Prehľad Alergická reakcia typu II patrí k alergickým reakciám sprostredkovaným protilátkami. Protilátky pritom reagujú s antigénmi na povrchu telu vlastných buniek a tkanív.
Následky alergickej reakcie typu II sa objavujú v priebehu minút až niekoľkých hodín a postihujú iba bunky resp. tkanivá, ktoré na svojom povrchu nesú zodpovedajúce antigény. Príkladom reakcie typu II je poškodenie erytrocytov, čiže červených krviniek, nesprávnou krvnou skupinou po transfúzii krvi. Príznaky reakcií II typu vyplývajú z klinického obrazu. Diagnóza sa stanovuje dôkazom špecifických protilátok resp. reakcií vyvolanými protilátkami. Najúčinnejšou terapiou reakcií II typu je zabránenie ich vzniku.
Všeobecné informácie Alergická reakcia typu II patrí k alergickým reakciám sprostredkovaným protilátkami. Na rozdiel od alergických reakcií typu I sú tu však zúčastnené protilátky IgG resp. IgM. Skupiny protilátok sa pri normálnej imunitnej reakcii tvoria proti pôvodcom chorôb, ako napr. proti baktériám. Pri reakcii typu II tvorí telo tieto protilátky proti antigénom na povrchu telu vlastných buniek alebo tkanív. Antigény sú látky, ktoré pri parenterálnom prívode, čiže obídení žalúdočno-črevného traktu, podmieňujú ľudský organizmus k tvorbe protilátok. Alergény možno rovnako označiť ako antigény. Následky reakcie typu II sa objavia v priebehu minút až niekoľkých hodín a postihujú iba bunky resp. tkanivá, ktoré na svojom povrchu nesú zodpovedajúce antigény. Príkladom reakcie typu II je poškodenie erytrocytov, čiže červených krviniek, nesprávnou krvnou skupinou po transfúzii krvi.
Alergické reakcie typu II sú základom aj niektorých autoimunitných ochorení, ako napr. glomerulonefritídy, istého ochorenia obličiek, ako i odmietnutia transplantovaných orgánov.
Príčiny Základom všetkých typov alergických reakcií je chybná regulácia a prehnaná obranná reakcia imunitného systému. Príčina alergickej reakcie typu II pozostáva v aktivácii cytotoxicity závislej na protilátkach. Pod tým rozumieme zneškodnenie buniek, ktoré na svojom povrchu nesú určité antigény, procesmi, ktoré sú vyvolávané protilátkami. O týchto procesoch následne podávame bližšie informácie. Na jednej strane zahŕňajú aktiváciou obranných buniek, ako napr. makrofágov (= fagocytov) fagocytózu, na druhej strane aktiváciu takzvaných systémov komplementu.
Fagocytóza
Fagocytóza patrí k najdôležitejším obranným mechanizmom organizmu proti vnikajúcim cudzím látkam, ako napr. baktériám, a môžu ju vykonávať len určité obranné bunky. Pri fagocytóze prijímajú tieto obranné bunky cudzie látky, a potom ich pomocou enzýmov zneškodnia a odbúrajú vo svojom vnútri. Prijatie týchto cudzích látok obrannými bunkami nastáva prostredníctvom protilátok IgG a IgM. Ak sú cudzorodé látky tak veľké, že nemôžu byť do bunky prijaté, uvoľnia obranné bunky svoje enzýmy von, čo vedie nielen k poškodeniu cudzej látky, ale aj okolitého prostredia. Pri alergickej reakcii typu II nastupujú na miesto cudzej látky telu vlastné bunky a tkanivá, ktoré sú procesmi fagocytózy poškodzované prostredníctvom protilátok.
Systém komplementov
Systém komplementov patrí tiež k obranným mechanizmom organizmu. Skladá sa z viacerých biologicky aktívnych bielkovín, ktorých aktivita je orientovaná prevažne proti bunkovým membránam. Vzájomným pôsobením medzi systémom komplementov a bunkovými membránami dochádza k rozpadu resp. k rozrušeniu buniek. K aktivácii systému komplementov sú opäť potrebné protilátky. Ak sú tieto protilátky proti antigénom orientované na telu vlastné bunky alebo tkanivá, ako pri reakcii typu II, rezultuje z toho poškodenie týchto buniek.
