodil náš synček Lukáško. Počas tehotenstva som často navštevovala stránku „Babetko.sk“ a čítala som si rôzne skúsenosti s pôrodom na Slovensku a aj konkrétne v Ružinovskej nemocnici.
Musím povedať, že veľmi veľa negatívnych článkov na tejto stránke ma dosť znepokojovalo a pôrodu a popôrodnej starostlivosti v nemocnici som sa veľmi bála. Preto sa chcem s ostatnými nastávajúcimi mamičkami podeliť o svoju pozitívnu skúsenosť – možno Vám tento môj príspevok pomôže prekonať strach z pôrodu na Slovensku.
Do nemocnice som bola prijatá týždeň pred termínom pre podozrenie pre priečnu polohu plodu a možný cisársky rez. Po vyšetrení na ultrazvuku sa ukázalo, že hlavička sa otočila správnym smerom dolu a aj keď ešte nebola úplne zostúpená, vyzeralo to, že bude možný prirodzený pôrod. Pre prílišnú pohyblivosť môjho bábätka sa ale lekári rozhodli, nechať ma v nemocnici až do pôrodu, pre prípad, že by sa dieťatko zas otočilo. V rámci každodenného sledovania srdcových ozvov plodu na monitore sa na tretí deň mojej hospitalizácie opakovane ukázali nie príliš dobre výsledky. Lekár, ktorý mal v ten večer službu sa ihneď rozhodol pre môj preventívny presun na pôrodnicu aby som mohla byť monitorovaná počas celej noci a v prípade nepriaznivého vývoja by sa mohlo pristúpiť k sekcii. Na pôrodnici ma prijal tam slúžiaci pán doktor, ktorého meno nanešťastie neviem a to ma naozaj mrzí, pretože aj touto cestou by som sa mu rada poďakovala za jeho výborný a veľmi ľudský prístup. Isto si viete predstaviť, že som bola veľmi vystrašená, či sa niečo nemôže stať dieťatku. Pán doktor mi všetko vysvetlil a upokojil ma, v tom čase už monitor vyzeral dobre.
Po rannom vyšetrení a ďalšom monitore sa zistilo, že pôrodná činnosť už u mňa začala a povedali mi, že sa dieťatko v ten deň narodí. Zavolala som svojmu manželovi aby prišiel, a napriek strachu som sa veľmi tešila na malého človiečika. Sestry na pôrodnici boli po celý čas milé a ochotné, klystír nebola žiadna hrôza a ani ponižujúca vec. Počas môjho pôrodu boli v pôrodnici ďalšie dve nastávajúce mamičky, jedna aj s manželom a aj napriek malým stiesneným priestorom sme sa tam celkom dobre zmestili. Je pravda, že vo „vzdychárni“ sú až štyri postele a že je tam len jedna toaleta s kúpeľňou. Napriek tomu som to nepociťovala ako žiadnu traumu, keď som sa chcela sprchovať v teplej vode, bolo to možné, kúpeľňa aj toaleta boli čisté a nestalo sa mi, že by sme sa tam nejako zrážali s inými mamičkami. Keďže ja som chcela rodiť s epidurálnou anestéziou, hneď ako to bolo treba, som dala vedieť anesteziológovi, s ktorým som bola dohodnutá, a on mi prišiel zaviesť katéter, ktorým najskôr, pri dostatočnom otvorení, mohol podať anestetikum.
Keď už nastala tá chvíľa a ja som sa tešila, že sa mi konečne uľaví od bolestí, monitor zas začal ukazovať problém so srdiečkom dieťatka. Lekári neváhali a okamžite sa rozhodli pre sekciu. Využili už zavedený epidurálny katéter a do 30 minút sa mi narodil krásny a zdravý chlapček. Synčeka mi ukázali a odniesli ho skontrolovať a očistiť, kým mne zašívali brucho. Manžel, ktorý mohol byť aj pri operácii, ale nakoniec sa rozhodol, že radšej počká vonku, mohol nášho syna odfotiť pri jeho vyšetrení a hneď po očistení si ho podržať v náručí. Po pôrode ma previezli na oddelenie šestonedelia a keď bol Lukáško okúpaný a zohriatý v inkubátore, hneď mi ho priniesli ukázať. Malý sa narodil na obed a ja som mala musela po operácii ležať do nasledujúceho rána. Bolesti mi tlmili podávaním ďalších anestetík do katétra, čo som mala zvedený. To mi pomohlo sa veľmi rýchlo postaviť na nohy a na druhý deň mi už malého sestričky nosili na kŕmenie, aby sa spustila laktácia. Nemala som ho ešte na roomingu, bola som príliš ubolená po operácii.
Ale na ďalší deň som si ho už vypýtala a začala sa starať o neho sama. Tu musím pochváliť sestričky z novorodeneckého oddelenia, ktoré mi trpezlivo niekoľkokrát ukázali ako treba malého správne prikladať, pomohli, keď sa to nedarilo. Tiež mi veľmi pomohli, keď sa mi spustila tvorba mlieka a musela som sa naučiť ako mlieko odsávať a pomôcť tak naliatym a bolestivým prsiam.
Po pôrode cisárskym rezom som sa rýchlo zotavila, na piaty deň sme boli prepustení domov. Nepostretla ma žiadna popôrodná depresia a nemôžem sa sťažovať na prístup personálu Ružinovskej nemocnice. Samozrejme, ak by sme chceli za každú cenu hľadať chyby, môžeme nájsť plno vecí čo sa dá zlepšiť, ale myslím si, že za daných podmienok pri chýbajúcich peniazoch v zdravotníctve, lekári a sestry robia čo môžu.
Týmto sa chcem teda poďakovať hlavne pánovi primárovi Gavorníkovi ale aj celému kolektívu pôrodníkov, anesteziológom Dr. Ondrejovičovi a Dr. Černákovi, sestrám zo šestonedelia a tiež z novorodeneckého oddelenia za ich veľkú pomoc a ľudský prístup. Ak sa rozhodneme s manželom pre ďalšie dieťatko, opäť sa s dôverou obrátime na Ružinovskú nemocnicu.
 Predchádzajúca téma Otec pri pôrode - rady pre ženu | Nasledujúca téma |
