Prehľad Akútna lymfangitída sa hovorovo označuje ako otrava krvi. Charakteristický je známy červený pás, ktorý vraj smeruje v smere k srdcu a zakaždým vyvolá strach.
Výraz „otrava krvi“ je však zavádzajúci, pretože tu nejde o otravu krvi ale o zápal miazgovodov.
Pôvodcami zápalu sú baktérie: stafylokoky a streptokoky. Z medicínskeho hľadiska sa lymfangitída delí na akútnu a chronickú formu. Lymfangitída môže viesť k veľkému opuchu v zapálenej oblasti, ktorý sa označuje ako lymfedém.
Lymfangitída je zriedkavým ochorením.
Čo sa týka prognózy, je to dobre liečiteľná choroba, lebo bakteriálne infekcie možno úspešne liečiť antibiotikami.
Všeobecné informácie Lymfangitídou sa nazýva zápal miazgovodov. Miazgovody sú cievy, v ktorých prúdi v tele lymfa.
Ako lymfa sa označuje svetlo žltá tekutina, ktorá obsahuje lymfatickú plazmu a biele krvinky, lymfocyty.
Lymfa prúci v miazgovodoch k jednotlivým lymfatickým uzlinám. Veľmi dôležité a zvonku hmatateľné lymfatické uzliny ležia napr. v slabine, pod pazuchami alebo na krku. V lymfatických uzlinách sa lymfa čistí od „zlých“ zložiek. Z lymfatickej tekutiny sa „odoberajú“ sa napr. mikroorganizmy alebo jedy, takzvané toxíny.
Častosť Lymfangitída je zriedkavým ochorením, neexistujú však žiadne presné čísla o jej výskyte.
Má veľmi dobrú prognózu, ak sa úspešne lieči pomocou príslušných medikamentov.
Príčiny Lymfangitídy sa dajú rozdeliť na akútnu a chronickú formu priebehu.
Akútna lymfangitída
Za akútnu lymfangitídu hovorí relatívne rýchle rozšírenie ohniska infekcie v oblasti kože, svalstva väzivového tkaniva a jednotlivých orgánov pozdĺž lymfatických ciev.
Väčšina akútnych lymfangitíd vzniká náhodne, čiže bez jasného dôvodu, alebo po poraneniach.
Pri tretine lymfangitíd môže byť pomenovaná takzvaná predchádzajúca udalosť, čiže zranenie alebo podobne. K tomu tiež patria podvrtnutia, torzie alebo natiahnutia šliach/svalov končatín, takzvané distorzné úrazy.
K spúšťacím faktorom však patrí aj tehotenstvo.
Lymfangitída je akútny zápal, ktorý je vyvolávaný bakteriálnou infekciou alebo - v zriedkavých prípadoch – aj napadnutím plesňou.
Infekcia môže vychádzať z hnisavých zápalov prstov na rukách, zriedkavejšie zo zápalov prstov na nohách. Tieto zápaly sa potom nazývajú panaríciá. Bakteriálne ohnisko infekcie je väčšinou nahromadenie hnisu, takzvaný absces alebo lokálny zápal. U baktérií ide väčšinou o stafylokoky alebo streptokoky.
Infekcia môže v zriedkavých prípadoch pochádzať aj z plesní. Tieto väčšinou rastú medzi prstami na nohách, a preto sa nazývajú interdigitálne mykózy nôh.
Týmito zápalovými procesmi môže v pokročilom štádiu dôjsť k uzavretiu miazgovodov, k takzvaným obliterovaným zmenám lymfatických ciev.
Uzavretím lymfatických ciev dochádza, k výronu tekutiny z miazgovodov do okolitého tkaniva, čo je podmienené rastom tlaku v postihnutých cievach. Tento výron tekutiny vedie k viditeľnému opuchu postihnutej oblasti, čo sa vtedy označuje ako lymfedém.
Chronická lymfangitída
Ak sa zmeny na lymfatických cievach objavujú pomalšie alebo ak sa pôvodne akútny zápal stále vracia, potom ide o chronické štádium lymfangitídy. Ako spúšťače tohto štádia sa menujú tri príčiny.
