Pri normálnom dýchaní sa vzduch z dôvodu podtlaku v pľúcach vdychuje nosom a/alebo ústami. V nosohltane sa zvlhčuje, ohrieva a čistí. Hrtanom sa dostáva do priedušnice (trachea). Vo vzdialenosti cca. 15 cm od trachey leží rozvetvenie trachey na dve priedušky. Toto rozvetvenie sa označuje ako bifurkácia. Ľavý bronchus sa v ľavom pľúcnom laloku rozdeľuje na horný a dolný lalokový bronchus. Potom nasledujú segmentové priedušky, priedušničky, na konci ktorých sa nachádzajú pľúcne mechúriky (alveoly). V alveolách sa uskutočňuje výmena vdýchnutého kyslíka (O2) s oxidom uhličitým (CO2 ). To prebieha difúziou cez alveolárne steny do priľahlých kapilárnych ciev.
Pri vdychovaní klesá bránica (brušné dýchanie) a/alebo hrudný kôš sa dvíha, to znamená, že sa rozširuje, a tým vytvára v pľúcach podtlak (hrudné dýchanie). Pomocou podtlaku v štrbine pleury sa pľúca môžu rozpínať, čo vedie k prijatiu vdychovaného vzduchu.
Pri vydychovaní sa bránica znovu dostáva hore a/alebo hrudný kôš klesá. Vlastný proces vydychovania sa však uskutočňuje vďaka elastickosti roztiahnutého pľúcneho tkaniva (compliance), roztiahnutej bránice a roztiahnutého hrudného koša. Tento proces je napr. porovnateľný s vyprázdňovaním nafúknutého balóna.
Rozhodujúci význam pre funkciu dýchania má pohrudnica (grécky: pleura), jemná blana, ktorá pokrýva pľúca a vnútornú stranu hrudného koša.
Pleura pozostáva z:
- pleury pulmonalis, tenkej vrstvy tkaniva, ktorá sa nachádza na povrchu oboch pľúc
- pleury parietalis, ktorá pokrýva vnútorné steny hrudného koša, hornú stranu bránice a osrdcovník – všetko body dotyku pľúc v hrudnom koši
Pri normálnej rozpínavosti pľúc ležia obe časti pleury na sebe. Medzi nimi sa nachádza kĺzavý film kvapaliny.
Tak pleura spôsobuje, že pľúca hrudnému košu tesne priliehajú, ale pri všetkých dýchacích pohyboch sa môžu hladko posúvať. Vrstvy pleury sú celkovo tak tenké, že na röntgénovej snímke hrudného koša (toraxu) nie sú zvyčajne viditeľné.
