Sedíme pri práci, v autách, sedíme pri televízií a pri mnohých ďalších aktivitách, ktorým sa venujeme vo voľnom čase. Okrem toho, že trpí naša chrbtica a pohybové ústrojenstvo, pribúdajú aj tráviace problémy a narastanie hmotnosti.
Obmedzením pohybu a sedavým životným štýlom, ktorý má väčšina z nás sa spomaľuje aj práca čriev. Každý piaty Slovák trpí častými poruchami vylučovania, najmä zápchami, každý tretí sa s týmito problémami stretne aspoň raz za mesiac. Poruchy vylučovania zase negatívne ovplyvňujú kolobeh škodlivín v krvi, a tým aj naše celkové zdravie a okrem toho môžu viesť aj k zlatej žile.
Najväčšou krivdou, ktorú páchame na našom organizme, je často nevhodný výber stravy. po niekoľkých hodinách sedenia v práci ideme na obed a napriek tomu, že necítime veľký hlad, ale skôr chuť, s radosťou si dáme vyprážaný rezeň, syr, alebo niečo iné a navyše s majonézou alebo tatárskou omáčkou. Po „kvalitnom“ obede si ideme opäť sadnúť na pracovisko. Po príchode domov povečeriame opäť nejakú tučnú chuťovku a sadneme si k televízoru, pri ktorom prežúvame arašidy, lupienky, pukance. Žiaľ, takýto je rytmus a jedálniček väčšiny.
Zaťažujeme žalúdok, pečeň aj črevá. Ak sa nám nepodarí zbaviť množstva nepotrebných látok, ktoré zaťažujú celý organizmus, každý deň, podliehajú hnilobným procesom.
Vyriešenie tráviacich problémov, pokiaľ ešte výraznejšie neovplyvnili činnosť našich vnútorných orgánov, je v podstate jednoduché. Stačí obmedziť príjem škodlivých látok – najmä tučných a preprážaných jedál a zvýšiť konzumáciu vláknin.
Čo sú vlákniny?
Ide o nestráviteľné súčasti zeleniny a obilnín. Z nášho tela odchádzajú bez zmeny, ale po ceste tráviacimi orgánmi na seba nabaľujú usadené škodliviny a tak prečisťujú organizmus. Okrem toho, že vlákniny nám zabezpečia pravidelné vyprázdňovanie, týmto spôsobom môžeme svoj organizmus zbaviť aj zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi.
Ako dobrý príklad poslúžia stravovacie návyky obyvateľov niektorých lokalít: strava Severoameričanov pozostáva prevažne z mäsa, ktoré organizmus zužitkuje takmer bez zvyšku, Afričania zase konzumujú prevažne stravu rastlinného pôvodu, bohatú na vlákniny. Viete, kto je zdravší?
Už pred niekoľkými rokmi vedci zistili, že aj rakovinotvorné látky, ktoré sa spolu s jedlom dostávajú do tráviaceho ústrojenstva človeka, sa naviažu na materiál vláknin a spolu s nimi opúšťajú organizmus.
Čo máme jesť, aby sme boli zdraví?
Vlákniny obsahuje dužinaté ovocie, zelenina, nakladaná kapusty, pečivo z obilnín z celozrnej múky, ovsených a kukuričných vločiek.
Prečo by sme mali zmeniť stravovacie návyky?
Odpoveď je jednoduchá. Až za 45% ochorení na niektorú formu rakoviny zodpovedajú stravovacie návyky a výrazne sa podieľajú aj na vzniku najväčšej skupiny civilizačných chorôb - ochorení srdca a ciev.
A, samozrejme, okrem zmeny stravovacích návykov, mali by sme do nášho väčšinou usedeného života pridať viac pohybu. Aspoň jednu polhodinovú prechádzku denne.