Často sa jedná o zle vyliečené a preto opakujúce sa akútne formy priebehu lymfangitídy. Väčšinou sa v tomto prípade liečilo príliš krátko alebo nesprávnymi antibiotikami, a neboli zničené všetky baktérie. Za druhú príčinu sa pokladá defektná chlopňa miazgovodov. Na pumpovanie lymfatickej tekutiny cez miazgovody sa v cievach nachádzajú chlopne, ktoré sú schopné transportovať lymfatickú tekutinu v jednom smere. Ak tieto chlopne už nie sú dostatočne schopné transportovať lymfatickú tekutinu, hovorí sa o insuficiencii. Insuficiencia chlopní lymfatických ciev môže byť vrodená alebo získaná v priebehu života. Najväčší podiel na lymfangitídach predstavuje tretia skupina. Tieto chronické formy lymfangitíd vznikajú vždy po operačných zákrokoch. Po operácii, napr. pri rakovine prsníkovej žľazy, sa musí úplne odstrániť nádorové tkanivo. To vedie k prerušeniu miazgovodov a tým k hromadeniu lymfatickej tekutiny s menovanými následkami. V prípade rakoviny sa väčšinou musia odstrániť aj okolité lymfatické uzliny prislúchajúce k danej oblasti rakoviny. Kvôli následným rozdeľovacím procesom vo zvyšnom lymfatickom systéme potom často vznikajú bolestivo rozšírené lymfatické cievy, ktoré musia znášať zvýšený transport lymfatickej tekutiny. Takéto lymfatické cievy sa potom nazývajú aj ako lymfangiektázy.
Symptómy Akútna lymfangitída
Zapálená lymfatická cieva sa javí ako pod kožou uložený červený pás. Preto sa lymfangitída ľudovo mylne nazýva aj ako otrava krvi. Lymfatické uzliny ležiace v bezprostrednej blízkosti sú opuchnuté a bolestivé na tlak. Pacient má väčšinou horúčku.
Chronická lymfangitída
V chronickom štádiu vykazuje lymfangitída symptómy lymfedému. Pacient sa sťažuje na ťažobu a pocit napätia v postihnutých končatinách. Následné opuchnutie, edém, nevykazuje za normálnych okolností žiadne zvláštne sfarbenie a nie je bolestivé.
V pokročilom chronickom štádiu dochádza väčšinou ku kožným zmenám. Tieto svrbiace kožné zmeny sú plošne sčervenané a posiate pľuzgierikmi, chrastami alebo šupinkami. Tieto zmeny sa potom nazývajú ekzémom.
Trofické poruchy tkaniva, čiže poruchy, ktoré pochádzajú z poruchy postihnutej končatiny podmienenej látkovou výmenou, sa väčšinou pripájajú k týmto kožným prejavom.
V najhoršom prípade môžu byť poškodené najvrchnejšie a nakoniec najhlbšie položené kožné vrstvy. Poškodenie povrchových kožných vrstiev sa nazýva erózia, poškodenie hlbšie položených kožných vrstiev sa volá ulkus.
Diagnóza Lekárske vyšetrenie
Rozsiahla anamnéza (chorobopis), ako i inšpekcia a palpácia (prehmatanie) sú pri lymfangitíde hlavnou oporou stanovenia diagnózy.
Anamnéza je pre diagnózu smerodajná. Pri nej lekár zisťuje, či by vyvolávajúcou príčinou ochorenia mohli byť poranenia alebo iné traumy.
Rovnako dôležitá je takzvaná inšpekcia pacienta. Inšpekcia pritom znamená dôkladná obhliadka a posúdenie tela pacienta.
Ako palpáciu označujeme manuálne zisťovanie, napr. opuchov končatín pacienta.
Laboratórium
V laboratóriu sa vyšetruje krv na rôzne parametre zápalu, ako napr. na C-reaktívny proteín. Ide pritom o proteíny, ktoré pri rôznych zápaloch vždy vyvolávajú špecifický nárast množstva v krvi. Patria k nim aj biele krvinky, čiže leukocyty.
Rýchlosť sedimentácie červených krviniek je tiež zvýšená, to je všeobecným znakom toho, že telo vykazuje zápal.
Scintigrafia lymfatického odtoku
Scintigrafia lymfatického odtoku je vyšetrovacia metóda nukleárnej medicíny, robí sa teda za použitia rádionuklidu. Za týmto účelom sa do „plávacích blán“ medzi prstami na rukách resp. na nohách injekciou vstrekuje cca. 0,5 ml nanocollu, určitého bielkovinového koloidu, ktorý je označený Tc 99m. Následne sa scintilačnou kamerou po určitú dobu, v zriedkavých prípadoch až 24 hodín, sleduje rozloženie rádioaktívne označenej substancie v nohách alebo rukách. Lekár môže týmto spôsobom zobraziť aj malé úseky lymfatických ciev a variácie lymfatického systému. Tak zistí, nakoľko a akým spôsobom je lymfatický systém poškodený.
