Všeobecné informácie Riziko vzniku strumy z nedostatku jódu je u žien veľmi vysoké práve vo obdobiach života spojených so zvýšenou potrebou hormónov, čiže v puberte, tehotenstve a v období prechodu. Tehotenstvu sa pritom pripisuje osobitá úloha, pretože v tomto období sa musí zabezpečiť aj zásobenie jódom nenarodeného dieťaťa.
Potreba jódu Potreba jódu tehotných žien sa pohybuje asi okolo 260 µg na deň, to je cca. 50 µg viac než normálna potreba jódu. Prispôsobenie sa na zvýšenú potrebu jódu počas gravidity je obzvlášť dôležité od dvanásteho týždňa tehotenstva, pretože v tomto čase prevezme svoju funkciu štítna žľaza dieťaťa a potrebuje tak vlastný jód na produkciu hormónov štítnej žľazy. Nedostatočný príjem jódu počas tehotenstva vedie u dieťaťa k vzniku strumy a k zväčšenej štítnej žľaze u matky.
Opatrenia
Pre tehotné a dojčiace ženy je dôležitý dostatočný prísun jódu
Tomuto chybnému vývinu možno zabrániť zvýšeným príjmom jódu. Pri ňom sa do tela vo forme tabliet dostáva cca. 150-200 µg jódu denne, čo nie je pri správnom užívaní spojené so žiadnymi vedľajšími účinkami. Malo by sa však zabrániť predávkovaniu jódom, pretože to môže viesť k „Wolf-Chakoffmu efektu“. Pri ňom u dieťaťa vzniká znížená funkcia štítnej žľazy v dôsledku predávkovania jódom.
Struma novo vzniknutá v tehotenstve alebo už pred tehotenstvom známy hrvoľ sa dá dobre liečiť podávaním jódu a hormónov štítnej žľazy. Aj tu platí: Pri správnom užívaní liekov je vylúčené akékoľvek poškodenie matky a dieťaťa.
Obdobie dojčenia V následnom období dojčenia by matka mala taktiež dbať na dostatočný príjem jódu, pretože v tomto čase je zabezpečenie dieťaťa jódom cez materské mlieko mimoriadne dôležité. Pri nedostatku jódu u dieťaťa kvôli materskému mlieku chudobnému na jód hrozia duševné a telesné vývojové poruchy. Deti odchované na fľaškách sú jódom spravidla zásobené dostatočne, pretože kašovité výrobky sú obohacované stopovým prvkom jód.
