SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Ako žili naši predkovia? Vedeli si vždy poradiť...

V dnešnej dobe informačných technológií, rozvinutej vedy a techniky, najmä medicíny a iných odborov, sa nám môže zdať, že pokiaľ ide o kvalitu života a riešenie problémov – nikto nikdy sa nemohol mať lepšie. A ešte zvláštnejšie vyznie veta: V dávnej

minulosti si vedeli vždy poradiť. Pri slove dávna mám na mysli dobu, keď veda a technika stála na začiatku svojho zrodu. Ako je to možné? Ako je možné, že dnešný človek má každodenne toľko problémov a starostí?

Najväčšia zmena vyplýva z úplne inej materiálnej kultúry súčasnosti a praveku, či stredoveku. Naši predkovia boli odkázaní jeden na druhého a spolu ako rodinná „grupa“ si dokázali vyrobiť a pripraviť všetko – pracovné nástroje, náradie, chlieb, pochutiny (o ktorých kvalite a chutiach môžeme iba snívať). Netrápili ich samozrejme ani poplatky za ústredné kúrenie, ani za recepty a lieky. Liečili sa bylinkami.

 

Problémy dávnoveku

Podľa toho, čo som napísala v úvode, môže vzniknúť dojem, že pohodlnejší život ako v praveku neexistuje. Opak je však pravdou. V prvom rade boli naši predkovia vo všetkom odkázaní len a len na seba. Možno poznáte aj dnes ľudí, ktorí chceli vyskúšať, alebo aj vysúšali, život na samotke, aby unikli stresom a iným vplyvom moderných miest. Nech robili čokoľvek, nejaký vplyv určite zostal – napríklad telefón, nákupy potravín, auto, náradie a podobne.

Najväčším problémom pre ľudí v praveku bol boj s krutou prírodou, na ktorý boli odkázaní, keď chceli prežiť. Nevnímali to, samozrejme, ako problém a určite sa z toho nestresovali ani tak, ako my, keď nám mešká autobus.

Obyvatelia sídliskového celku tvorili jednu rodinu, ktorej vládol spravidla starejší, ale v podstate si navzájom boli všetci rovní. Všetky generácie v takejto rodine tvorili kompaktný sebestačný celok.

Dnes s rodičmi komunikujeme iba sporadicky, ako mladí od nich odchádzame, aby sme sa cítili slobodnejší a vybudovali si vlastný život a rodinu. Deti sú omnoho samostatnejšie, často sa zdôveria skôr neznámemu človeku ako rodine.

 

Krása žien

Už v dávnej minulosti sa ženy chceli mužom páčiť a súťažili jedna pred druhou. Ťažko si predstavíme, ako sa mohli skrášľovať bez dvadsaťštyrihodinových rúžov a takmer permanentnému make-upu, značkového oblečenia a kvalitnej kaderníčky, či dokonca vizážistu.

Egypťanky používali rôzne farebné prírodné materiály, ktoré rozdrvili na prášok a nanášali si ich na mihalnice a oči. Vedeli, že krásne oči mužov vždy očaria.

V starom Grécku zase v úprave žien prevládala striedmosť. Iná situácia bola v Ríme, kde na vladárskych dvoroch mali otrokyňu, ktorá pripravovala najrôznejšie líčidlá pre dvorné dámy. Nechty Rimaniek boli nafarbené rumelkou, tváre si natierali kriedou, ktorú prikrášlili farbou zo sušenej krokodílej krvi.

 

Bylinky

Ani napríklad pred tisíc rokmi nebola núdza o choroby, preto bylinkári patrili medzi privilegovaných obyvateľov. Pojem „liečiť“ mal v pôvodnom keltskom význame funkciu „čarovať“. A tak sa stali mnohí čarodejníci felčiarmi a naopak. V týchto intenciách sa nakoniec používa dodnes.

Pri bolení hlavy a nespavosti si naši predkovia dávali pod vankúš plátené vrecúško s materinou dúškou, proti cukrovke (tento názov, samozrejme, nepoužívali) varili čaj z fazuľových strukov, jastrabiny, listov čučoriedok, medvedice, brusníc, borievok, orechových listov atď. Proti vápenateniu žíl používali koreň archangeliky, mätu klasnatú, imelo biele a ďalšie.

Možno sa nad týmito starými receptami pousmejeme, keď si však uvedomíme snahu o návrat k prírode a jej “deťom”, smiať sa prestaneme.

Nie je veľmi pozitívne, že na to, aby sme si uvedomili a ocenili dary prírody, museli sme prejsť množstvom chorôb – často smrteľných a najmä bojom s neuveriteľným počtom alergií. Dostali sme sa do situácie, keď nás technika a modernizácia priviedla späť k bylinkám, zdravej prírodnej strave, používaniu prírodných materiálov na odevy a podobne. Žiaľ, návrat k čistej prírode je dnes už len veľmi ťažký.

Bylinky dnes zbiera už len minimum ľudí. Ich príprava je dlhodobá, a ak chceme pomôcť svojmu organizmu nejakou bylinkovou kúrou – radšej si ich kúpime v lekárni vo forme čajov. Môžeme však užívať bylinky najrôznejšieho druhu a koľko chceme a nemusí nám to pomôcť. Prečo? Ako sa dokázali naši predkovia pomocou nich vyliečiť? Odpoveď je jednoduchá. Nepoznali žiadne chemikálie, ktoré by ich organizmus negatívne ovplyvňovali už od počatia, nehovoriac o prostredí, v ktorom žili. Bylinky nám stále môžu pomôcť, najmä ak ich užívame preventívne alebo ako doplnkovú liečbu. Ťažké infekcie, virózy a ďalšie „výdobytky“ moderného sveta však nedokážu zvládnuť, pretože príroda s našou hlúposťou (i keď by sa o tomto pojme dalo diskutovať) a prudkou pretechnizovanosťou sveta počas svojho vzniku nerátala a ťažko sa s ňou dokáže vysporiadať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 072
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 514
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 308
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 352
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 705
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 931
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 486
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 887
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Ľudia si často nepriznajú, že sa stali obeťou podvodu.


5. aug
Členovia boardu Pixel Federation, Marek Stankovič a Daniel Duranka

Slovenské videoherné štúdio ťahá nahor aj pokračovanie trháku, s ktorými začínalo.


7 h
Peter Schutz.

Scenár, že Matovič, Heger a Kollár pôjdu na predčasné voľby, je veľmi nepravdepodobný.


7 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


52m

Neprehliadnite tiež

Urologička Patrícia Häuserová.

Ochorením trpia častejšie ženy než muži.


13 h
Cukrovka nebolí, ale je nebezpečná, upozorňujú lekári.

Vedci sa teraz zamerajú na možnú príčinnú súvislosť chorôb.


ČTK 6. aug
Ilustračné foto.

Nová štúdia otvára otázky o zmysle užívania antidepresív.


3. aug

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 3. aug
SkryťZatvoriť reklamu