Chyby však robíme aj my sami.
Náhle alebo výraznejšie ochladenie negatívne vplýva nielen na chorých, ale aj na ľudí s dobrou imunitou. Najväčšie ohrozenie znamená prechod z tropických horúčav do jesenného počasia, tomu sme sa však tento rok vyhli. Napriek tomu súčasné ochladenie môže znamenať ohrozenie nášho zdravia, najmä, keď sa mu neprispôsobíme. Najväčšie chyby robíme pri obliekaní sa – sme nastavení na relatívne teplé jesenné počasie a podľa toho sa aj obliekame. Keď sa prudko ochladí, väčšina z nás túto zmenu do svojho šatníka neprenesie hneď. Je bežné, že napríklad v lete, aj keď sa ochladí pod 20 stupňov chodievame v krátkych rukávoch aj naďalej - snáď kvôli ročnému obdobiu. V zime zase aj pri teplotách nad desať stupňov nosíme najteplejšie svetre, kožuchy a teplé vetrovky.
Aj teraz nosíme naďalej to, na čo sme zvyknutí a teplé oblečenie vyťahujeme len pomaly. Pritom už len krátke vystavenie sa chladu v nevhodnom odeve môže spôsobiť zníženie imunity alebo iné ohrozenie nášho zdravia. Ľahšie „chytíme“ virózu, či chrípku, telo sa bráni s väčšími problémami.
Keď sa cítime chorí, mali by sme si uvedomiť, že užívanie antibiotík nie je vždy potrebné. Okrem toho, že niektoré druhy chorôb, napr. nekomplikovaná chrípka si liečbu antibiotikami spravidla nevyžadujú (mnohokrát stačí horúci čaj, dostatok tekutín, veľa vitamínov a ochorenie poriadne vyležať), ich časté užívanie môže spôsobiť závažné problémy. Medzi ne patria napríklad alergie na lieky, oslabenie imunity a podobne. Mnohí praktickí lekári ich, žiaľ, zvyknú predpisovať ako na bežiacom páse, často aj bez toho, aby nás poriadne vyšetrili.
Chybu, samozrejme, robia aj pacienti, ktorí si sami ordinujú antibiotiká z domácich zásob a navyše chodia do práce. Málokto pri prvých náznakoch ochorenia zostane doma, väčšinou si naordinujeme „posteľný“ režim, až keď nás choroba poriadne drapne. Veď kto by chcel zostať na PN-ke? Samozrejme, ide nám viac o peniaze ako o vlastné zdravie. Pritom si neuvedomujeme, že ak takéto „slabšie“ ochorenia prechodíme, môže sa vrátiť a často sa vracia v ťažšej forme, dokonca môže oslabiť aj funkciu niektorých orgánov.
Mnohé virózy majú podobný priebeh ako chrípkové ochorenie – bolesti svalov, hrdla, celková slabosť, pokašliavanie, nádcha, môžu byť však nebezpečnejšie. Globálne platí pravidlo, že liečba antibiotikami je potrebná až vtedy, keď nám vystúpi teplota nad 38 stupňov. Nie sme však všetci rovnakí, preto by liečbu mal stanoviť lekár po zvážení nášho celkového stavu. V prípadoch podozrenia na virózu sú vhodné aj kultivačné vyšetrenia, na základe ktorých nám lekár môže veľmi presne stanoviť účinnú liečbu. Dôležité však pri liečbe antibiotikami je dodržiavanie niekoľkých pravidiel. A to najmä: napriek tomu, že po niekoľkých dňoch sa cítime takmer zdraví, v liečbe pokračujeme podľa pokynov lekára, dodržiavame pitný režim, a najmä – ležíme.
V chladnejšom počasí si však prestávame uvedomovať potrebu piť množstvo vhodných nápojov – čaju, minerálok, vody. Napriek tomu, že ich potrebu necítime tak, ako počas horúčav, naše telo nemôže bez nich kvalitne fungovať. Práve dodržiavanie pitného režimu je jedným z potrebných preventívnych opatrení pred ochoreniami, najmä virózami, a to aj v chladnejšom počasí, pretože pomáha organizmu prečisťovať sa. Okrem čajov a vody patria medzi najvhodnejšie doplnky pitného režimu najmä v tomto období teplé polievky. Mnohí sa ich vzdávame a obedujeme len hlavný chod – či už kvôli nedostatku času, hladu alebo z nejakých iných dôvodov. Polievky však okrem toho, že prehrievajú a zavodňujú organizmus, veľmi pozitívne pôsobia aj na tráviaci systém a pripravia telo na konzumáciu hlavného chodu.
