Pre PRIMAR.sk: Sabina Zavarská, redaktorka
Redakčne upravené/aktualizované
Zdroj foto: stockexpert.com
Dátum uverejnenia článku: 30. júna 2008
Zvuk nás sprevádza po celý život. Môže byť príjemný, môže nám pomôcť. Ale môže nám aj ublížiť. Ako zistíme hranicu medzi príjemným a škodlivým?
Nie je to ťažké. Sami ste sa už určite neraz ocitli v situácii, keď vám od hluku „hučala hlava“. Bolesti hlavy patria medzi prvotné príznaky vystavenia nadmernej hlučnosti. V mestách a najmä veľkomestách sa hluku nevyhneme. Mnohí bývame pri veľkých cestách, pri križovatkách, električky a ostatná hromadná doprava nás rušia aj v neskorých večerných a skorých ranných hodinách. Na mládež útočia hlučné diskotéky, hlasná hudba, počítačové hry, ktoré deti často hrávajú so slúchadlami a pritom majú zvuk nadstavený na vysokú hlasitosť... V práci je to zase hukot strojov, doma detský plač a krik.
Na niektoré ruchy sa dá zvyknúť, ale to neznamená, že ich dokáže organizmus akceptovať v každej situácii. Najmä pri chorobách alebo psychickom vyčerpaní potrebujeme pokoj, čo najväčšie ticho, silnejší hluk na nás pôsobí rušivo. Hranica tolerancie hluku je teda vysoko individuálna a nezávisí len od denného času /spravidla večer a ráno máme citlivejšiu reakciu ako v priebehu dňa/, ale najmä od nášho psychického a fyzického rozpoloženia.
Určite sa vám už stalo, že ste sa uprostred noci zobudili na vykrikujúci autoalarm na neďalekom parkovisku. Veru, máločo je horšie ako keď začne alarm „vyhukovať“ uprostred noci a majiteľ auta buď tvrdo spí alebo vôbec nie je v dosahu počuteľnosti alarmu. A keď jeho neustále sa opakujúci zvuk trvá niekoľko hodín, čo na našich sídliskách nie je zriedkavé, máte po spánku, aj po dobrej nálade. Iste, sú potrebné a bez nich by sme si ochranu svojho majetku nevedeli predstaviť.
Jozef, 52 rokov: „Pred našim panelákom parkuje svoje luxusné auto syn susedky, ktorý býva o pár ulíc ďalej – vraj tam nemá miesto na parkovanie. Všetko by bolo v poriadku a nikomu by to nevadilo, keby nemalo taký hrozný alarm. Spustí sa vždy, keď začne pršať alebo zafúka silný vietor, nehovoriac o tom, že sa oň nechtiac niekto obtrie. Bezsenné a hlučné noci sa stali pravidelnou súčasťou nášho života.“
Mali by sme si uvedomiť, že autoalarmy majú v prvom rade vyplašiť prípadného zlodeja a nie obyvateľov širokého okolia. Majú upozorniť majiteľa na silnejší dotyk auta, ktorý by mohol byť predzvesťou snahy o vlámanie sa doň, alebo majú signalizovať otvorenie dverí, či poškodenie auta /rozbitie okna, hodenia kameňa atď./ Spravidla majú niekoľko stupňov nastavenia citlivosti. Je pravdou, že niektorí majitelia áut si svojho miláčika chránia najjemnejším alarmom, ktorý sa naozaj môže spustiť pri prudkom daždi, snežení, či krupobití. Takéto nastavenie však s najväčšou pravdepodobnosťou začne čoskoro vadiť samotnému majiteľovi.
Ivan, 45 rokov: "Keď som si dal pred dvoma rokmi namontovať kvalitný citlivý alarm, po týždni som bol zhrozený. Nikto z rodiny sa poriadne nevyspal, pretože alarm sa spúšťal takmer každú hodinu. Stačilo keď na auto spadol list zo stromu, čo bolo dosť bežné, pretože ho máme na prednom dvore pri dome, a tam je stromov dosť. Po tom príšernom týždni som si dal zmeniť nastavenie - teraz reaguje napríklad na to, keď niekto hodí do auta kameň alebo sa ho snaží násilím otvoriť. Myslím si, že to pokojne stačí, a to aj keď ho mám na ulici."
Na hluk sme si navykli až do takej miery, že niektorí sa ticha desíme. Pritom si neuvedomujeme, že tak, ako nám to pripomínajú nápisy v niektorých zdravotníckych zariadeniach, že „Ticho lieči“. Nič neuľaví našim napätým nervom tak, ako práve ticho. Neguje stres, ktorý sa v nás nahromadil v priebehu celého dňa.
Nadmerný hluk môže poškodiť aj naše zdravie. Slabší – ako som spomínala – môže vyvolať bolesti hlavy, silnejší však dokáže vyvolať bezprostrednú bolesť a aj natrvalo poškodiť sluch.
Podľa prieskumov, ktoré boli realizované vo Veľkej Británii pri vyšetrení sluchu mladých mužov, ktorí nastupovali do vojenskej služby, sa ukázalo, že väčšina z nich má viac – menej poškodený sluch a nedoslýcha. Odborníci túto skutočnosť pripísali častému vystavovaniu sluchu hlasnej hudbe na diskotékach, či večierkoch, ktorých sa pravidelne 1-2-krát do mesiaca zúčastňovalo až 85% vyšetrených.
Mnohé zvuky, ktoré pravidelne vnímame, si ani neuvedomujeme, ale bez nich by sme sa cítili nesvoji. Ľudia, ktorí bývajú pri lese považujú jeho zvuk za samozrejmosť a už ho ani nevnímajú. V podvedomí je však hlboko zakorenený, a keď na dlhší čas odídu napríklad do mesta, začne im chýbať.
Už ľahkým poškodením sluchu, ktoré môže byť vyvolané opakujúcim sa vystavovaním hluku /veľmi negatívne pôsobí hluk, ktorý vám ide do uší priamo zo slúchadiel – nikdy by sme si ho nemali púšťať naplno, ideálne je do polovice škály/ prídeme o množstvo zvukov a schopností, ktoré s nimi súvisia. Ak máme dobrý sluch, dokážeme ľahko zistiť, z akého smeru zvuk prichádza, dokážeme rozoznať aj šelest a identifikovať ho. S poškodeným sluchom, čo len v jednom uchu, to už nedokážeme. Môžeme tak ľahko prísť o množstvo príjemných zvukov, ktoré pomáhajú našej duši. Viete si predstaviť život bez zvuku vetra, jemného šuchotania padajúceho dažďa, šumenia mora počas dovolenky, či upokojujúceho ševelenia lesa?
