Zhrnutie Rakovina čreva patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia na rakovinové ochorenie. Ročne postihne toto ochorenie 35 ľudí zo 100.000. Rakovina vzniká predovšetkým v hrubom čreve, v tzv. kolóne, hlavnej časti hrubého čreva, resp. v rektume (konečníku).
50% nádorov je možné nahmatať prstom alebo je ich možné identifikovať endoskopiou konečníka. Rizikovými faktormi sú v tomto prípade genetické dispozície, chronicky zápalové črevné ochorenia, potrava chudobná na balastné látky. Stolica sprevázaná krvou (krvácaním), časové zmeny pri vyprázdňovaní. Nepravidelnosti stolice sú často nesprávne diagnostikované ako hemoroidy a vyšetrenie by malo byť vykonané tak, aby sa vylúčil/potvrdil nález rakoviny čreva. Vyšetrenie sa uskutočňuje prostredníctvom endoskopie čriev (koloskopia, rektoskopia) a odňatím vzorky tkaniva z podozrivých miest.
Dodatočnými vyšetreniami k stanoveniu štádia choroby sú ultrazvuk žalúdkovej oblasti, CT, magneticko-rezonančná tomografia a stanovenie nádorových markerov v krvi, predovšetkým hodnota karcinoembryonálného antigénu, označovaného ako CEA.
Percentuálne rozdelenie lokalizácie rakoviny čreva
(pozn.: CEA je bielkovina, ktorá sa za normálnych okolností tvorí v tkanive nenarodeného dieťaťa počas tehotenstva. Po narodení je táto látka produkovaná predovšetkým slizničou črevnou, pankreasom a pečeňou. Rakovinové ochorenia alebo zápaly týchto orgánov vedú k zvýšeniu CEA hodnoty v krvi. Ako takmer všetky nádorové markery (rakovinové markery) používa sa CEA hodnota predovšetkým na stanovenie priebehu rakovinového ochorenia, nie na stanovenie diagnózy.)
Jednou z možností terapie je operácia. Pri operácií sa odstráňuje postihnutá časť čreva s určitým bezpečným odstupom. Pokiaľ sa nachádza nádor viac ako 8 cm nad zvieračom, môže prirodzený črevný vývod zostať zachovaný, v opačnom prípade sa vytvorí umelý črevný vývod (Anus praeter). Dodatočným liečebným procesom je chemoterapia, špeciálne pri rakovine konečníka aj ožarovanie. Aj jednotlivé metastázy, ktoré postihujú prevažne pečeň je možné pomerne dobre ošetriť.
Definícia Črevo je rozdelené na análnu oblasť, hrubé črevo a tenké črevo. Hrubé črevo sa ďalej delí na kolón a rektum. Vo všetkých týchto oblastiach môže vzniknúť rakovina. Tieto zhubné nádory sa tvoria predovšetkým z črevnej sliznici. Vzhľadom na častosť výskytu, histológiu, terapeutické stratégie a prognózu sa nádory v jednotlivých spomínaných oblastiach od seba značne líšia, preto by mali byť opísané samostatne. Nádory v tenkom čreve sa vyskytujú zriedka, naproti tomu kolóne karcinómy spolu s rektálnymi karcinómmi (označované aj ako kolorektálne karcinómy) sa vyskytujú pomerne často, sú príčinou druhého najčastejšieho úmrtia na rakovinu; naproti tomu karcinómy v análnej oblasti tvoria len 2 % z celkového počtu rakovinových ochorení čreva.
Častosť Najčastejšie sa toto ochorenie vyskytuje v sociálno-ekonomicky vyspelých krajinách: napríklad výskyt (pomer nových ochorení na jedného obyvateľa v roku) ochorenia je v USA (Conneticut) 35,8 postihnutých ľudí na 100.000 ľudí. Naproti tomu výskyt v Senegale je len 1,9 človeka na 100.000 ľudí. V posledných rokoch sa zvyšuje výskyt hlavne u mužov, súčasný výskyt je približne rovnaký medzi mužmi i ženami.
Rizikové faktory Existuje rada rizikových faktorov, ktoré poznáme a znalosť ktorých môže a aj by mala ovplyvňovať správanie lekárov i pacientov, hlavne pri prevencii.
Dedičné rizikové faktory (hereditárne predispozície)
U kolrektálnych karcinómoch sú známe viaceré priame dedičné génové defekty. Aby bolo možné hlbšie pochopiť túto tématiku, je potrebná krátka definícia genetických pojmov a zjednodušené znázornenie genetických súvislostí, ktoré vám v nasledujúcich riadkoch prinášame:
Krátke info týkajúce sa dedičnosti
Je viacero ciest a možností, ako sa dedia určité vlastnosti (farba pokožky, farba očí atď.). Na jednej strane sú to priame génové defekty, tj. chyby v určitých chromozómoch nachádzajúce sa v bunkách biologických bytostí, na druhej strane ide o tzv. multifaktoriálne dedičné ochorenia. Pri posledne menovanom nie je známy žiaden konkrétny génovy defekt. Jedine podľa štatistík je možné určiť, že existuje zvýšené dedičné riziko v rámci rodiny. Pri priamych génových defektoch sa rozlišujú dominantné a recesívne dedičné poruchy.
