SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Poslovia bolesti

Cesta správ o bolesti z miesta poranenia do mozgu je komplikovaná a doteraz nie celkom preskúmaná. Niektoré putujú po „rýchlodráhach“, iné sa vydávajú po menej priamych cestách, kde sa môžu modifikovať látkami, ktoré si telo samo produkuje proti

bolesti

 

Zložitá cesta

Hoci sa správa o bolesti dostane do mozgu za zlomok sekundy, jej cesta z miesta poranenia je zložitá, skladá sa z mnohých nervov a „brán“. Cestou sa signály interpretujú a modifikujú. Vlastný prenos správ o bolesti do mozgu sa nazýva nocicepcia – tento výraz je odvodený z latinského noxius, čo znamená škodlivý alebo nebezpečný. Nervové zakončenia, ktoré vysielajú správy o bolesti a iných nepríjemných vnemoch, sa nazývajú nociceptory.

 

Začína sa to v nervoch...

Nociceptory sú nervové zakončenia v koži a v iných tkanivách. Ich vlákna nemajú tukový obal (myelín) ako iné typy nervov a ich zakončenia reagujú na určité chemické látky, ktoré zvyšujú vnímavosť voči bolesti

 

... pokračuje v chrbtici...

Nociceptory reagujú na stimul vyslaním správy o bolesti do miechy. Správa sa prenáša stredom miechy do centra reflexov, ktoré môže nariadiť okamžitú akciu, napr. prudké odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

 

... a končí sa v mozgu

Z prepínacej stanice v chrbtici sa správa prenáša ďalším, silnejším nervovým vláknom, ktoré ju privádza do mozgového kmeňa – ten uvedie telo do pohotovosti – a ďalej do talamu, ktorý slúži ako riadiaca stanica pre všetky senzorické vnemy.

V talame sa správy o bolesti a ostatné senzorické informácie, napr. vizuálne vnemy, zhromažďujú a odtiaľ putujú do mozgovej kôry, teda vedomej časti mozgu, kde sa správa dekóduje. Mozog presne zistí oblasť, ktorá správu vyslala, a určí, či je potrebná nejaká reakcia, prípadne aká. Takáto odpoveď potom putuje späť na miesto poranenia inou nervovou dráhou.

 

Vrátková teória bolesti

V roku 1965 uverejnili kanadský výskumník Ronald Malzack a britský lekár Patrick Wall vrátkovú teóriu bolesti, ktorá podrobnejšie vysvetľuje, prečo sa reakcia na rovnaké bolestivé podnety u jednotlivých ľudí líši. Ich teória hovorí o tom, že mieru bolesti určuje to, koľko substancie P sa napojí na receptory v mieche.

Počiatočná správa o bolesti putuje po priamej, rýchlej dráhe, aby mozog mohol podniknúť nevyhnutné opatrenia na ochranu tela pred nebezpečenstvom. Napr. keď sa porežete, skôr ako cítite bolesť, pustíte nôž a chytíte si ranu, aby ste zastavili krvácanie. Bolesť sa zjaví až po niekoľkých sekundách.

Vrátková teória to vysvetľuje tým, že správy o bolesti, ktoré prenáša substancia P, sa do mozgu dostávajú pomalšie, pretože cestou musia prejsť vrátkami bolesti v mieche. V tom istom okamihu, keď správa o bolesti spôsobuje v nervoch uvoľňovanie substancie P, do mozgu sa dostáva iná správa, ktorá spôsobuje uvoľňovanie endorfínov – látok, ktoré pôsobia proti bolesti. Endorfíny prechádzajú cez tie isté vrátka ako substancia P a v podstate s ňou súperia o neurónové receptory. Ak sa teda do vrátok dostane veľké množstvo endorfínov, substancii P zostane menej voľných receptorov, čo znamená, že vnímanie bolesti sa zníži.

Keď sa príčinné poranenie hojí, vrátka v mieche sa postupne uzatvárajú a bolesť mizne. Pri chronickej bolesti však správy o bolesti prechádzajú vrátkami naďalej. Nevie sa presne, čím to je spôsobené, ale niektorí vedci sa nazdávajú, že bolesť sa stáva akýmsi podmieneným reflexom.

V podstate to znamená, že správy o bolesti sa vysielajú aj bez podnetu, ktorý ju vyvolal. V tejto fáze už bolesť stráca svoju pôvodnú ochrannú funkciu.

 

Substancia P

Správy o bolesti prenášajú po nervových dráhach rôzne chemické látky. Nazývajú sa neurotransmitery. Jedným z nich je substancia P, čo znamená peptid, ktorý sa nachádza v nervových bunkách po celom tele. Vedci doteraz presne nevedia, na ako princípe substancia P funguje, ale zdá sa, že slúži ako nástroj na sprostredkovanie bolesti, hmatových a tepelných vnemov. Všeobecne uznávaná teória uvádza, že substancia P sa viaže na receptory nervových buniek (neurónov) v mieche. Na čím viac neurónov sa substancia P naviaže, tým je bolesť intenzívnejšia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 362
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 273
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 153
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 458
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 062
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 188
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 703
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 399
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 320
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 4 373
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.

20. jan
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

11 h
Petra Vlhová.

V zjazde obhájila svoj najlepší výsledok.

2 h