Častosť Alergické reakcie typu II sú zriedkavé. Potransfúznym komplikáciám ako i odmietnutiam transplantátov orgánov možno dnes už vzdorovať s dobrým výsledkom.
Ťažkosti Symptómy reakcie typu II závisia od postihnutého typu bunky resp. tkaniva. Následne krátko informujeme o všeobecne známych príkladoch reakcií typu II.
Potransfúzne komplikácie
Pri transfúziách krvi sa musí bezpodmienečne dbať na zhodnosť krvných skupín AB0-systému medzi darcom a príjemcom. Antigény krvných skupín, čiže A, B, AB a 0, sa nachádzajú na povrchu erytrocytov. V krvi každého jedného človeka sa však nachádzajú aj protilátky proti cudzej krvnej skupine. Ak sa príjemcovi s krvnou skupinou A podá krv darcu s krvnou skupinou B, tak darovaná krv obsahuje protilátky proti krvnej skupine A. Tieto protilátky sa viažu na erytrocyty príjemcu a ničia ich. Ak sa transfúzia nesprávnej krvnej skupiny nelieči, prebieha smrteľne. Bližšie informácie pod krvnými ochoreniami.
Morbus haemolyticus neonatorum
Rozumieme pod tým neznášanlivosť krvných skupín v skupinovom systéme Rh medzi matkou a nenarodeným resp. novonarodeným dieťaťom. Charakteristická je tvorba Rh-protilátok matky s negatívnym Rh proti jej dieťaťu s pozitívnym Rh. Materské protilátky môžu prejsť placentou a naviazať sa tak na krvné bunky dieťaťa, ktoré sa tým zničia. Ďalšie informácie pod Morbus haemolyticus.
Glomerulonefritída
Glomerulonefritída je forma zápalu obličiek s účasťou určitých štruktúr, klbiek obličkových. Príčina tohto ochorenia je v alergickej reakcii typu II medzi protilátkami a bunkovými membránami obličiek. Touto interakciou sú vyvolávané zápaly obličkového tkaniva, ktoré môžu viesť až k zlyhaniu funkcií obličiek. Príčina tvorby týchto protilátok nemohla byť doteraz identifikovaná.
Hyperaktútne odmietnutie orgánových transplantátov
Základom hyperakútneho, t. zn. objavujúceho sa v priebehu 48 hodín po transplantácii, odmietnutia transplantovaného orgánu sú v princípe tie isté mechanizmy ako pri potransfúznych komplikáciách. Tu sú však za reakciu typu II zodpovedné už existujúce protilátky príjemcu proti antigénom tkaniva darcu. Výsledkom takejto reakcie typu II je väčšinou strata transplantovaného orgánu.
Diagnóza Príznaky reakcií II typu vyplývajú z klinického obrazu. Potvrdenia diagnózy nastáva dôkazom špecifických protilátok resp. reakcií vyvolanými protilátkami.
Terapia Najúčinnejšou terapiou reakcie II typu je zabránenie jej vzniku. Pri transfúziách krvi sa dôkladne určuje krvná skupina darcu a príjemcu, a bezprostredne pred transfúziou sa na nemocničnom lôžku robí aj posledný test na znášanlivosť, takzvaný "bed-side-test". Neznášanlivosti krvných skupín medzi matkou a plodom možno v súčasnosti rovnako dobre zabrániť anti-D-profylaxiou. Pri reakcii typu II proti antigénom tkaniva, ako napr. pri glomerulonefritíde, sa musí liečiť imunosupresívne, napr. glukokortikoidmi a imunosupresívami. Neprijatia orgánových transplantátov v priebehu 48 hodín sa dnes vďaka rozsiahlym testom medzi darcom a príjemcom stali skôr zriedkavé.
Komplikácie Komplikácie závisia od typu postihnutých buniek resp. tkanív. Pri potransfúznych komplikáciách a pri Morbus haemolyticus neonatorum môže dochádzať k prípadom úmrtí. Pri glomerulonefritíde alebo odmietnutí orgánových transplantátov predstavuje obávanú komplikáciu strata orgánu.
Úmrtnosť Reakcie typu II, pri ktorých sú postihnuté krvné bunky, môžu v princípe prebiehať vždy smrteľne.
Prognóza Prognóza pri reakciách typu II závisí od typu postihnutých buniek resp. tkanív ako i od rozsahu reakcie, a preto sa musí zvažovať individuálne.