V podstate v každej bunke sa nachádza genetická informácia dvojmo. Chromozómy matky i otca sa podieľajú na informácií predávanej dieťaťu. Napríklad farba očí dieťaťa je daná genetickou informáciou od oboch rodičov. Genetický defekt, ktorý vedie k určitej chorobe sa môže vyskytovať tým pádom jeden- alebo dvakrát. Ak sa len u jedného z rodiča vyskytuje v jeho bunkách genetický defekt, vyskytne sa tento defekt u dieťaťa len raz. V prípade dominantne dedičného ochorenia stačí, aby sa genetický defekt vyskytol len u jedného z rodičov. V prípade recesívnej dedičnosť sa musí defekt vyskytnúť dvakrát, aby sa mohla choroba prejaviť „v plnom nasadení“. To znamená, že recesívne dedičné ochorenia vzniknú len vtedy, keď obaja rodičia sú nositeľmi toho istého génového defektu. Okrem toho rozlišujeme medzi pohlavnými chromozómami (X- a Y- chromozómy) a normálnymi chromozómami (autozómy). Génové defekty môžu byť spôsobené samozrejme aj pohlavnými chromozómami, čo sa odrazí na určitej dedičnej chorobe podľa pohlavia dieťaťa. Dedičné choroby, ktoré vznikajú vďaka autozómom sa nazývajú autozomálne dominantné alebo autozomálne recesívne dedičné choroby.
Rodinná adenomatózna (žľazová) polypóza (FAP)
Toto ochorenie sa vyznačuje zvýšeným výskytom polypov v hrubom čreve, ktoré sa môžu zvrhnúť a vyvolať ochorenie. FAP je zodpovedná len za 1% rektumových karcinómov. Objavuje sa u jedného novorodenca z 10.000. Ochorenie patrí do kategórie autozomálnych dedičných chorôb. V praxi to znamená, že osoba, ktorá je touto chorobou postihnutá prenesie s pravdepodobnosťou 50% toto ochorenie na svoje dieťa. Stojí za spomenutie, že pri priližne 1/3 pacientov nie je možné dokázať jednoznačné zdedenie tejto choroby.
Gardnov syndróm
Toto ochorenie sa zakladá na podobnom génovom defekte ako FAP. Takisto sa vyznačuje zvýšeným výskytom polypov v hrubom čreve, ktoré sa môžu zvrhnúť a vyvolať ochorenie. Okrem nich sprevádzajú ochorenie aj nezhubné nádory, napr. nádory kostí (osteóm), tukového tkaniva (lipomy), väziva (fibrómy) a cysty na mazových žľazách.
Peutz-Jeghersov syndróm
Tento syndróm sa vyznačuje kombináciu výskytu polypov v čreve a žalúdku, hnedé škvrny v siznici ústnej dutiny, na ramenách a nohách. Oproti zdravým ľuďom sú ľudia postihnutí týmto syndrómom vystavení vysokému riziku ochorenia na kolorektálny karcinóm, pravdepodobnosť však nie je 100% -tná ako pri vyššie menovaných syndrómoch.
Lynch-I- a Lynch-II-syndróm
Ide o „rodinný kolorektálny karcinómny syndróm“ a „hereditárny adenokarcinómny syndróm“. Tieto syndrómy sú zodpovedné za vznik 6% všetkých karcinómov hrubého čreva.
Riziko: chronické ochorenia čreva
Známymi chronickými ochoreniami čreva sú Colitis ulcerosa a Morbus Crohn. Obe sú si podobné vzhľadom na symptomatiku, liečbu a komplikácie a obe sa vyskytujú už v detskom a mládežnícom veku.
Tieto ochorenia sa prejavujú trvalými hnačkami, častými stolicami a výtokmi krvi pri stolici. Pri Morbus Crohn je riziko ochorenia na rakovinu čreva 7-20 krát vyššie ako u zdravého človeka. Pri Colitis ulcerosa je toto riziko ešte vyššie. Po 25. rokoch dostane 40% pacientov trpiacich na Colitis ulcerosa rakovinu čreva. V 40 % takýchto prípadov sa potom vyskytne karcinóm súčasne na rôznych a viacerých oblastiach čreva.
Riziko: Strava
Masná a na vlákninu chudobná výživa podporujú vznik kolorektálnych karcinómov. Dôvodom vzniku rakoviny je aj časté presáľanie jedál a konzumácia slaných a údených potravín. Rozhodujúcim faktorom sa však zdá byť nedostatočná konzumácia potravín bohatých na vlákniny (balastné látky).
