Prehľad Reakcia typu I je alergická reakcia spôsobovaná IgE-protilátkami, ktorá nastáva okamžite a ktorá spočíva v uvoľnení histamínu z mastocytov. Medzi alergickými reakciami je najčastejšie sa vyskytujúcou alergickou reakciou. Symptómy sa pri reakcii typu I objavujú okamžite, cca. 1 hodinu po kontakte s alergénom a pretrvávajú len tak dlho, kým je alergén v organizme prítomný. Určujú sa interakciou IgE-protilátok s mastocytmi a nasledujúcim uvoľnením histamínu a spočívajú v sčervenaní opuchnutí, zvýšenej sekrécii slizníc, svrbení. Typickými príkladmi toho je senná nádcha alebo atopický ekzém.
Diagnóza sa stanovuje na základe laboratórnych vyšetrení ako i pomocou testovacích postupov na pacientovi. Medikamentózna terapia reakcie typu I pozostáva v podávaní liekov, ktoré zabraňujú uvoľňovaniu histamínu resp. blokujú účinok histamínu. Potláčanie všetkých zápalových reakcií v rámci reakcie typu I je možné podávaním glukokortikoidov. Špecifické ovplyvňovanie imunitného systému pri reakcii typu I je možné hyposenzibilizáciou, ktorá trvá minimálne 6 mesiacov a ktorá vykazuje dobré výsledky pri alergiách na peľ a na jed hmyzu.
Všeobecné informácie Reakcia typu I je alergická reakcia spôsobovaná IgE-protilátkami, ktorá nastáva okamžite. Pri kontakte s alergénom sa tvoria špecifické IgE-protilátky, ktoré sa viažu na isté bunky imunitného systému, na takzvané mastocyty, a ktoré podmieňujú uvoľňovanie mediátorov zápalu, ako je napr. histamín. Mediátory zápalu sú látky, ktoré sú zodpovedné za vzniknutie zápalov. Následkom sú akútne zápalové reakcie, ako napr. pri sennej nádche.
Existujú rôzne označenia pre reakciu typu I, tak napr. pojem precitlivenosť včasného typu, ktorý vyplýva z okamžitého výskytu symptómov. Symptómy viedli už v roku 1923 k označeniu atopia. Podľa toho sa pacienti označujú aj ako atopici. Pojem anafylaxia pre túto formu alergickej reakcie sa objavil už začiatkom 20. storočia.
Príčiny Základom všetkých typov alergických reakcií je chybná regulácia a prehnaná obranná reakcia imunitného systému. Príčina alergickej reakcie typu I pozostáva v nadmernom tvorení IgE, to sú špecifické protilátky, a v ich pôsobení na určité bunky imunitného systému. Rozlišuje sa 5 tried protilátok resp. imunoglobulínov (lg): IgA, IgD, IgE, IgG, IgM. Každá trieda má svoje úlohy a podľa potrieb sa tvorí vo väčších množstvách.
