Ak máte svoj vlastný skutočný príbeh alebo zážitok zo života, neváhajte a podelte sa s ním s ostatnými návštevníkmi Primar.sk.
Moje meno je Roland a od malička som mal problém, jednu nohu som mal kratšiu ako druhú. Nebol to malý rozdiel – bolo to niekoľko centimetrov. Bez ortopedickej nadstavby na topanke som nebol schopný vôbec sa pohybovať. Pokiaľ by sa tento môj hendikep nezanedbal v dectve, keď ešte človek rastie a vyvýja sa, možno to mohlo byť úplne iné, no v dospelosti už “koňa neprerobíte”. Dávno som sa zmieril s tým, že budem navždy iný ako ostatní. Dokonca sme s bratom žartovali, že aspoň som výnimočný, veď koľko ľudí už má kratšiu jednu nohu ako tú druhú? Zvrat v mojom živote nastal až vtedy, keď som spoznal jednu pani masérku, ktorej meno na jej žiadosť nechcem menovať. Je to človek, ktorý berie svoje povolanie ako poslanie a pre ktorého neznamená žiadna výzva neriešiteľnú prekážku. A verte mi, masáž je hotová veda, nikdy by som si nebol pomyslel, že je na našom tele toľko bodov, s ktorými keď správne pracujete, môžte dosiahnuť až neuveriteľné výsledky. A tak som sa teda rozhodol, že to skúsim. Zrejme teraz očakávate, že mi noha po terapiách dorástla – to samozrejme nie, ale natiahla sa postupne do takej miery, že som po štyroch rokoch práce nemusel nosiť ortopedickú nadstavbu! A hoci terapii nie je koniec (noha má tendenciu vrátiť sa do pôvodného stavu) viem, že pokiaľ budem poctivo pracovať, môžem tento stav udržať. Málokto z vás asi vie, čo znamená postaviť sa na vlastné nohy potom, ako ste celý život používali ortopedickú obuv. Tento pocit je nezameniteľný a ja vzdávam hold žene, ktorá dokázala, že niekedy tam, kde nestačí veda, stačí vôľa, presvedčenie a tvrdá práca.
