Všeobecné informácie Čoraz viac ľudí využíva – najmä pri cestovaní do ďalekých krajín – lietadlo. Obchodníci dnes veľmi rýchlo vychádzajú na viac než 200 letových hodín, čiže na okolo 10 dní ročne. Normálny rekreant spravidla nelieta viac než 50 čistých letových hodín = 2 dni za rok. Piloti a personál v kabíne lietadla sa naproti tomu vo vzduchu nachádza, v závislosti od pracovnej zmluvy a letovej spoločnosti, v priemere mesačne cca. 80 hodín = 3,5 dňa, čiže ročne okolo 40 dní. Ďalšie zaťaženie organizmu žiarením, ktorému je vystavená posádka, ľudia, ktorí často lietajú a rekreanti, sa dá ľahko vypočítať pomocou nasledujúcich predpokladov:
Priemerná ročná prirodzená dávka žiarenia v dôsledku kozmického žiarenia (vesmír, slnko) činí v nadmorskej výške 0,3 mSv (=milisievert). Spomenieme, že celkové prirodzené zaťaženie žiarením, ktoré sa skladá z kozmického, inkorporentného a terestrického žiarenia, činí v nadmorskej výške ročne v priemere 2,1mSv. Vo výške 10 000 m je priemerné zaťaženie organizmu žiarením kvôli kozmickému žiareniu ročne cca. 44 mSv, to je 0,005 mSv za hodinu (=µSv/h). Vo výške 12 000 m stúpa na asi 52 mSv ročne, čiže 0,006 mSv za hodinu Stunde (= 6 µSv/h). Poukazujeme na to, že tieto hodnoty sú o. i. závislé od preleteného stupňa zemepisnej šírky ale aj od slnečnej aktivity. Dávka žiarenia na rovníku je tak najnižšia a stúpa s rastúcou zemepisnou šírkou, asi až k 60. stupňu zemepisnej šírky, a tam ostáva približne konštantná. Dávka žiarenia je na rovníku pritom asi 2-3-krát menšia než od 60. stupňa zemepisnej šírky.
Pri veľmi silných slnečných aktivitách, ktoré sa však vyskytujú relatívne zriedkavo, môže dávka žiarenia tak silne stúpnuť, že experti na žiarenie v túto dobu dokonca hovoria o zákaze lietania. Pri týchto takzvaných erupciách tak bola v roku 1957 vo výške cca. 12 km na niekoľko hodín zaznamenaná veľkosť dávky až 10 mSv za hodinu a v roku 1989 dokonca až 100 µSv za hodinu. Pod veľkosťou dávky rozumieme veľkosť dávky za čas, čiže napr. sievert za hodinu.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že pri asi každých 11 rokov sa objavujúcich zvýšených aktivitách slnečných škvŕn je veľkosť žiarenia kvôli pritom vznikajúcemu silnejšie ako za normálnych okolností na chránených magnetických poliach zeme menšia než zvyčajne.
Pre tri menované skupiny osôb vyplýva pri letoch v zemepisnej šírke severnejšie než 60° severne a v letovej výške 12 000 metrov k ďalšiemu kozmickému zaťaženiu žiarením:
Lietajúci personál Pri ročnej dobe letu 40 dní vyplýva za hore uvedených podmienok:
52 mSv . 40 dní
------------------------ = 5,7 mSv
1 rok = 365 dní
Piloti, stewardi resp. letušky musia tak za menovaných podmienok rátať s dodatočnou ročnou kozmickou dávkou žiarenia 5,7 mSv. Pripomíname, že ročná kozmická dávka žiarenia činí 0,3 mSv v nadmorskej výške a celková prirodzená dávka ročne 2,4 mSv v nadmorskej výške.
Riziko:
Táto dodatočná dávka žiarenie pri lietaní zodpovedá istému počtu röntgénového snímkovania pľúc alebo vyšetreniu CT a preto sotva znamená zvýšené riziko pre vznik rakoviny alebo leukémie. Iné poškodenia je naproti nutné vylúčiť.
Dôležitú výnimku z tohto tvoria tehotné, pretože nenarodené dieťa je mimoriadne citlivé na žiareniue – hlavne počas fázy tvorenia orgánov (organogenéza), a preto nemožno celkom vylúčiť deformácie. Všetky letové linky však pri tehotenstve svoj personál spravidla „uzemňujú“, a preto tu neexistuje žiadny podnet k obavám.
Ľudia, ktorí veľa lietajú Pri celkovej ročnej dĺžke trvania lietania 240 h = 10 dní vyplýva za tých istých hore uvedených podmienok:
52 mSv . 10 dní
--------------------------= 1,4 mSv
1 rok = 365 dní
Človek, ktorí často lieta, s celkovým časom lietania 10 dní ročne tak musí rátať s dodatočným ročným zaťažením organizmu žiarením okolo 1,4 mSv.
Riziko:
Toto dodatočné zaťaženie organizmu žiarením môže byť považované za zanedbateľne malé a leží ešte pod prirodzenou ročnou dávkou žiarenia 2,4 mSv v nadmorskej výške. Napriek tomu by sa tehotné ženy mali podľa možnosti vzdať častého lietania, pretože nenarodené dieťa je , ako bolo spomínané, počas vzniku orgánov (organogenézy) extrémne citlivé na žiarenie.
Lety na dovolenky Pri predpokladanej celkovej ročnej dĺžke lietania 50 h = 2 dni vyplýva za opäť rovnakých podmienok:
52 mSv . 2 dní
-----------------------= 0,29 mSv
1 rok = 365 dní
Riziko:
Dodatočné ročné zaťaženie organizmu žiarením okolo 0,29 mSv pri lietaní na dovolenku činí len asi viac než desatinu priemernej ročnej dávke žiarenia o 2,4 mSv v nadmorskej výške. Riziko ochorenia na rakovinu nie je preto prakticky zvýšené. Iné poškodenia možno, ako už bolo spomínané, vylúčiť. Pri jednom jedinom röntgénovaní človek dostane viac žiarenia. Aj tehotné môžu preto bez obáv absolvovať jeden až dva diaľkové lety.
Veľké výšky, vojenské lietadlá Doterajšie výpočty platili pre lety do výšky cca. 12 000 m. Táto výška nebýva nijako značne prekračovaná žiadnym dopravným lietadlom. Jedinú výnimku tvoria konkordy, ktorých letecká prevádzka bola od jesene 2003 ukončená. Avšak niektoré špeciálne vojenské lietadlá môžu lietať vo výškach nad 20 000 m. To však neplatí pre vojenské lietadlá Európanov. Všeobecne možno pre takéto zriedkavé prípady konštatovať, že dávka žiarenia pre pilotov, čiže žiarenia za čas, je v tejto výške asi dvakrát tak vysoká ako v 12 000 m.
