Prehľad Pod tehotenským diabetes rozumieme prvotný prejav cukrovky počas tehotenstva, pričom častosť sa v priemyselných krajinách pohybuje takmer pri 5 % všetkých tehotenstiev. Táto forma môže viesť – tak ako už existujúci, zle zastaviteľný diabetes mellitus – k značným negatívnym dôslekom pre nenarodené dieťa, pretože symptómy často ostanú nespozorované. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné rutinné kontroly cukru alebo - pri zvýšenom riziku - aj orálny glukózový tolerančný test na ochranu dieťaťa. Dobrým nastavením krvného cukru pomocou diéty alebo inzulínom sa ďalekosiahle zabráni následným škodám. K týmto patrí zvýšená miera potratov, makrozómia (novorodenecká hmotnosť nad 400 g), zväčšené alebo nevyspelé vnútorné orgány, sklon ku klesaniu krvného cukru ( = hypoglykémia) a znížené hodnoty kalcia v krvi. Celkovo je tým zvýšená úmrtnosť týchto detí. Najdôležitejším opatrením je pozorovanie postihnutého dieťaťa v nemocnici až po stabilizáciu orgánových funkcií.
Symptómy u matky Veľký problém tohto ochorenia je skutočnosť, že sa u matky neprejavujú takmer žiadne alebo vôbec žiadne nápadné symptómy, takže sa ani nezvažujú žiadne ďalšie opatrenia týkajúce sa diagnózy alebo liečby. Pretože sa cukor často neobjavuje ani v moči, dá sa diagnóza u budúcej matky stanoviť len glukózovým záťažovým testom. Pod glukózovým záťažovým testom rozumieme určenie krvného cukru v krvi nalačno, 30 a 60 min. po podaní 100 gramov glukózy. Nešpecifické symptómy sú napr. zvýšená náchylnosť na infekcie močových ciest alebo hypereméza čiže zvýšená nevoľnosť spojená s vracaním.
Symptómy u dieťaťa U dieťaťa sa prejavuje celá rada nápaditostí, ktoré sa však spravidla bez osobitných opatrení ako krvný test, amniocentéza (vyšetrenie plodovej vody) alebo vyšetrenia ultrazvukom nedajú pred narodením spozorovať. Po narodení sa však vyskytujú nasledovné symptómy:
Diagnóza makrozómia (pôrodná hmotnosť nad 4 500 gramov) Cushingoid (tukový vankúš na šiji, rajčinovo-červená pokožka, hustá štica vlasov) porucha vývoja orgánov (syndróm dychovej nedostatočnosti spôsobený nedostatkom surfactánu. Pod surfactánom rozumieme povrchovo aktívnu látku, ktorá udržiava otvorené pľúcne mechúriky.) Príliš vysoká hodnota bilirubínu v krvi a tvorba krvi mimo kostnej drene. Kardiomyopatia (príliš veľké ale príliš málo výkonné srdce) hypoglykémia (príliš nízke hodnoty krvného cukru po prestrihnutí pupočníka) hypokalciémia s tetániou (príliš nízka hladina kalcia v krvi spojená so svalovými kŕčmi)
Predpôrodná terapia Stanovenie diagnózy tehotenského diabetes u matky a jeho pedantné nastavenie zmenou stravy alebo inzulínom (krvný cukor nalačno 60-120 mg/ml, postprandiálne pod 140 mg/ml, Hb A1 <7,5, žiadne ketóny v moči). To je obzvlášť dôležité od 24. týždňa tehotenstva, pretože v tejto dobe sa dá ešte nastavením krvného cukru zabrániť nadproporcionálnemu rastu dieťaťa. Neskôr začatá terapia si vyžaduje prísun inzulínu, aby sa zabránilo zvýšenej produkcii inzulínu, a tým nebezpečenstvu zníženej hladiny cukru po pôrode.
Terapia u dieťaťa Pozorovanie ako pri deťoch narodených predčasne, napr. cez kyslíkový stan. Hodinové kontroly krvného cukru v prvých týždňoch po narodení.
Profylaxia Rizikové faktory, ktoré zvyšujú výskyt tehotenského diabetes sú nadváha matky, diabetes v rodine, predčasné pôrody alebo smrť dieťaťa krátko pred pôrodom pri predchádzajúcich tehotenstvách, matky, ktoré majú viac než 30 rokov alebo už na svet priviedli dieťa s pôrodnou hmotnosťou nad 4000 gramov. U budúcich matiek s týmito rizikovými faktormi by sa mal urobiť glukózový záťažový test už v prvej tretine tehotenstva.
U všetkých žien by sa mal glukózový záťažový test urobiť medzi 24. a 28. týždňom tehotenstva.
Pri glukózovom záťažovom teste s hraničnými hodnotami alebo pri patologickom glukózovom záťažovom teste by sa mal krvný cukor budúcej matky prísne upraviť napr. zmenou stravovania alebo - v prípade potreby – inzulínom, pretože tento nemôže prekročiť placentárnu bariéru k dieťaťu.
Prognózy Minimálne poškodenia v centrálnom nervovom systéme spôsobené nízkou hladinou cukru po narodení môžu v neskoršom živote viesť k psychomotorickým problémom a nápaditostiam v správaní.
U 90 % postihnutých matiek sa neskôr vyvíja diabes typu II; u 4 % ostáva látková výmena cukru už hneď po pôrode narušená.
