Prehľad Lambliáza je infekcia tenkého čreva spôsobená parazitom lamblia intestinalis, vyskytujúca sa na celom svete. