Prehľad Zápal vajíčkovodov a vaječníkov, príveskov maternice, sa označuje ako adnexitída. Mimoriadny význam adnexitídy pre ženu pozostáva z často zdĺhavého chorobného priebehu s obmedzením tak súkromného ako aj pracovného života a neposledne aj nebezpečenstvo trvalej neplodnosti.
Adnexitída sa prevažne objavuje kvôli zápalu vagíny, keď sa pridajú ďalšie faktory, ktoré umožňujú prechod pôvodcov, väčšinou baktérií, do maternice a vajíčkovodu. Ochorenie začína náhle silnými bolesťami v podbruší, horúčkou a značným pocitom choroby. Rýchlo nasadenou konzervatívnou terapiou možno zabrániť tak akútnym komplikáciám, ako aj prechodu do chronického štádia. Ak sa však už komplikácie vyskytli, alebo ak existuje chronická adnexitída, nedá sa operatívnej liečbe už väčšinou zabrániť.
Definícia Pod adnexitídou rozumieme zápal vajíčkovodu a vaječníkov. Obidva orgány sa zahŕňajú pod pojem adnexy, ktorý znamená asi toľko ako prívesky maternice. Obidva vajíčkovody sú trubice hrubé asi ako ceruzka, ktoré vychádzajú po stranách maternice a svojím voľným lievikovitým koncom priliehajú k vaječníkom. Odtiaľ preberajú vajíčko a transportujú ho k maternici. Oplodnenie vajíčka nastáva už vo vajíčkovode.
Samostatný zápal vajíčkovodu by sa označoval ako salpingitída, samostatný zápal vaječníkov ako ooforitída. Pretože sa izolovaný zápal vaječníka takmer vôbec nevyskytuje, ale zápal vaječníkov vzniká prevažne kvôli zápalu vajíčkovodov, hovorí sa všeobecne o adnexitíde.
Význam adnextídy pochádza na jednej strane z často dlhého trvania ochorenia s mnohokrát značným obmedzením domáceho a pracovného života, na druhej strane je adnexitída častou príčinou ženskej neplodnosti.
Pôvodca ochorenia Adnexitída je prevažne následkom infekcie spôsobenej baktériami, zriedkavejšie vírusmi. Približne jedna tretina zápalov je spôsobená gonokokmi, pôvodcami gonorey resp. kvapavky. Vo väčšine prípadov sa však vyskytujú zmiešané infekcie, spôsobené napr. stafylokokmi, streptokokmi, baktériami koli, Chlamydiou trachomatis, klostrídiami a aj anaerobiontami, čiže baktériami, ktoré žijú bez kyslíka. Adnexitída je rovnako možná v rámci tuberkulózy – Mycobacteriom tuberculosis.
Cesta šírenia infekcie Pôvodcovia sa môžu do adnexov dostať rôznymi spôsobmi. Podľa inicializujúceho miesta sa rozlišuje ascendentná, čiže výstupná infekcia od descendentnej, čiže klesajúcej infekcie. Ak sa pôvodcovia do adnexov dostanú krvnou cestou, hovorí sa o hematogénnej infekcii.
Ascendentná infekcia Tento spôsob infekcie sa prakticky vyskytuje len počas pohlavnej zrelosti a spočíva vo výstupe pôvodcov z vagíny cez maternicu až k vajíčkovodom. Musia teda existovať určité predpoklady. Po prvé sa pôvodcovia musia vyskytovať v pošve, ako napr. pri zápale pošvy. Po druhé musia existovať podmienky, ktoré umožňujú pôvodcom prekonať prirodzené bariéry, ako napr. vonkajšiu bránku krčka maternice a vnútornú bránku krčka maternice a vniknúť do maternice. Patria k nim:
mesačné menštruačné krvácanie pôrody a potraty zákroky na maternici cez vagíny, ako napr. vloženie pesaru zmeny sliznice na krčku maternice príliš zvýšená tvorba alkalického hlienu z krčka maternice prítomnosť myómov, polypov, čiže nezhubných nádorov, v oblasti bránky krčka maternice a krčka maternice
Descendentná infekcia
O descendentnej infekcii hovoríme, keď pôvodcovia ochorenia na adnexy „zostúpia“ zo zapálených susedných orgánov, napr. pri apendicitíde alebo proktitíde. To sa stáva buď per continuitatem, čiže priamym kontaktom oboch orgánov, alebo lymfatickou cestou.
