Transsexualita má lekárske. psychické, sociálne ako i právne dimenzie. Podľa kritérií WHO (World Health Organisation) ako diagnostická smernica pre vznik, a tým pre liečbu transsexuality platí, že:
transsexuálna identita musí priebežne existovať minimálne 2 roky to nesmie byť symptóm inej psychickej poruchy, ako napr. schizofrénie súvislosť s genetickými alebo pohlavne chromozómovými anomáliami je vylúčená. Najnovšie sa namiesto o transsexualite hovorí o poruche identity pohlavia.
Z medicíny Liečba spravidla prebieha u urológa, gynekológa alebo plastického chirurga. Liečba – hovorovo označovaná aj ako zmena pohlavia – sa môže previesť až vtedy, keď takúto diagnózu potvrdilo tak lekárske ako aj psychiatrické vyšetrenie. Príslušnému zákroku spravidla predchádza dlhšia hormonálna liečba.
Z histórie Prvé písomné údaje o fenoméne transsexuality možno nájsť u gréckeho dejepisca Herodota (500 pred n.l. až 424 po n.l.), priateľa Perikla a Sophokla. V 20-tych rokoch minulého storočia boli po prvý krát dvom ženám odstránené ich prsia, vaječníky a maternica, aby sa zmiernil ich subjektívny psychický pocit ťarchy choroby. Vážna verejná vedecká diskusia o tomto fenoméne sa začala v roku 1932 v časopise „Sexuologická sexuálna politika“. V článku sa o. i. písalo o mužovi, ktorý sa už vo veku 6 rokov pokúsil odstrániť si penis pomocou špagáta, a ktorému bol potom pohlavný úd chirurgicky odstránený v roku 1931, a potom mu bola vložená umelá pošva. Prvá zmena pohlavia, ktorá narazila na obrovský záujem verejnosti, bola zmena amerického vojaka Georgesa Jorgensena, ktorý sa nechal operovať v roku 1952 v Kopenhagene, a potom žil ako žena až do roku 1989. Zomrel(a) ako Christine Jorgensen vo veku 62 rokov na rakovinu močového mechúra.
