Ak máte svoj vlastný skutočný príbeh alebo zážitok zo života, neváhajte a podelte sa s ním s ostatnými návštevníkmi Primar.sk.
Bolo to v auguste, tohto roku, keď sme sa s bratom a jeho priateľkou vybrali na dovolenku do Chorvátska. Väčšinou sme chodili do bungalovov, no tentoraz sme zvolili kemp. Je to lacnejšie a momentálne už sú kempy na pomerne vysokej úrovni. Hned v prvý deň pobytu som sa poriadne pripiekol, pretože bol slnečný deň a bezvetrie, no a voda k tomu... To isté sa zopakovalo aj na druhý deň, takže na tretí deň som musel zostať v stane. Dostal som teplotu a tri dni som nemohol ani pomyslieť na kúpanie. Potom sa mi už spravil „základ“ a myslel som si, že všetko je v poriadku, že si budem užívať dovolenku a odnesiem si krásne zážitky. Aj by to tak bolo, nebyť drobného fliačika, ktorý sa mi spravil na ľavom pleci, mieste, kde som bol najviac spálený. Po príchode domov som si miesto zatieral sprejom na spáleniny, neskôr aj rôznymi masťami, no nič nezaberalo a čo bolo horšie, flak sa zväčšoval a neznesiteľne bolel. Vybral som sa teda ku kožnému. Po vyšetrení boli poslané kusky tkaniva na laboratórny rozbor, kde sa zistilo, že mám rakovinu kože. Keďže som svetlý typ a moja koža nikdy nebola bohviečo, veril som, že nemajú pravdu, veď červený, zapálený fliačik ešte predsa nič neznamená. Žial znamenalo. Dodatočne som sa dozvedel, že v čase, kedy sme boli na dovolenke, boli prekročené všetky hodnoty ozónu, a že slnko bolo 5x agresívnejšie ako obyčajne. Môj život zrazu stratil zmysel. Chodím na terapie, liečim sa a čakám, čo bude ďalej. O mojej chorobe vedia zatiaľ len rodičia, brat. Iróniou je, že brat s priateľkou si z dovolenky priniesli darček v podobe dieťatka, ktoré sa má narodiť za 3 mesiace. Čo však bude so mnou? Ako mám ďalej študovať? Veď ani neviem, koľko budem ešte žiť. A bojím sa, aké to bude, keď „to“ príde. Pýtam sa každý deň sám seba: Prečo práve ja?