Tvorbou IgE reaguje ľudské telo všeobecne na napadnutie červovitých parazitov. Pretože na parazitárne infekcie spôsobené červami trpí cca. jedna tretia svetového obyvateľstva, bolo by celkom možné, že vývin alergickej reakcie typu I je „nešťastným“ vedľajším produktom v evolúcii IgE-triedy. Pri reakcii typu I je tvorba IgE vyvolávaná určitými alergénmi. Alergénmi môžu pritom byť: rastlinný peľ, zložky potravy, jed hmyzu, kozmetika alebo lieky. Do tohto zoznamu by bolo možné uviesť ešte veľký počet iných látok. Prvý kontakt pacienta s „jeho“ alergénom prebieha pritom pre neho nepozorovane. Jeho imunitný systém reaguje tvorbou malého množstva IgE, senziblilizuje sa. Pri opätovnom kontakte s tým istým alergénom si imunitný systém „spomenie“ na prvý kontakt a okamžite produkuje IgE v neprimerane veľkých množstvách. Symptómy tejto alergickej reakcie sú vyvolávané interakciou IgE s určitými bunkami imunitného systému, mastocytmi. Mastocyty sú charakteristické tým, že obsahujú veľké množstvá histamínu. Keď sa IgE naviaže na mastocyt, uvoľní táto bunka takzvané mediátory zápalu. Ide pritom o látky, ktoré vedú k vzniku zápalov v tkanive. Pri alergickej reakcii typu I má mimoriadny význam mediátor zápalu histamín. Histamín podmieňuje rozšírenie ciev, zvýšenú priepustnosť kapilár, zúženie priedušiek a „láka“ ďalšie obranné bunky do oblasti zápalu. U pacienta vedú tieto vplyvy histamínu k opuchnutiu, sčervenaniu a k zvýšenej sekrécii príslušných slizníc ako aj k dýchavičnosti. Krvou sa môže v tele šíriť tak alergén ako i histamín a viesť tak aj na iných miestach ako vstupná brána alergénu k zápalovým reakciám.
Vývin alergickej reakcie typu I podlieha genetickému riadeniu. Už na začiatku tohto storočia sa zistilo, že alergické detí často mávajú alergických rodičov. Neskôr prevedené štúdie ukázali, že pravdepodobnosť vzniku alergie pre deti, ktorých obaja rodičia sú alergici, činí 50 %. Ak je alergikom len jeden z rodičov, činí pravdepodobnosť ešte stále 30 %. Okrem toho sa zistilo, že sklon k neprimeranej resp. chybnej reakcii imunitného systému, ako napr. pri alergiách alebo autoimunitných chorobách, je viazaný na určité hlavné histokompatibilné komplexy. Tieto hlavné histokompatibilné komplexy sú bielkovinové štruktúry, ktoré sa vyskytujú na povrchu všetkých buniek organizmu a sú rozhodujúce pre riadenie obranyschopnosti organizmu. Musia sa otestovať napr. pred každou transplantáciou orgánu.
V súčasnosti je známych viacero faktorov prostredia, ktoré podporujú vznik alergie. Pritom zohrávajú úlohu dva pôsobiace mechanizmy. Na jednej strane môžu k zvýšenej priepustnosti sliznice dýchacích ciest pre alergény viesť oxidy dusíka, čiastočky sadzí alebo cigaretový dym. Na druhej strane priamo ovplyvňujú tvorbu IgE výfukové plyny, hlavne dieselové výfukové plyny, ako i cigaretový dym.
Je veľmi zaujímavé, že, pokiaľ sa pri klinických testoch k alergénom pridajú čiastočky výfukových plynov, je v porovnaní so samotným podaním alergénu vidno značné zvýšenie tvorby IgE. Niektorí lekári sú preto toho názoru, že nárast sennej nádchy a astmy v posledných 30 rokoch zodpovedá stúpajúcemu znečisťovaniu ovzdušia dieselovými výfukovými plynmi.
Výskyt Alergická reakcia typu I je medzi alergickými reakciami najčastejšiou. V súčasnosti sa predpokladá, že na túto formu alergie trpí až 15 % obyvateľstva, väčšinou vo forme sennej nádchy.
Ťažkosti, symptómy Symptómy sa pri alergickej reakcii typu I objavujú okamžite, cca. 1 hodinu po kontakte s alergénom a pretrvávajú len tak dlho, kým je alergén v organizme prítomný. Pre objavujúce sa symptómy nie je podstatné, o aký alergén sa jedná. Pre symptomatiku je rozhodujúci existujúci typ reakcie, čiže reakcia typu I. Symptómy sa určujú interakciou IgE-protilátok s mastocytmi a nasledujúcim uvoľnením histamínu. Všade tam, kde sa uvoľní histamín, dochádza k rozšíreniu ako i k zvýšenej priepustnosti ciev, k sčervenaniu a opuchnutiu oblasti, k zvýšenej sekrécii slizníc ako i k svrbeniu. Nasledovne sú vymenované niektoré časté príklady pre tento typ alergických reakcií.