Toto vyšetrenie sa väčšinou robí na posúdenie chronickej formy priebehu.
Ak má pacient viac než 40 rokov, a ako príčinu nemožno vylúčiť rakovinu, malo by sa zistenie poškodeného lymfatického systému previesť pomocou následných vyšetrení:
gynekologické a urologické vyšetrenie sonografia a , ak je to potrebné počítačová tomografia
Terapia Pri existencii lymfangitídy by sa postihnutá končatina alebo postihnutá oblasť mala znehybniť.
Bakteriálna infekcia by sa, podľa druhu pôvodcu, mala liečiť vhodnými antibiotikami. Na to je niekedy potrebné vyhotovenie antibiogramu, aby sa zistila rezistencia baktérií. Pod rezistenciou rozumieme odolnosť jednotlivých baktérií voči rôznym antibiotikám. Lekár tak môže nasadiť správne antibiotiká a zabezpečiť, aby boli pôvodcovia skutočne zničení, resp. aby sa im zabránilo v ich rozmnožovaní. To zabráni aj recidíve ochorenia a chronicite lymfangitídy.
Pri infekcii stafylokokmi by sa malo liečiť Flucloxacilinom alebo Vancomycinom. Flucloxacilin patrí do skupiny penicilínov, ktoré brzdia vytváranie bunkovej steny baktérií. Predáva sa pod obchodným názvom Staphylex.
Pri infekcii streptokokmi by sa mal užívať penicilín V alebo penicilín G. Penicilín tiež bráni vytváraniu bunkovej steny a možno ho dostať v lekárni pod obchodným názvom Penicilín G alebo Izocilin.
Ak je to nutné, musí sa postihnutá oblasť operačne sanovať, t. zn., že postihnuté miazgovody sa musia operačne odstrániť.
Pacienti v chronickom štádiu lymfangitídy s už existujúcim lymfedémom by sa mali vyvarovať všetkých druhov čo i len malých poranení. Ďalej by títo pacienti mali prevádzať vhodné cviky zamerané na odstránenie edému.
Dôležitou súčasťou terapie je odborne prevedená manuálna lymfatická drenáž. Je to špeciálna forma masáže trením. Na vyprázdnenie upchatých miazgovodov sa končekmi prstov tlačí na kožu v smere miazgovodov, aby sa tak lymfa pomaly navrstvila.
Sekundárne lymfedémy pri malígnych procesoch, čiže zhubné nádory, sú naproti tomu mimoriadne ťažko liečiteľné a žiaľ často odolné voči terapii.
Komplikácie Akútna lymfangitída by vždy mala byť pre pacienta a ošetrujúceho lekára varovaním. Lebo tento zápal by mohol byť východiskovým zdrojom sepsy.
Pri sepse ide vždy o „ozajstnú“ otravu krvi!
Je vyvolávaná mikroorganizmami ako sú baktérie, vírusy alebo plesne, ktoré sa do krvného riečiska šíria z jedného ohniska infekcie. Sepsa je veľmi nebezpečnou chorobou, ktorá sa musí ihneď intenzívne liečiť. Napriek tomu na sepsu zomiera okolo 50 % chorých pacientov, lebo terapia sa často nasadí príliš neskoro, alebo nemožno nájsť ohnisko infekcie.
Prognóza Choroba sa zhoršuje, keď nemožno zabrániť vracajúcim sa, takzvaným recidivujúcim kožným infekciám. Preto je nutná správna liečba antibiotikami a vyhýbanie sa neskorším poraneniam vrátane bezvýznamných poranení kože.
Po bezvýznamných poraneniach sa môžu vyskytnúť takzvané lymfatické fistuly, ktoré sa liečia cielenou kompresívnou liečbou a preventívne antibiotikami. Ako lymfatická fistula sa označuje novo vzniknuté spojenie medzi miazgovodmi, ktoré lymfe umožňuje prúdenie inými cestami.
Nesprávne alebo nadmerné zaťažovanie kostry chodidla nadváhou nohy s lymfedémom môže viesť k príliš silným bolestiam. Preto je počas tohto štádia dôležité bezpodmienečné znehybnenie postihnutej oblasti.
Všeobecne platí, že priemerná dĺžka života pacientov s lymfangitídou nie je obmedzená.
