Psychoanalytik, neurológ
Narodil sa: 6. mája 1856 vo Freibergu, v súčasnosti Česká republika
Zomrel: 23. septembra 1939 v Londýne
Sigmund Freud – otec psychoanalýzy – formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. Bol uctievaný a zaznávaný a sotva by ste našli osobnosť, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov ako bol a je práve on. Na seba upozornil tým, že odhalil sexuálne tajomstvá, pretože podľa jeho teórie je ľudské správanie rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami. Ako hlavný pohon určil „Libido (chuť, túžbu, žiadostivosť, pohlavný pud), ktorá je protikladom k „Smrteľnému pudu“. Medzi tým stoja „Potlačenie“, „Nevedomos, Podvedomie“, „Ja, Ego“, „Superego“, „Neurózy“.
Freud navštevoval univerzitu vo Viedni, kde bol považovaný za výborného a ambiciózneho študenta. Až neskôr sa rozhodol pre medicínu, pretože jeho prianím bolo stať sa politikom. Už počas asistentskej práci vo Viedenskom psychologickom inštitúte začal so skúmaním činnosti nervového systému, ktorý mu neskôr priniesol postup v kariére – išlo o štúdium nervových ochorení a ich liečbu. Pritom prišiel do styku s kokaínom, ktorý objavil lekárnik Albert Niemann (1834-1861) v roku 1858 a ktorý bol prvý raz vyrobený v roku 1860. Freud v tom videl prostriedok na boj proti depresiám, zdroj zvyšovania výkonnosti a odvykacej látky pri morphinizme. Na začiatku roku 1884 vyskúšal účinky tohto narkotika na sebe a objavil účinky na slizniciach. Jeho ďalšie využitie videl priateľ Freuda v anestézii očí, lekár – oftalmológ Carl Koller (1857-1944). Využil poznatky Freuda, a podarilo sa mu s niekoľkými kvapkami kokaínu dostať oko do celkovej anestézie. Po úspešnej operácii zeleného zákalu pod lokálnou anestéziou, bola táto liečba na konci roku 1884 zaradená medzi liečebné postupy na liečbu očí.
Počas jeho študijných pobytov sa začal zaoberať výhradne ochoreniami bez organického nálezu, ktoré sa vtedy – ak vôbec – liečili liekmi, sugesciou a hypnózou. V roku 1886 si otvoril súkromnú ordináciu a špecializoval sa na poruchy nervového systému. Po prekonaní ťažkej psychickej neurózy – vyvolanej trýznivou smrťou jeho otca – prežil od konca roku 1890 uspokojivý a uspešný život. Počas života sa v jeho okolí zdržiavali jeho prívrženci, z ktorých sa neskôr stali významní vedci, napr. Alfred Adler, Helene Deutsch, Sándor Ferenczi, Ernest Jones, Carl Gustav Jung. Po nacionálne socialistickom prebratí moci boli v roku 1933 Freudove práce ako „židovská pornografia“ spálene a on sám musel v roku 1938 utiecť po vpáde nacionálnych socialistov do Rakúska. Útočisko našiel v Londýne, kde o 15 mesiacov neskôr umrel na následky podnebného a čelustného karzinómu.
Už grécki filozofi a lekári zvažovali vplyv psychologického faktoru, ale až Freud bol prvý, ktorý vytvoril „Koncept nevedomia“ a systematicky ho rozpracoval. Vo Freudovej práci je hlavná teória postavená na duševných poruchách v podvedomí potlačujúca predstavy, strach a priania. Na základe tohto poznania je možné dosiahnuť uvoľnenie psychických porúch pri plnom vedomí; tu sa nachádza aj dôležitý aspekt vedeckého pozorovania v ľudskej psychológii a náboženská sociológia.
