Prehľad Colitis ulcerosa je chronické zápalové, väčšinou v exacerbáciách prebiehajúce črevné ochorenie, ktoré vychádza z konečníka a môže sa rozšíriť na celé hrubé črevo. Príčina vyvolávajúca ochorenie je neznáma, začiatok ochorenia sa väčšinou pohybuje medzi 20. a 40. rokom života. Typickými symptómami sú hnačky s prímesou hlienu a krvi a aj bolesti brucha. Okrem toho môže dochádzať k strate telesnej hmotnosti, ku komplikáciám zo strany čreva (v 5-7 %) a k zápalom v iných orgánoch. Po dlhoročnom priebehu je zvýšené riziko vzniku rakoviny čreva. Diagnóza nastáva endoskopiou čriev, röntgénom, ultrazvukom a aj vyšetreniami krvi a stolice. Terapia pozostáva z individuálnej diéty a protizápalovo pôsobiacich liekov. Pri komplikáciách môže byť nevyhnutná operácia. Priebeh sa nedá v jednotlivých prípadoch predpovedať, priemerná dĺžka života je však nemerateľne obmedzená.
Definícia Pri colitis ulcerosa ide o chronické zápalové ochorenie sliznice hrubého čreva neznámej príčiny (etiológie) a spôsobu vzniku (patogenézy). Vzniká vždy v konečníku (rektum) a u približne polovice postihnutých sa rozšíri v smere hrubého čreva (kólon).
Lokalizácia Colitis ulcerosa napáda prevažne rektum a ľavostranné hrubé črevo (kólon). Môže sa však kontinuálne rozšíriť na celé hrubé črevo. Napadnutie tenkého čreva však býva veľmi zriedkavé. Kontinuitný a na hrubé črevo sa obmedzujúce vzor šírenia odlišuje colitis ulcerosa od morbus Crohn.
Častosť Ročne sa vyskytne 2 až 10 nových ochorení na 100 000 obyvateľov. U žien sa colitis ulcerosa pozoruje nepatrne častejšie. Ochorenie sa môže vyskytovať u osôb v každom veku, svoj vrchol častosti však má medzi 20. a 40. rokom života. Existuje častejší výskyt v rodine a aj v etniku. Bieli ochorejú približne štyrikrát tak často ako farební. V posledných 20 rokoch vzrástol počet nových ochorení, a tak pri morbus Crohn.
Príčiny (etiológia) Príčiny sú ešte stále neznáme. Predpokladá sa, že musia spolupôsobiť viaceré faktory (multifaktoriálna genéza). Tento predpoklad sa opiera o nasledovné pozorovania u pacientov s colitis ulcerosa:
častý výskyt v rodine (dedičná predispozícia) faktory výživy a zložky potravy porucha imunitného systému baktérie, vírusy psychosomatické príčiny
Symptómy Najdôležitejšími symptómami (hlavnými príznakmi) sú krvavá stolica s prímesmi hlienu a hnačka, v ťažkých prípadoch až do 30 stolíc za deň a aj bolesti v bruchu. Tieto bolesti sú pociťované v hrubom čreve, v strede podbrušia alebo v krížovej oblasti. Pacienti často cítia bolesti pred alebo bezprostredne po stolici (tenezmy). Môžu sa vyskytovať aj úbytky krvi bez stolice. Veľa pacientov vykazuje stratu telesnej hmotnosti ako následok strát bielkovín cez črevo a zníženia príjmu potravy, cítia sa unavení a ubití. Horúčka a zvýšenie počtu bielych krviniek (leukocytóza) bývajú relatívne časté.
Diagnóza Cieľom diagnostických vyšetrení je potvrdenie diagnózy a aj kontrola priebehu so zistením možných komplikácií. Prvé príznaky vyplývajú z anamnézy pacienta a z telesného vyšetrenia, napr. krv na prste rukavice pri rektálnom vyšetrení. Na potvrdenie diagnózy a na vylúčenie iných zápalových črevných ochorení, najmä morbus Crohn sú potrebné zobrazujúce a laboratórne chemické vyšetrovacie metódy. Patria k nim:
röntgen: zobrazenie hrubého čreva pomocou vyplnenia kontrastnou látkou (irigografia) endoskopia čreva (rektoskopia resp. koloskopia ) s odobratím vzoriek sliznice (biopsia) a ich tkanivové vyšetrenie (histológia) ultrazvuk (sonografia) laboratórne vyšetrenia bakteriologické vyšetrenie stolice na vylúčenie črevných zápalov spôsobených pôvodcami
Terapia Cieľ terapie pozostáva v tom, aby sa zmiernili symptómy a aby sa zabránilo komplikáciám. Liečba colitis ulcerosa nastáva najlepšie pomocou diéty a aplikáciou zápalovo pôsobiacich liekov.
