Lekár, bakteriológ
Narodil sa: 11. decembera 1843 v Clausthal-Zellerfelde (Harz)
Zomrel: 27. mája 1910 v Baden-Baden
Jednoducho chcel byť objaviteľom a cestovateľom ako Alexander von Humboldt (1769-1859) a stal sa zakladateľom lekárskej bakteriológie a tým ovplyvnil modernú medicínu ako nijaký iný nemecký lekár pred ním. Rober Koch zadefinoval prírodovedné štandardné metódy, s ktorým ako prvý dokázal, že príčinou pustošiaco účinkujúcich infekčných chorôb ako cholera, antrax, tuberkulóza, malária, spavá nemoc a mor, sú špeciálne baktérie, voči ktorým sú lekári úplne bezmocný.
Koch, jeden z 13 detí, začal študovať prírodné vedy v Göttingene v roku 1862, s cieľom, stať sa učiteľom, ale čoskoro presedlal na medicínu. Po štátnych skúškach v roku 1866 pracoval v Hamburgu, Langenhagene, Niemegku a Rackwitzi; v nemecko – francúzkej vojne slúžil ako dobrovoľný lekár. V roku 1872 absolvoval predskúšky a dostal miesto v Wollsteine (Posen), kde pracoval ako obvodný lekár a pôrodník. Tu sa Koch začal zaoberať príčinami bezmocnosti lekárov pri liečbe infekčných chorôb, ktoré mal denne na očiach. Jeho prvý študovaný objekt bol antrax, choroba na ovciach, ktorej pôvodcu (Bacillus anthracis) po namáhavých experimentoch objavil v roku 1876. K tomu objavil aj systém izolovaného šlachtenia baktérií na živnej pôde, ktorý sa stal základom každého bakteriologického výskumu. Objavenie pôvodcu antraxu bolo prijaté s nadšením a vyzdvihlo Kocha z pozície neznámeho lekára na pozíciu najvýznamnejšieho medicínskeho výskumníka. Ešte vo Wollsteine sa zaoberal infekčnými chorobami a v roku 1880 bol zavolaný do novo-založeného Cisárskeho zdravotného úradu v Berlíne, kde prebral vedenie Bakteriologického oddelenia a mohol pokračovať v skúmaní infekčných ochorení v optimálnych podmienkach.
Svetovú slávu dosiahol Koch objavením bacilu tuberkulózy v roku 1882. Po predstavení očkovacej látky z tuberkulóznych baktérií v roku 1890 na X. Medzinárodnom medicínskom kongrese v Berlíne, spôsobil, že sem prišli tisíce chorých a berlínski miestodržitelia vymenovali Kocha za 42. čestného člena. Sérum neliečilo tak, ako sa dúfalo a nedôvera, ktorú vzniesol Rudolf Virchow (1821-1902) voči výskumom Kocha sa potvrdzila. Tuberkulózne sérum bolo v poriadku, len sa nedalo pozor na dávkovanie. Za jeho objav týkajúci sa tubekulózy dostal Koch Nobelovú cenu za medicínu a fyziológiu.
Kochovo vymenovanie za direktora Univezitného inštitútu pre hygienu v Berlíne v roku 1885 mu umožnilo venovať sa ďalej jeho vedeckej práci. Čoskoro bol tento inštitút – „Kochova škola“ – vyhľadávaný lekármi zaoberajúcimi sa bakteriológiou. V roku 1891 prebral Koch aj vedenie Berlínskeho inštitútu pre infekčné choroby. V rokoch 1896 až 1907 sa zúčastnil so svojím kolegom na rozsiahlom cykle výskumných ciest po USA, Japonsku, Indii ale predovšetkým v afrických krajinách; z posledných výsledkov tropickej hygieny a parazitologických výskumných výsledkov moru, moru hovädzieho dobytku, malárie a spavej nemoci – už v roku 1883 objavil Koch ako výsledok výskumnej cesty do Egypta a Indie aj pôvodcu cholery.
