Ak máte svoj vlastný skutočný príbeh alebo zážitok zo života, neváhajte a podelte sa s ním s ostatnými návštevníkmi Primar.sk.
Ahoj,
volám sa Soňa a do tejto rubriky som sa rozhodla napísať preto, že si myslím, že mnoho z nás dievčat zdieľa podobný problém, ako som mala svojho času ja. Dôvod bol jednoduchý, moja pleť nebola taká, ako by som si ju predstavovala a hlavnie nie taká, ako by si ju predstavovalo moje okolie. Často som sa stávala terčom výsmechu, hlavne od chlapcov z našej triedy. Dievčatá sú v tomto smere citlivejšie, no často som počula šepkanie a videla úškrnky. Určite vám nepridá na odvahe, keď vidíte, ako sa hlúčik ľudí o niečom baví a keď sa objavíte vy, nastane ticho a pohľady do zeme. Veľmi som preto psychicky trpela a môj prospech sa začal zhoršovať. Doma o ničom nevedeli, veď nemohla som ísť za mamou a povedať jej, že som celej triede na smiech, pretože mám viac uhrov ako vlasov (dnes už viem, že som to mala urobiť). Mala som zúfalé komplexy a takmer som prestala jesť. Na rodičovskom združení sa triedna pýtala, čo sa deje doma a otec, čo sa deje v škole, no nevedli prísť veci na koreň. Dá sa povedať, že mi pomohla náhoda, kedy naša triedna cez prestávku začula, ako sa mi decká z triedy vysmievajú. Vtedy sa so mnou porozpravala a zistila, čo sa celý ten čas odohrávalo. Decká postupne na seba nažalovali, kto aký voči mne bol, až vyšla celá pravda najavo. Bola veľmi nahnevaná, nikdy som ju takú nevidela. Na rozdiel od deciek, vrátane mňa, si uvedomovala, aké psychické týranie som podstupovala každý deň. Veď dieťa sa nevie tak obrniť, ako dospelý. Odvtedy som mala pokoj, no omnoho dôležitejšie bolo, že dospeláci prišli na to, čo sa so mnou dialo a prečo sa mi zhoršoval prospech. Mama ma zaviedla k svojej kozmetičke, potom som ešte vystriedala viacero dermatologických ambulancií, kde mi postupne čistili a regenerovali pleť. Dnes by už asi nikto neuveril, že som mala také problémy s pleťou. Vlastne, aj ja som už takmer zabudla, nebyť tejto rubriky ?