Pre výživu všeobecne platí takzvaná diéta vyhýbania sa, to znamená, že pacient má jesť to, čo mu prospieva a všetkému ostatnému sa má vyhýbať. Strava by ďalej mala byť bohatá na bielkoviny, balastné látky a nemala by spôsobovať plynatosť. Výnimkou je výživa počas akútnej exacerbácie, lebo v tomto prípade by takáto nerozpustná resp. ťažko rozpustná strava dodatočne dráždila zapálené sliznice hrubého čreva. Tým sa môže zvýšiť vážnosť exacerbácie a jej trvanie sa môže predĺžiť. Niektorí pacienti dobre reagujú aj na bezmliečnu potravu. Ako bolo spomínané, treba sa bezpodmienečne vyhýbať všetkým zle znášaným potravinám. V ťažkých prípadoch môže byť nutný prechod na úplne resorbovateľnú elementárnu stravu („kozmickú stravu“) alebo dokonca umelá výživa za obídenia tráviaceho traktu (napr. intravenózne).
Medikamentózna terapia nastáva kortikosteroidmi alebo salicylátmi. Kortikosteroidy sa nasadzujú orálne (ako tabletky), parenterálne (intravenózne) alebo ako čapíky resp. klyzmy (rektálne). Viac než 40 rokov sa úspešne aplikuje salazosulfapyridín. V súčasnosti je k dispozícii nový salicylát (mesalazin), ktorý môže byť užívaný buď ako tabletka alebo aj ako čapík.
Nutnosť operatívnej terapie vzniká, keď sa objavia komplikácie. Pretože je pri colitis ulcerosa zápal obmedzený na hrubé črevo, možno vyliečenie dosiahnuť odstránením celého hrubého čreva. Takýto radikálny zákrok sa však robieva výhradne len v obzvlášť ťažkých prípadoch.
Zvážiť by sa mala sprievodná psychoterapia.
Komplikácie Komplikácie postihujú v prvom rade črevo vyskytujú sa u menej než 5 až 7 % pacientov. Najdôležitejšími komplikáciami sú:
Toxický megakólon
Pod toxickým megakólonom sa rozumie rozdutie čreva v dôsledku slabosti stien ako i nahromadenia plynov. Je príznačný silnými bolesťami, spočiatku hnačkou, ktorá potom náhle prestane, nadúvaním (meteorizmus), horúčkou a zimnicou ako i zrýchleným búšením srdca (tachykardia). Bez odpovedajúcej liečby môže dôjsť k perforácii čreva.
Perforácia čreva
Perforácia čreva je život ohrozujúca komplikácia a vyžaduje si okamžitú operáciu.
Ťažké črevné krvácanie
Straty krvi možno spravidla zvládnuť krvnými transfúziami, zriedkavo treba pri inak beznádejných prípadoch vziať do úvahy odstránenie (resekciu) postihnutého úseku čreva.
Vytváranie jaziev (striktúry)
Vytváranie jaziev na čreve môže viesť k trvalému sťahu tohto úseku, čo býva často spojené so silnými, kolikovitými ťažkosťami. V extrémnom prípade môže byť následkom črevná nepriechodnosť.
Fistuly a abscesy
Fistuly sú spontánne vzniknuté spojenie medzi dutým orgánom a povrchom tela (vonkajšie fistuly) alebo iným dutým orgánom (vnútorné fistuly). Bývajú relatívne bezbolestné, ale zle sa hoja.
Abscesy sú nahromadenia hnisu v nevytvarovaných telesných dutinách, ktoré sú mimoriadne bolestivé.
Oboje je však pri colitis ulcerosa v porovnaní s morbus Crohn veľmi zriedkavé.
Vznik rakoviny hrubého čreva
Riziko ochorenia na rakovinu hrubého čreva u pacientov s colitis ulcerosa pri dlhom chorobnom priebehu (viac než 10 rokov) v porovnaní s ostatným obyvateľstvom rastie a vtedy sa pohybuje pri cca. 10 %. Pri napadnutí celého hrubého čreva a 25 rokoch trvania choroby stúpa riziko rakoviny dokonca na cca. 40 %! Kvôli tomuto zvýšenému nebezpečenstvu by mala po 10-ročnom ochorení raz za rok nastávať endoskopia celého hrubého čreva s odobratím vzoriek tkaniva.
Komplikácie colitis ulcerosa sa môžu vyskytovať aj mimo čreva, objavujú sa však celkovo zriedkavejšie než pri morbus Crohn; sú to tieto:
zápaly kĺbov zápaly oka zápaly žlčových ciest (častejšie u mužov) poškodenia pečene kožné zmeny (Erythema nodosum)
Prognóza Prognóza colitis ulcerosa sa dá v každom jednom prípade ťažko predpovedať. Vo väčšine prípadov sa v priebehu jedného roku objaví po odznení jednej exacerbácie ďalšia. Pri samostatnom napadnutí konečníka sú operácie kvôli rôznym príčinám zriedkavejšie než pri rozsiahlejších formách. Priemerná dĺžka života je v porovnaní k priemernému obyvateľstvu nemerateľne obmedzená.
Profylaxia Na rozdiel od morbus Crohn je pri colitis ulcerosa možná profylaktická terapia. V intervale bez symptómov sa počas viacerých rokov denne užíva salicylát.
Kvôli včasnej diagnóze možného vzniku rakoviny sa, ako už bolo spomínané, po 10-ročnom priebehu ochorenia odporúča endoskopia celého hrubého čreva raz ročne.
