minulosti si vedeli vždy poradiť. Pri slove dávna mám na mysli dobu, keď veda a technika stála na začiatku svojho zrodu. Ako je to možné? Ako je možné, že dnešný človek má každodenne toľko problémov a starostí?
Najväčšia zmena vyplýva z úplne inej materiálnej kultúry súčasnosti a praveku, či stredoveku. Naši predkovia boli odkázaní jeden na druhého a spolu ako rodinná „grupa“ si dokázali vyrobiť a pripraviť všetko – pracovné nástroje, náradie, chlieb, pochutiny (o ktorých kvalite a chutiach môžeme iba snívať). Netrápili ich samozrejme ani poplatky za ústredné kúrenie, ani za recepty a lieky. Liečili sa bylinkami.
Problémy dávnoveku Podľa toho, čo som napísala v úvode, môže vzniknúť dojem, že pohodlnejší život ako v praveku neexistuje. Opak je však pravdou. V prvom rade boli naši predkovia vo všetkom odkázaní len a len na seba. Možno poznáte aj dnes ľudí, ktorí chceli vyskúšať, alebo aj vysúšali, život na samotke, aby unikli stresom a iným vplyvom moderných miest. Nech robili čokoľvek, nejaký vplyv určite zostal – napríklad telefón, nákupy potravín, auto, náradie a podobne.
Najväčším problémom pre ľudí v praveku bol boj s krutou prírodou, na ktorý boli odkázaní, keď chceli prežiť. Nevnímali to, samozrejme, ako problém a určite sa z toho nestresovali ani tak, ako my, keď nám mešká autobus.
Obyvatelia sídliskového celku tvorili jednu rodinu, ktorej vládol spravidla starejší, ale v podstate si navzájom boli všetci rovní. Všetky generácie v takejto rodine tvorili kompaktný sebestačný celok.
Dnes s rodičmi komunikujeme iba sporadicky, ako mladí od nich odchádzame, aby sme sa cítili slobodnejší a vybudovali si vlastný život a rodinu. Deti sú omnoho samostatnejšie, často sa zdôveria skôr neznámemu človeku ako rodine.
Krása žien Už v dávnej minulosti sa ženy chceli mužom páčiť a súťažili jedna pred druhou. Ťažko si predstavíme, ako sa mohli skrášľovať bez dvadsaťštyrihodinových rúžov a takmer permanentnému make-upu, značkového oblečenia a kvalitnej kaderníčky, či dokonca vizážistu.
Egypťanky používali rôzne farebné prírodné materiály, ktoré rozdrvili na prášok a nanášali si ich na mihalnice a oči. Vedeli, že krásne oči mužov vždy očaria.
V starom Grécku zase v úprave žien prevládala striedmosť. Iná situácia bola v Ríme, kde na vladárskych dvoroch mali otrokyňu, ktorá pripravovala najrôznejšie líčidlá pre dvorné dámy. Nechty Rimaniek boli nafarbené rumelkou, tváre si natierali kriedou, ktorú prikrášlili farbou zo sušenej krokodílej krvi.
Bylinky Ani napríklad pred tisíc rokmi nebola núdza o choroby, preto bylinkári patrili medzi privilegovaných obyvateľov. Pojem „liečiť“ mal v pôvodnom keltskom význame funkciu „čarovať“. A tak sa stali mnohí čarodejníci felčiarmi a naopak. V týchto intenciách sa nakoniec používa dodnes.
Pri bolení hlavy a nespavosti si naši predkovia dávali pod vankúš plátené vrecúško s materinou dúškou, proti cukrovke (tento názov, samozrejme, nepoužívali) varili čaj z fazuľových strukov, jastrabiny, listov čučoriedok, medvedice, brusníc, borievok, orechových listov atď. Proti vápenateniu žíl používali koreň archangeliky, mätu klasnatú, imelo biele a ďalšie.
Možno sa nad týmito starými receptami pousmejeme, keď si však uvedomíme snahu o návrat k prírode a jej “deťom”, smiať sa prestaneme.
Nie je veľmi pozitívne, že na to, aby sme si uvedomili a ocenili dary prírody, museli sme prejsť množstvom chorôb – často smrteľných a najmä bojom s neuveriteľným počtom alergií. Dostali sme sa do situácie, keď nás technika a modernizácia priviedla späť k bylinkám, zdravej prírodnej strave, používaniu prírodných materiálov na odevy a podobne. Žiaľ, návrat k čistej prírode je dnes už len veľmi ťažký.
Bylinky dnes zbiera už len minimum ľudí. Ich príprava je dlhodobá, a ak chceme pomôcť svojmu organizmu nejakou bylinkovou kúrou – radšej si ich kúpime v lekárni vo forme čajov. Môžeme však užívať bylinky najrôznejšieho druhu a koľko chceme a nemusí nám to pomôcť. Prečo? Ako sa dokázali naši predkovia pomocou nich vyliečiť? Odpoveď je jednoduchá. Nepoznali žiadne chemikálie, ktoré by ich organizmus negatívne ovplyvňovali už od počatia, nehovoriac o prostredí, v ktorom žili. Bylinky nám stále môžu pomôcť, najmä ak ich užívame preventívne alebo ako doplnkovú liečbu. Ťažké infekcie, virózy a ďalšie „výdobytky“ moderného sveta však nedokážu zvládnuť, pretože príroda s našou hlúposťou (i keď by sa o tomto pojme dalo diskutovať) a prudkou pretechnizovanosťou sveta počas svojho vzniku nerátala a ťažko sa s ňou dokáže vysporiadať.
