Mozgový chirurg, endokrinológ Narodil sa: 8. apríla 1869 v Clevelande (Ohio)
Zomrel: 7. októbra 1939 v New Havene (Connecticut)
Harvey Cushing je jedným z najdôležitejších chirurgov novej medicíny. Vďaka jeho vysoko špecializovanej chirurgickej technike, jeho exaknej diagnostike a presným vedomostiam o mozgových nádoroch, ktoré sa vyskytujú v ľudskom mozgu, je pokladaný za zakladateľa neurochirurgie. Jeho relatívne veľké vedomosti sa opierali o chorobu, nesúci jeho meno – Cushingov syndróm, ktorú ako prvý obšírne popísal.
Cushingov syndróm je ochorenie, ktoré spôsobuje nadprodukcia hormónov nadobličiek. Tá spôsobuje abnormálne rozmoženie erytrocytov (červených krvienie), leukocytov (bielych krviniek) a trombocytov (krvných doštičiek) a ďalej sa vyznačuje nízkou výkonnosťou, vysokým krvným tlakom, cukrovkou, impotenciou, osteroporózou, mesiačikovou tvárou a pri deťoch aj poruchami rastu. Pod pojmem Cushingov syndróm zaraďujeme aj „centrálny Cushingov syndróm“ (Morbus Cushing), „adrenalínovo podmienený Cushingov syndróm“, „paraneoplastický Cushingov syndróm“, ojedinelý „epizódický hypotalamicko-hypofýzový Cushingov syndróm“ a „tranzitórny“ či „pseudo Cushingov syndróm“.
Ďalšie medicínske označenia spojené s menom Harvey-ho Cushing-a, sú „Cushingov nádor“, „Cushingov vred“, ako aj chirurgické techniky ako „Cushingov klip“ a „Cushingova operácia“.
Harvey Cushing pochádzal zo starej americkej lekárskej rodiny. Najprv študoval na Yale-skej univerzite, jednej zo súkromných univerzít v New Havene (Connecticut), ktorá sa od začiatku 19. storočia vypracovala na jednu z najvýznamnejších univerzít v USA, a ukončil štúdium na rovnako známej a uznávanej Harvardskej univezite v Cambridgi (Massachusetts). Od roku 1896 do 1912 bol Cushing činní na Johns Hopkins University v Baltimore (Maryland) – v tomto čase viedol aj medicínsku školu USA. K jeho žiakom patrili známi lekári ako internista Sir William Osler (1849 – 1919), mikrobiológ a lekársky historik William Henry Welch (1850 – 1934) a chirurg William Stewart Halstedt (1852 – 1922). Cushing voviedol Halstedta do základov chirurgie, a ukázal mu oblasť vtedy sotva prebádanú a vo väčšine prípadov smrteľne prebiehajúcu – neurochirugiu. V tejto oblasti dosiahol Cushin svoje najväčšie úspechy a je aj jej spoluzakladateľom.
V rokoch 1912 až 1932 vyučoval Harvey Cushing chirurgiu vo funkcii profesora na Harvardskej univerzite a pritom pracoval ak šéfchirurg v Peter Bent Brigham-ovej nemocnici v neďalekom Bostone. V roku 1933 akceptoval žiadosť Neurologického inštitútu Yalskej univerzity, kde vyučoval aj dejiny medicíny.
Harvey Cushing objavil nové techniky v mozgovej chirurgii a jeho práca bola obrovským prínosom v operatínom zaobchádzaní s pacientami pri obrne faciálneho nervu, mozgových nádoroch a krvácaniach v lebke novorodencov a dospelých. Za 30 rokov jeho práce sa mu podarilo znížiť vysokú úmrtnosť pri operáciach mozgu z 90% na menej ako 10%. Aby mohol dosiahnuť takýchto mimoriadnych úspechov, uviedol do prevádzky prvú “Stanicu intenzívnej starostlivosti” v Peter Bent Brigham-skej nemocnici.
Harvey Cushing bol priekopníkom aj pri meraní krvného tlaku a používaní röngenového žiarenia. Tieto jeho ambície ho ako mladšieho výskumníka poháňali natoľko, že v roku 1896 bol prvým lekárom v USA, ktorý využíval röngenové snímky krčnej chrbtice.
Objemná knižnica, ktorú Harvey Cushing zanechal Yalskej univerzite, poslúžila ako základný kameň pre pozoruhodnú knižnú zbierku z dejín medicíny. Ku Cushingovým dokladom sa počíta aj “The Life of Sir William Osler” (1925), za ktorý obdržal Pulitzerovu cenu.