Hematogénna infekcia
Infekcia krvnou cestou je typická pre adnexitídu spôsobenú mycobacteriom tuberculosis v rámci tuberkulózy. Niekedy sa pôvodcovia môžu krvnou cestou do adnexov dostať a vyvolať adnexitídu aj pri iných infekčných ochoreniach, napr. pri vírusovej chrípke, pri mumpse alebo šarlachu.
Častosť Adnexitídou sú postihované hlavne ženy v plodnom veku medzi 20. a 35. rokom života. Častosť adnexitídy vo veľkej miere závisí od sexuálneho správania ako i od osobnej hygieny. U dievčat pred pubertou ako i u žien po menopauze, čiže po poslednom menštruačnom krvácaní, je adnexitída veľmi zriedkavá. Vychádza sa z toho, že cca. 10 % všetkých ochorení ženských pohlavných orgánov sú zápaly adnexov.
Symptómy Ťažkosti pri adnexitíde závisia od rozsiahlosti zápalu ako aj od úspechu terapeutických opatrení. Možno rozlišovať akútne a chronické štádium adnexitídy.
Akútne štádium
Adnexitída začína náhle sa prejavujúcimi silnými bolesťami v podbruší, pričom brucho je nadmuté a brušné steny napnuté. Celkový zdravotný stav je silne narušený. Pacientky majú horúčku a okrem toho sa sťažujú na nutkanie na vracanie a nevoľnosť. Častý je aj hnisavý výtok z pošvy. Maternica býva často zväčšená a bolestivá na tlak. S pribúdajúcou dobou trvania choroby adnexy puchnú a tiež sú citlivé na tlak. Pohyby na krčku maternice sa pociťujú ako nanajvýš bolestivé. Sedimentácia krviniek je značne zvýšená.
Chronické štádium
O chronickom štádiu sa hovorí, keď sa po odznení akútneho zápalu naďalej resp. opätovne objavia ťažkosti. Tie sa vzťahujú buď na ďalej trvajúci zápal pri neúspešnej liečbe, alebo na následok zjazvených zmien po vyliečenom zápale. Jazvami a zrastmi adnexov so susednými orgánmi môžu byť vyvolané necharakteristické bolesti v krížoch, ktoré sa obzvlášť často objavujú po pohlavnom styku. Veľa pacientiek sa však sťažuje aj na zápchu, nadýmanie, bolesti pri menštruačnom krvácaní ako aj na nepravidelnosť pri menštruácii. V tomto štádiu je nebezpečenstvo trvalej neplodnosti obzvlášť vysoké. Chronické štádium môže trvať mesiace až roky.
Diagnóza Diagnostika sa začína anamnézou. Pri gynekologickom vyšetrení sa dajú zistiť už pri ťažkostiach opísané zmeny, ako napr. zväčšená maternica s adnexami bolestivými na tlak.
Na dôkaz pôvodcov sa z krčka maternice odoberie výter a hneď sa preskúma pod mikroskopom. Okrem toho sa výter pošle do laboratória na kultiváciu pôvodcov a na určenie rezistencie. Pomocou krvného vyšetrenia sa dá dokázať zrýchlená sedimentácia krvi ako i leukocytóza, čiže nárast bielych krviniek.
Laparoskopia, čiže endoskopia brušnej dutiny v narkóze, umožňuje priame posúdenie adnexov ako i susedných orgánov. Týmto spôsobom možno aj priamo z povrchu adnexov získať materiál na dôkaz pôvodcu.
Terapia Liečba adnexitídy nasleduje v prvom rade konzervatívne. Operatívne postupy sa naproti tomu používajú až pri zlyhaní konzervatívnych opatrení resp. pri komplikáciách.
Konzervatívna terapia
Pod konzervatívnou liečbou rozumieme podávanie liekov ako i nasadenie opatrení fyzikálnej terapie.
Medikamentózna terapia Akonáhle sa podozrenie na adnexitídu potvrdí, zavádza sa terapia antibiotikami. Tá sa začína širokospektrálnym antibiotikom, čiže preparátom, ktorý je účinný proti viacerým pôvodcom. Po predložení výsledkov vyšetrenia pôvodcov a rezistencie sa potom liek zmení na najlepšie účinný preparát.