Typickým príkladom je senná nádcha prejavujúca sa opuchnutou nosovou sliznicou, zvýšenou produkciou nosového sekrétu a slznej tekutiny, kýchaním a svrbením očí a aj opuchnutím očných viečok. Atopický ekzém podmieňuje tvorbu symptómov na koži s tvorbou vyrážok, sčervenaním, tvorením pľuzgierikov, mokvaním a svrbením. Pri alergii na potraviny sa zápal sliznice žalúdočno-črevného traktu vyvolaný histamínom prejavuje svrbením a pálením v ústach, nevoľnosťou, vracaním, hnačkou a bolesťami brucha. Často sa objavuje aj atopický ekzém. Ak reakcia typu I nastane v pľúcach, vzniká obraz astmy bronchiale s dýchavičnosťou spôsobenou zúžením priedušiek, opuchnutím sliznice ako i nadmernou produkciou prieduškového sekrétu.
Pri alergénoch, ktoré pôsobia silne senzibilizujúco, môže byť masívnym uvoľnením histamínu vyvolaný anafylaktický šok. Môže sa objaviť v priebehu niekoľkých sekúnd až jednej hodiny po kontakte s alergénom a postihuje viacero orgánových systémov súčasne, pričom je najčastejšie postihovaná obehová sústava, dýchacie orgány, žalúdočno-črevný trakt, ako i koža. Prvými príznakmi bývajú väčšinou pocit tepla pri súčasnom návale studeného potu, svrbenie, nevoľnosť a vracanie. Pacienti môžu zomrieť v priebehu niekoľkých minúť, musí sa im okamžite poskytnúť intenzívna lekárska starostlivosť.
Diagnóza Diagnóza alergie je kvôli rôznorodosti možných alergénov často sťažená. Na začiatku diagnostiky stojí vždy presná anamnéza, týkajúca sa hlavne doby a miesta výskytu alergie ako i symptómov. Tým sa umožní určenie typu reakcie ako i vymedzenie možných alergénov. Následne sa robia laboratórne vyšetrenia ako i testovacie postupy na pacientovi.
Laboratórne vyšetrenia
Na rozdiel od testovacích postupov na pacientovi nie sú laboratórne vyšetrenia pre pacienta nebezpečné, lebo lekár tu na diagnostické účely neprevádza nijaký kontakt s alergénom.
Na laboratórne vyšetrenia sa hodí krv ako i vzorky tkanív, ako napr. z kože alebo slizníc dýchacích ciest resp. zo žalúdočno-črevného traktu. V krvi možno dokázať IgE, čo však poukazuje len na to, že ide o reakciu typu I bez toho, aby sa zistil alergiu spôsobujúci alergén. Ďalej tu môžu pomôcť funkčné vyšetrenia vzoriek tkaniva. Napr. pri alergiách na potraviny je tak na vzorkách slizníc žalúdočno-črevného traktu možné zistiť uvoľňovanie mediátorov zápalu po pridaní rôznych alergénov.
Testovacie postupy na pacientovi
Používanie testovacích metód skrýva pre pacienta isté riziká. Pri testovacích postupoch je pacient vedome vystavený istým podozrivým alergénom. Tým sa ochorenie v ideálnom prípade kontrolovane imituje v oslabenej forme. Existuje však nebezpečenstvo, že sa stav senzibilizácie pacienta zmení, čiže pri ďalšom kontakte s alergénom sa neobjaví napr. len senná nádcha ale aj astma. Okrem toho vzniká pri testovaní s viacerými alergénmi nebezpečenstvo senzibilizácie pre jeden alergén z alergénov použitých na diagnostické účely. Doteraz sú však testovacie postupy na pacientovi pri diagnostike alergie nevyhnutné.