Diagnóza a symtómy Ako pri všetkých zhubných nádoroch je rozhodujúcim kritériom na stanovenie spôsobu terapie a prognózy pokročilosť ochorenia. Pri stanovení štádia pokročilosti rakoviny sa používa systém TNM. Systém TNM je spôsob popisovania / charakteristiky jednotlivých štádií zhubných nádorov a bol zadefinovaný Union Internationale contre le Cancer, medzinárodnou spoločnosťou proti rakovine.
Aby bolo možné charakterizovať anatomickú rozsiahlosť ochorenia, je potrebné vysvetliť nasledujúce atribúty:
T=Tumor: Rozsiahlosť primárneho nádoru N=Node: Stav lymfatických uzlín (engl. "node": uzol) M=Metastasis: absencia / výskyt vzdialených metastáz C=Certainty: Stupeň istoty nálezu (engl. "certainty": istota) G=Grading: určenie stupňa diferencie nádoru, tj. rozsahu zmien v tkanive v porovnaní so zdravím tkanivom R-Klasifikácia: absencia / výskyt reziduálneho nádoru po skonční liečby (terapie)
Pridaním číslic (kódov) k týmto atribútom vznikne nasledovné označovanie ochorenia:
T0–T4 N0–N3 M0–M1 G1–G4 R0–R2.
Pre určenie štádia pokročilosti choroby je veľmi dôležité zisiť, či nádor zasial stenu panvy alebo susedné orgány ako mechúr, maternicu, prostatu, kosti, pošvu alebo kožu a ktoré vrstvy (úrovne) čreva sú postihnuté. Okrem toho sa skúma výskyt metastáz v panvových lymfatických uzlinách alebo iných orgánoch ako pečeň alebo pľúca. Hoci je rektum dlhé len cca 15 cm (viď obrázok), vzniká 1/3 všetkých kolorektálnych karcinómov práve v tejto oblasti. Z tohoto dôvodu je viac ako 50% rakovinových ochorení čreva identifikovateľných prstom alebo jednoduchou rektoskopiou!
Podozrenie môže vzniknúť, ak pretrvávajú nasledovné stavy:
Krvavá stolica Črevné kŕče Striedanie medzi hnačkami a zápchami Náhla zmena pri vyprázdňovaní Bolesti Je potrebné poznamenať, že pomalá a postupná zmena vyprázdňovacích návykov je typickým znakom choroby a pacient ju často nezaznamená. Len 12% pacientov hovorí o zmene vyprázdňovacích návykov a bolestiach brucha.
Stolica sprevádzaná s krvácaním je často zo strany lekára aj pacienta spájaná (ide často o predčasný a chybný záver) s výskytom hemoroidov.
Preto platí: Každý prímes krvi v stolici musí byť chápaný ako možný výskyt tumoru v organizme, preto sa musí intenzívne pátrať po možnom výskyte až dovtedy, kým sa nedokáže opak!
Terapia Po potvrdení diagnózy „rakovina čreva“ a diagnostickom upresnení rozsahu choroby, resp. štádia choroby sa podľa určitého schématu stanovuje individuálna liečebná stratégia.
Operácia býva jedným z najdôležitejších postupov, pri ktorej sa podľa možnosti kompletne odstráňuje nádor. Pri včasnom odhalení sú šance pre úspešnú operáciu takmer 100 percentné. No aj v pokročilom štádiu, keď sú šance na uzdravenie podstatne nižšie, hrá operácia podstatnú rolu. Operatívne sa odstraňujú aj metastázy nádoru v pľúcach, pečeni a v oblasti žalúdka.
Ťažiskom v tomto prípade sú však ne-operačné opatrenia, ako ožarovanie a chemoterapia, ktoré sa často medzi sebou navzájom kombinujú. Často v rámci liečebného procesu dopĺňajú operáciu. Pred operáciou slúžia na zmenšenie nádoru, aby ju uľahčili. Aj primárne neoperovateľné nádory môžu byť po použití ožarovania a chemoterapie spôsobilé na operáciu. Následne po operácií je ich úlohou zničiť existujúce rakovinové bunky. Kým ožarovanie pôsobí len v oblasti poľa ožarovania, systematická chemoterapia naproti tomu zasiahne aj metastázované rakovinové bunky.
Chemoterapia so svojími novo-vyvinutými preparátmi prináša pacientom v pokročilom štádiu rakoviny čreva dlhší život, resp. niekoľko rokov života oproti pár mesiacov bez nej. Utlmujú sa bolesti, štádium mobility sa predlžuje a choroba sa stabilizuje na dlhé obdobie, čo je dôležité nielen z hľadiska fyzického, ale hlavne psychického.
Nádejnými terapeutickými metódami budúcnosti sú imúnna a génova terapia, tieto sa však nachádzajú ešte v rannom štádiu výskumu.
