Pre PRIMAR.sk: Sabina Zavarská, redaktorka
Redakčne upravené/aktualizované
Dátum uverejnenia článku: 16. júla 2008
Mladé dievčatá, ktoré sa zrazu stratia. Ženy, ktoré odchádzajú do zahraničia za prácou alebo na dovolenku, a viac sa nevrátia. Prípadov, keď polícia po stratených pátra bez výsledkov je každý rok niekoľko. Všetko nasvedčuje, že sa stali predmetom obchodu s bielym mäsom. Jeho obeťami sú často aj deti. Najohrozenejšiu vekovú skupinu tvoria mladé ženy vo veku od 16 do 24 rokov. O obchode so ženami, ktorý tvorí 80 až 90% obchodu so všetkými ľuďmi sa u nás donedávna na verejnosti zvyklo hovoriť len ako o senzáciách.
Trend obchodovania so ženami neustále stúpa. Napríklad za prvý polrok roku 2003 bolo u nás na políciu nahlásených 11 prípadov. V roku 2002 17, pritom napríklad v roku 2001 len šesť. Je šokujúce, že mladé ženy k problematike pristupujú väčšinou ľahostajne.
: "Často chodievam do Talianska. Naposledy počas minulého leta. Bola som s priateľkou na diskotéke. Keď som bola na WC, zmizla. Hľadala som ju všade aj v okolí diskotéky, aj v ubytovni, ale nikde nebola. Povedala som si, že asi s niekým odišla a na druhý deň sa určite vráti. Ale nevrátila sa. Dlho som o nej nepočula. Po niekoľkých týždňoch ju známi videli pracovať v jednom nočnom bare ako striptérku. Poznala som ju a myslím, že to nerobila dobrovoľne. Na Slovensko som sa vrátila sama. Jej sa nejako podarilo utiecť domov so skupinkou slovenských turistov v januári. Bola dobitá, chorá, vychudnutá. Ako mi neskôr prezradila, takmer celý čas v Taliansku bola na drogách. Bola v hroznom psychickom stave, ale bola doma."
Zuzana sa napriek tejto skúsenosti neobáva. Vyhýba sa klubom a diskotékam, zabávať sa chodí len so skupinou priateľov. Vraj vie, že jej sa to nemôže stať.
Problematická verejná mienka Hoci nelegálny obchod tohto druhu je nadnárodný problém, konferencia, ktorá sa uskutočnila koncom minulého roka v Bratislave potvrdila, že verejná mienka Slovákov nie je jednoznačná a dá sa označiť za problematickú. Vyžaduje si intenzívnu prácu s verejnosťou. Americký veľvyslanec Ronald Weiser sa vyjadril, že nelegálny obchod sa zvyčajne považuje za problém bývalého východného bloku, no je to už celosvetový jav. Obete sú nútené trestným spôsobom k sexuálnemu otroctvu. Dochádza k porušovaniu základných ľudských práv. Z človeka sa stáva tovar - moderný otrok.
Môžeme sa stať obeťou? Z prieskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) vyplýva, že až 51% Sloveniek je presvedčených, že sa nemôžu stať obeťou obchodu s bielym mäsom. O práci v zahraničí rozmýšľa 86,9% opýtaných a iba 1,4% žien je presvedčených, že by nikdy nešli pracovať do zahraničia. Veľa dievčat prejavilo záujem pracovať v zahraničí. O krátkodobú prácu má záujem 66,8 %. 8,2 % dievčat a mladých žien už podniklo v tomto smere nejaké kroky a sú v štádiu príprav. Motiváciami pre ne je túžba naučiť sa jazyk alebo sa zdokonaliť v cudzom jazyku, resp. ekonomické dôvody, teda záujem o prácu ako au-pair, modelky, barmanky, tanečnice atď.
O ponuke nelegálnej práce by vôbec neuvažovalo 47,7 %. Okolo 10 % by ponuku nelegálnej práce prijalo z dôvodu bezperspektívnej budúcnosti v SR alebo preto, že nepovažuje nelegálnu prácu za rizikovejšiu ako legálnu prácu. 62 % počulo o nútenej prostitúcii, 88,8 % o obchodovaní so ženami, ale sú to skôr informácie "z druhej ruky", t.j. od známych, priateľov, z policajných správ o vyšetrovaní.
Slepá dôvera Podľa iného prieskumu, ktorý sa zaberal témou obchodu s ľuďmi zo širšieho pohľadu, kým sa to nestane nám, neveríme a myslíme si, že sa nás to netýka. Na otázku, či by nasadli cudziemu do auta až 28% opýtaných vo veku 15 až 25 rokov uviedlo, že keby im neznámy sľúbil odvoz na potrebné miesto, tak bez problémov. Zvláštne, že v odpovediach sa objavili aj názory, že keby išlo o luxusné auto, určite by sa chceli odviezť. Cenu, ktorú by možno za takúto jazdu zaplatili si nepripúšťajú. Slepá dôvera a vlastná pohodlnosť prevažuje nad opodstatneným strachom. Neraz sa končí takmer tragicky.