Nasadzujú sa rôzne testovacie postupy. Pri klasickom teste na alergiu sa do kože podáva alergén. Koža ako testovací orgán má tú výhodu, že sa môže súčasne testovať viacero alergénov vedľa seba. Tieto testovacie metódy sú vhodné aj pri alergických reakciách na dýchacích cestách alebo žalúdočno-črevnom trakte a používajú sa ako prvé. Pri prick-teste sa alergén vstrekuje do kože veľmi tenkou ihlou. Pri patcho-teste sa opatrne odstráni najvrchnejšia kožná vrstva, zhrohovatená vrstva, a alergén sa nanáša na pripravené miesto pod okluzívnym obväzom, čiže dobre tesniacim obväzom. Alergická reakcia typu I sa rozpozná niekoľko minút po kontakte s alergénom podľa tvorby pupencov, opuchnutia a sčervenania kože ako i svrbenia. Použitím rôzne zriedených stupňov alergénu je možný odhad citlivosti na alergén, napr. na základe veľkosti pupencov alebo rozsahu sčervenania.
Ďalší krok môže pozostávať z nasadenia provokačných testov vzťahujúcich sa na orgány. Pri nich sa alergén poskytne prirodzenou cestou, čiže pri sennej nádche ako nosový spray, pri astme inhaláciou, pri alergii na potraviny jedlom alebo nápojmi. Treba tu dbať na to, aby sa skúmal vždy len jeden alergén. Ak sú podozrivé viaceré alergény, trvá vyšetrenie niekoľko dní až týždňov. Provokačné testy by sa mali robiť len pod prísnou lekárskou kontrolou, lebo vyvolané reakcie môžu byť tak prudké, že je nutná okamžitá terapia. Teoreticky je dokonca možné vyvolanie anafylaktického šoku!
Terapia Veľký význam pri liečbe všetkých alergických reakcií majú preventívne opatrenia ako vyhýbanie sa kontaktu s alergénom, čiže expozičná profylaxia. V závislosti od daného alergénu to však môže byť ťažké, napr. pri pele alebo prachu v domácnosti. Pri alergiách na lieky je expozičná profylaxia o to dôležitejšia, lebo po užití lieku môže byť vyvolaný anafylaktický šok. Pacienti by mali nevyhnutne obdržať preukaz alergika, v ktorom sú zaznamenané všetky známe alergénne pôsobiace látky. V súčasnosti je k dispozícii množstvo liekov, ktoré na jednej strane zabraňujú prepuknutiu alergickej reakcie resp. ju zoslabujú, pričom sa utlmuje imunitný systém. Tento útlm imunitného systému môže byť v ojedinelom prípade špecifický pre určitý alergén alebo môže v prevažnej väčšine prípadov nastávať celkom univerzálne.
Hyposenzibilizácia (desenzibilizácia)
Špecifické ovplyvňovanie imunitného systému je pri reakcii typu I možné hyposenzibilizáciou resp. desenzibilizáciou. Pritom sa po dobu minimálne šiestich mesiacov pacientovi injektuje daný alergén vo zvyšujúcich sa dávkach. Týmto spôsobom sa má imunitný systém podnietiť k tomu, aby netvoril IgE-protilátky vyvolávajúce alergiu, ale protilátky inej triedy, a síce IgG. Tieto IgG-protilátky by sa po opätovnom kontakte s alergénom ihneď naviazali na alergén a odstránili ho ešte predtým, než nastane tvorba IgE. Hyposenzibilizácia sa javí ako úspešná, pokiaľ trvá senzibilizácia len krátku dobu, ak sa jedná o slabo senzibilizujúce alergény a počet alergénov je malý. Pri alergiách na peľ a jed hmyzu má hyposenzibilizácia často úspech, pri atopickom ekzéme však len zriedkavo. Pre hyposenzibilizáciu platia mimochodom tie isté riziká ako pri testovacích metódach na pacientovi, ako napr. vyvolanie alergickej reakcie až po anafylaktický šok.