Okrem antibiotík sa nasadzujú lieky, ktoré účinkujú antiflogisticky, čiže pôsobia proti zápalovým procesom, a ktoré majú analgetický, čiže bolesť tíšiaci účinok. Patria k nim kortikoidy, ako napr. Prednisolon, ktorého nasadenie však nie je jednoznačné, alebo lieky proti bolesti z veľkej skupiny takzvaných nesteroidných analgetík, ako napr. Diclofenac.
Na liečbu nepravidelnosti menštruačného krvácania sa nasadzujú hormonálne preparáty.
Fyzikálna terapia Pacientky s adnexitídou v akútnom štádiu by mali dodržiavať prísny pokoj na lôžku. Sáčok s ľadom na podbruší nepôsobí len na zmiernenie bolestí. Chlad pôsobí proti zápalom podmienenému zvýšenému prekrveniu a predchádza ďalšiemu šíreniu zápalu. Strava by mala zaťažovať čo najmenej a mala by byť bohatá na tekutiny.
Po odznení akútneho štádia sa fyzikálna terapia zmení. Od aplikovania chladu, ktoré malo za cieľ znížiť v zapálenej oblasti prekrvenie, sa prejde k liečbe teplom, ktoré podmieňuje mierne zvýšenie prekrvenia. Toto zvýšenie prekrvenia je nutné, aby sa odbúralo zápalom zmenené tkanivo a predišlo sa neskoršiemu tvoreniu jaziev.
Aplikujú sa vlhké a teplé obklady na brucho, sedavé kúpele alebo krátkovlnná diatermia. Pod tým sa rozumie zahriatie tkaniva priložením elektromagnetického poľa. Tieto metódy sa môžu nasadiť, len ak sa nenájde žiadny príznak nového zápalového procesu. Nato sa musí napr. pravidelne merať telesná teplota a rýchlosť sedimentácie krvi. Ak sa prechod na liečbu teplom zvolí príliš skoro, existuje nebezpečenstvo recidívy, čiže opätovného výskytu zápalu.
U pacientiek, u ktorých sa vyvinulo chronické štádium ochorenia, sa odporúča kúpeľný pobyt s bahennými kúpeľmi a zábalmi.
Operatívna terapia
Operatívna liečba adnexitídy sa nasadzuje, keď liečenie konzervatívnymi opatreniami neprinieslo žiadny úspech.
V akútnom štádiu Operatívne liečenie adnexitídy v akútnom štádiu je potrebné vždy vtedy, keď nastanú komplikácie vo forme takzvaného akútneho abdomenu. Patria k nim peritonitída, čiže zápal podbrušnice, ileus, čiže črevná nepriechodnosť, alebo sprievodná apendicitída, hovorovo „zápal slepého čreva“. Ak sa v brušnej dutine vytvorili abscesy, čiže nahromadenia hnisu, musia byť čo najrýchlejšie odstránené pomocou punkcie. Častým miestom vzniku abscesov je Douglasov priestor, čiže priestor medzi maternicou a konečníkom. Vtedy sa hovorí o abscese v oblasti Douglasovho priestoru.
V chronickom štádiu V chronickom štádiu sú operácie potrebné, ak napriek opatreniam fyzikálnej liečby nemožno dosiahnuť odstránenie ťažkostí. Vtedy sa môže stať nutným odstránenie vajíčkovodov, vaječníkov ako i maternice, aby sa konečne ťažkosti odstránili.
Komplikácie Komplikácie adnexitídy nastanú, ak sa zápal rozšíri na susedné orgány a chorobný obraz akútneho abdomenu, ako napr. zápal podbrušnice, spôsobí črevnú nepriechodnosť alebo „zápal slepého čreva“.
Ak ochorenie prejde do chronického štádia, má to u postihnutých pacientiek za následok dlhodobé ťažkosti, ako napr. bolesti, a môže to viesť k trvalej neplodnosti.
Úmrtnosť Zápaly adnexov v princípe neprebiehajú smrteľne.
Profylaxia Istá prevencia pred adnexitídou je možná dobrou sexuálnou a osobnou hygienou. Zápalu pošvy, ktorý je často predpokladom adnexitídy, možno predchádzať používaním kondómov. Zákroky na maternici ako i na bránke krčka maternice by sa mali robiť nanajvýš opatrne.
Prognóza Pri rýchlo nasadenej, úspešnej terapii je prognóza ochorenia dobrá. Cca. 80 % pacientiek sa ťažkostí zbaví vďaka konzervatívnej liečbe. Musí sa zabraňovať prechodu do chronického štádia.
