Prehľad Pod inkompatibilitou Rh faktoru rozumieme neznášanlivosť krvných skupín v systéme Rh medzi matkou a nenarodeným dieťaťom, ktorá sa spravidla prejavuje až pri druhom tehotenstve. Postihnuté sú ženy s Rh-negatív (d), ktorých dieťa je Rh-pozitívne (D). Protilátky Rh, ktoré vznikli pri predchádzajúcom tehotenstve, ničia červené krvinky dieťaťa. Následkom je chudokrvnosť, zväčšenie pečene a sleziny, novorodenecká žltačka, neurologické poškodenia a v najhoršom prípade smrť dieťaťa. Liečba sa riadi podľa hodnoty bilirubínu, ktorá môže byť zistená z plodovej vody, z krvi alebo z povrchu kože dieťaťa. Pri ľahkých formách postačuje fototerapia, ťažké formy si však vyžadujú výmenu krvi transfúziou. Podávaním anti-D-imunoglobulínu po tehotenstve možno morbus haemolyticus neonatorum zabrániť.
Základné informácie Pod morbus haemolyticus fetalis sive neonatorum rozumieme neznášanlivosť krvných skupín v systéme Rh medzi matkou a nenarodeným resp. novonarodeným dieťaťom. Táto neznášanlivosť sa zvyčajne prejavuje až pri 2. dieťati. Pri pôrode prvého dieťaťa, pri potrate alebo interrupcii dochádza k prestupu erytrocytov dieťaťa do materskej krvi, čo vyvoláva produkciu špecifických protilátok v krvi matky. Pri ďalšom tehotenstve prechádzajú tieto protilátky do placenty a viažu sa na detské erytrocyty, ktoré sa tým ničia. Plod, t. zn. nenarodené dieťa, sa pokúša ničenie erytrocytov kompenzovať zvýšenou tvorbou krvi. Ak sa toto nedarí, môže dôjsť k anémii, k icterus alebo dokonca k hydrops congenitus a k smrti dieťaťa. Pre inkompatibilitu Rh je typické a najčastejšou variantou je matka s Rh-negatív (d) a Rh-pozitívne dieťa (D). Iné faktory Rh (C/c), E/e) vedú k senzibilizácii značne zriedkavejšie.
Symptómy Anemický novorodenec je bledý a ako znaky zvýšenej tvorby krvi vykazuje zväčšenie pečene a sleziny. V priebehu veľmi krátkej doby po narodení dochádza k nárastu bilirubínu (hyperbilirubinémia) so žltým sfarbením (icterus) sklér a kože v dôsledku zvýšeného znižovania erytrocytov. Ak sa nezabráni ďalšiemu rastu bilirubínu, uloží sa v určitých mozgových oblastiach (jadrový ikterus) a môže viesť k trvalým poškodeniam, ako je znížená inteligencia, ochrnutia alebo poškodenie sluchu. Najťažšiu formu poškodenia predstavuje hydrops fetalis. Tu môže už pred narodením dôjsť k smrti plodu, ako následok ťažkej anémie a z toho vyplývajúceho nedostatku kyslíka s masívnymi poškodeniami tkaniva.
Diagnóza V rámci preventívnej starostlivosti o tehotné sa ženy vyšetrujú na výskyt Rh-protilátok. Ak sa tieto protilátky dokážu, musí sa pravidelne kontrolovať stav plodu. Na to sa na jednej strane testuje plodová voda na obsah bilirubínu a na druhej strane sa vyšetruje plod pomocou ultrazvuku, aby sa včas zistili zväčšenia pečene a sleziny.
Terapia Liečba novorodenca závisí od stupňa vážnosti ochorenia. V ľahších prípadoch stačí fototerapia (svetlo o vlnovej dĺžke od 420 do 480 nm môže molekuly bilirubínu rozštiepiť, a tak umožniť ich vylúčenie). V ťažkých prípadoch sú potrebné výmeny krvi transfúziou, ktoré sa niekedy musia robiť ešte počas tehotenstva.
Profylaxia V priebehu 24 až 72 hodín po narodení Rh-pozitívneho dieťaťa sa Rh-negatívnej matke vstrekujú anti-D-protilátky. Tie z materského krvného obehu eliminujú fetálne erytrocyty a zabraňujú senzibilizácii (v 90 % prípadov úspešne). Táto profylaxia by sa mala nasadiť aj po interrupciách a potratoch. Od zavedenia anit-D-profylaxie sa morbus haemolyticus fetalis sive neonatorum stal zriedkavým.
Táto profylaxia sa u tehotných s negatívnym Rh-faktorom často používa už pred pôrodom medzi 28. a 30. týždňom tehotenstva a podáva sa injekcia s anti-D-globulínom.