Lákavý tovar Obchodníci so ženami svoj „tovar“ predávajú na niekoľko základných účelov, väčšinou ide o sex biznis. Často sú ženy držané v nútenom manželstve, pracujú aj 80 hodín týždenne ako robotníčky v poloilegálnych výrobniach, kde aj spávajú. Robia ako pomocníčky v domácnosti s neobmedzenou pracovnou náplňou. Prečo sa nemôžu z otroctva dostať? Sú ľahko vydierateľné svojou poloilegálnou existenciou, - väčšinou im chýba pracovné povolenie alebo vízum. Zvláštny je fakt, že ženy, ktoré sa dostanú do spárov nelegálnej činnosti považujú návrat domov za rovnako ťažký ako zostať pracovať u svojho „nevoľníka“. Majú strach, trpia doživotnými traumami a prichádzajú často o podstatnú časť svojej osobnosti. Obchod so ženami predstavuje štvornásobne vyššie zisky ako napríklad obchod s drogami. Paradoxné je, že údaje o tejto trestnej činnosti sú veľmi zahmlené. Prevažne sú to len odhady.
Zo sveta V Nemecku je v prostitúcii činných takmer pol milióna žien. Ich služby denne využíva viac ako milión mužov. Ročne pribúda približne 30 tisíc žien vo veku 18 až 25 rokov. Väčšina z nich prekročí hranice ilegálne a k prostitúcii sú donútené. Napríklad v roku 1997 bolo z obchodovania so ženami v Nemecku podozrivých až 1106 osôb. Takmer polovicu tvorili domáci, 10% Turci a zvyšok obyvatelia východoeurópskych a juhoeurópskych štátov. Zaujímavé je, že z 200 žien podozrivých z obchodu so ženami bolo až 130 cudziniek a išlo najmä o bývalé prostitútky.
International Organisation for Migration udáva, že ročne je na svete predaných približne pol milióna žien a dievčat. Podľa Európskeho parlamentu je do Nemecka predných ročne 10 tisíc žien, tisíc do Holandska a 500 do Belgicka. Šokujúce je zistenie, že v ázijských krajinách – Indonézia, Malajzia, Filipíny, Thajsko prostitúcia tvorí až 14% hrubého domáceho produktu.
Prečo odchádzajú? Najmä kvôli sociálnej situácii a finančnému zabezpečeniu. Dopyt je jasný. Navyše ženy z východnej Európy sú na západe považované za exotické. Až 80-90 % žien dnes pracujúcich v sex biznise v západnej Európe pochádza z východných krajín.
Hrozba inzerátov K nelegálnej činnosti sa ženy najčastejšie dostávajú prostredníctvom inzerátov - zoznamovacie inzeráty, inzeráty ponúkajúce prácu au-pair, modeliek, hľadajú pomoc pre starších ľudí, deti a podobne. Zneužívané sú však aj sprostredkovateľské agentúry a cestovné kancelárie. Stále sa v médiách objavuje množstvo inzerátov, ktoré ponúkajú šťastnú budúcnosť so serióznymi mužmi z Nemecka, Francúzska, Kanady, USA a sprostredkujúce cestu do zahraničia. O ceste naspäť nikto nehovorí. Inzerenti zväčša požadujú list a fotografiu ženy alebo dievčaťa, čo im môže slúžiť ako dokonalý prieskum trhu.
Proti obchodu so ženami V minulosti sa problematiku obchodovania so ženami snažili vyriešiť viaceré krajiny. Mnohé snahy zlyhali. Francúzsky pokus zakázať prostitúciu spôsobil iba rozšírenie pohlavných chorôb, prostitútky pracovali utajene. Zo Švédska je známy pokus zakázať vyžadovanie sexuálnych služieb, ktorý skončil podobne. K úspechu sú potrebné najmä dobré zákony, kvalitný cezhraničný boj proti organizovanému zločinu, dobre vedené trestné procesy, programy pre rizikové skupiny, a tiež podporný prístup k prostitúcii. Pozitívnym príkladom je maďarská a francúzska legislatíva, dobré postupy v trestnom pokračovaní v Nemecku.
Obchodovanie so ženami sa v priebehu posledných desiatich rokov 20. storočia postupne menilo. Z okrajovej záležitosti sa stal jeden z vážnych spoločenských problémov. Zvýšil sa jeho výskyt, zmenili sa formy a metódy práce pri jeho praktizovaní - obchodovanie so ženami nadobudlo medzinárodné črty. Zámery EÚ v boji s nezákonným obchodovaním sa dajú zhrnúť do troch oblastí: tvorba silnej národnej a medzinárodnej legislatívy týkajúcej sa nezákonného obchodovania a zabezpečenie jej uplatňovania, ochrana a podpora obetí nezákonného obchodovania a predchádzanie nezákonnému obchodovaniu so ženami.
Zuzana L., 26 rokov