Medikamentózna terapia
Medikamentózna terapia reakcie typu I pozostáva z podávania liekov, ktoré zabraňujú uvoľňovaniu histamínu, napr. kromoglykát alebo ketotifén, resp. blokujú účinok histamínu, napr. antihistaminiká ako klemastin alebo cetirizin. Tlmenie všetkých zápalových reakcií v rámci reakcie typu I je možné podávaním glukokortikoidov. Glukokortikoidy sú vysoko účinné lieky, ktoré by sa však kvôli svojím vedľajším účinkom mali pri dlhodobom užívaní, napr. pri osteoporóze, diabetes mellitus, edémoch, nasadzovať s rozvahou.
Liečba anafylaktického šoku nastáva adrenalínom (1mg i.v., zriedený 1:10.000). Môžu sa prípadne podávať aj antihistaminiká (napr. klemastín 2 až 4 mg i.v), glukokortikoidy (napr. metylprednizón 250 mg i.v.) ako i teofylín (4 mg/kg i.v.).
Akupunktúra / homeopatia
Okrem medikamentóznej terapie má pri niektorých alergických reakciách typu I, napr. sennej nádche alebo atopickom ekzéme, úspech aj akupunktúra a homeopatia. Dobré výsledky možno docieliť najmä pri liečbe detí.
Ľudia trpiaci na reakcie typu I by v zásade nemali fajčiť (ani aktívne ani pasívne) a mali by dbať na potraviny bez prímesí. Dojčatá, ktorých rodičia sú chorí na tento typ alergie, by sa mali dojčiť minimálne do 6. mesiaca, aby sa podľa možnosti posunulo rozvinutie alergie čo najďalej.
Komplikácie Najviac obávanou komplikáciou v rámci alergických reakcií typu I je vznik anafylaktického šoku. Okrem toho môže počas niekoľkoročného priebehu choroby dôjsť na postihnutých orgánoch ku chronickým zápalom, ako napr. ku chronickým zápalom stredného ucha, zápalom prínosových dutín alebo astme bronchiale, ktoré prebiehajú nezávisle od prítomnosti alergénu.
Úmrtnosť, letalita Reakcia typu I môže prebiehať dokonca smrteľne, ak dôjde k masívnemu opuchnutiu dýchacích ciest, najmä v hrtane, alebo ak nastane anafylaktický šok. Spoľahlivé číselné údaje neexistujú. Život pacienta tu možno zachrániť len okamžitou cielenou terapiou.
Preventívne opatrenia Opatrenia expozičnej profylaxie sú opísané už v kapitole o terapii. Pre ľudí alergických na peľ existujú rôzne možnosti informovania sa o aktuálnom zaťažení vzduchu. Telefonické informačné služby, rozhlas a televízia, internet ako i mnoho denníkov prináša denne aktualizované informácie o peľovom rozptyle rôznych rastlín.
Okrem toho majú opatrenia vysvetlené v kapitole o terapii preventívny charakter, ako hyposenzibilizácia, podávanie liekov, ktoré tlmia uvoľňovanie histamínu, zákaz fajčenia ako i odporúčanie dojčiť deti minimálne 6 mesiacov. Rovnako sa profylakticky nasadzuje aj akupunktúra a homeopatia.
Prognóza Tak druh alergickej reakcie ako i jej rozsah podliehajú v priebehu života istým zmenám. U množstva pacientov sa tak s pribúdajúcim vekom pozoruje zoslabenie alergických reakcií. Na druhej strane je možná zmena spúšťajúceho alergénu, t. zn., že u pacienta, ktorý bol alergický na peľ, sa môže neskôr rozvinúť alergia na konzervačné látky.
