najmä tými, ktorí sú vo vašom blízkom okolí, a s ktorými pracujete, dokáže výrazne ovplyvniť to, ako nás akceptujú ostatní a aký obraz v spoločnosti vytvoríme. V každom zamestnaní, či pracujete v súkromnom alebo verejnom sektore, sa však môžete ľahko stať obeťou mobingu.
Najmä mladšie, menej skúsené generácie, prežívajú v práci stresy a často aj poníženie, ktoré by vôbec nemuseli trpieť. Prácu si však vážia a neradi by o ňu prišli, tak často radšej bez slova trpia. Takéto dlhodobé negatívne pôsobenie môže však zanechať stopy na psychickom aj fyzickom zdraví.
Podľa výsledkov prieskumov trpia väčšinou ženy. Sexuálne narážky trpí až 45% zamestnaných žien. Napriek tomu najviac zamestnancov dennodenne podlieha psychickému vydieraniu v práci v najrôznejších formách.
Tibor, 26 rokov: "Môj problém v práci začal asi po dvoch rokoch odvtedy, čo som sa tam zamestnal. Svoju prácu som mal veľmi rád, a tak mi nevadilo, keď som musel pracovať aj doma, a keď mi šéf dával z mesiaca na mesiac viac roboty. Videl som, že moja práca má význam. Neskôr mi však začalo vadiť, že nikdy som nepočul ani slovo pochvaly, či uznania. Medzi mnou a šéfom som cítil isté napätie a vlastne preto som toľko pracoval, aby som ho odstránil. Myslel som si, že tak vzbudím jeho dôveru a všetko bude v poriadku. Lenže nebolo to o tom. Čím viac som pracoval a som presvedčený, že dobre - lebo výsledky boli vynikajúce a očividné, tým viac sa šéf odcudzoval, správal sa veľmi rezervovane. Nechápal som, čo sa deje a veľmi ma to trápilo. Nakoniec som zistil, že toto nepriaznivé ovzdušie pomáhal vytvárať ďalší kolega, s ktorým som bol v kancelárii. Priznám sa, dôveroval som mu, a tak som občas povedal aj čo som nemal... On zneužil každé moje slovo, neskôr si začal na mňa vymýšľať veľmi nepríjemné veci, a keďže bol so šéfom dobrý kamarát, pri poháriku ma ohováral. Keď som na to prišiel, snažil som sa to vyriešiť. Lenže v tom čase som už nemal podporu nikoho, a tak som po rokoch trápenia dal výpoveď. Táto skúsenosť ma dostala do zlého psychického stavu, ale na druhej strane ma naučila, aby som už nikdy nebol dôverčivý, a aby som si dával väčší pozor."
Zamestnávateľovi by malo záležať na pracovnom prostredí svojich zamestnancov, a to nielen pokiaľ ide o zariadenie a vybavenie kancelárií, stravné lístky a podobne. Prvoradá by mala byť atmosféra v kolektíve, ktorá aj v tom najväčšom strese dokáže byť priateľská, ohľaduplná a svojim spôsobom aj úctivá. Vtedy nielenže sa bude pracovať príjemnejšie, ale aj pracovné výkony budú vyššie.
Aké pravidlá by sme mali dodržiavať, aby sme sa nesklamali v šéfovi a pracovnom kolektíve?
- So šéfom si radšej netykajte. Keď si tykáte, šéf si vás môže menej vážiť a zároveň si k vám môže viac dovoliť - samozrejme, neplatí to u každého. Vy si na šéfa ani napriek tykaniu nedovolíte, ale on to spraviť môže, a tak namiesto uznania môžete získať vynadanie.
- Mnohí šéfovia bývajú "ješitní", takže sa radšej vyvarujte čohokoľvek, čo by sa ho mohlo dotknúť.
- Neohovárajte ho ani pred blízkymi priateľmi a kolegami - neviete kto a ako sa to môže dozvedieť.
- Rozprávajte sa s ním iba o pracovných záležitostiach, o osobných, len keď sa dotýkajú práce.
- Snažte sa zodpovedne robiť svoju prácu.
- Neočakávajte od šéfa žiadne pochvaly, ale vždy sa ho spýtajte, či si splnenie úlohy predstavoval tak, ako ste to spravili vy, alebo nie - a ako teda.
- Nezaťažujte ho problémami, ak má iné. Nechoďte za ním do kancelárie častejšie ako sa dohodnete, ale ako je to naozaj nutné. Radšej mu pripravte materiály a nechajte u sekretárky, počkajte, kým si vás zavolá sám.
- Ak si myslíte, že si zaslúžite vyšší plat a dokážete to hodnoverne argumentovať, pokojne o zvýšenie požiadajte.
- Ak vám šéf dáva prácu, ktorá vám nepatrí alebo veľmi veľa práce, povedzte mu to, nebojte sa odmietnuť, lebo čoskoro sa z vás môže stať dievča pre všetko. Ak od vás žiada nadčasovú prácu, nemôže vás do nej nútiť bez vášho súhlasu a je povinný vám nadčasy zúročiť - či už voľnom alebo peniazmi.
- Pozor na priateľstvá v práci - radšej sa ich vyvarujte, rovnako ako "kláboseniu" pri kávičke a podobným aktivitám. Tie si nechajte na domov.
Proti neadekvátnym požiadavkám a správaniu sa nadriadených sa dá brániť
súdnou cestou. Podľa vyjadrenia právnikov však takýchto prípadov je minimum, napriek tomu, že s mobingom na pracovisku sa stretáva vysoké percento zamestnaných. Ľudia si dobre zrátajú finančné straty za súdny proces a ostatné nepríjemnosti, ktoré sú s tým spojené. Veľkú úlohu zohráva strach z nezamestnanosti a prípadnej odplaty.
Janka, 20 rokov: "Hneď v prvom zamestnaní som sa stretla s nepríjemnou šéfkou. V práci sa nedalo vydržať. Nadávala, stále nás kritizovala, s ničím nebola spokojná. Každú prácu, ktorú sme spravili ofrflala a vynadala nám do hlupákov. Tak to išlo niekoľkokrát za deň. Navyše nás nútila, aby sme v práci zostali až do siedmej večer, hoci pracovná doba bola do štvrtej, a to aj v zmluve. Vždy našla niečo na prácu. Napríklad, dala nám prepisovať text, ktorý bol už raz v počítači napísaný. Nedalo sa brániť, mohli sme hovoriť čokoľvek, bolo len horšie. Správala sa k nám ako k handrám. Vysokoškoláčky jej robili osobné sekretárky." Janka po necelých troch mesiacoch zo zamestnania odišla. Lekári jej diagnostikovali prepracovanosť a hyperventiláciu spôsobenú stresom. Dnes sa už dva mesiace lieči na psychiatrii. Jej kolegyne na pracovisku zostali. Boja sa, že si nenájdu inú prácu. Najhoršie však je, že sa boja aj odmietnuť požiadavky nadriadenej.
Podobných prípadov je veľa. Zamestnanci sa nebránia, neobhajujú si svoje zákonom dané práva. Je logické, že zamestnávateľ alebo nadriadený, ktorý má na to "danosti", ich potom využíva a zneužíva čím ďalej viac a horšie. Šanca nápravy znamená riziko, a to aj vtedy, ak by postúpili prípad na súd a boli úspešní - buď prídu o prácu alebo si vyslúžia ešte horšie správanie šéfa. Existujú však viaceré organizácie, ktoré poskytujú rady v tejto oblasti a je dobré ich využiť. Rozhodne lepšie ako skončiť po rokoch "terapie" od svojho šéfa na psychiatrii.
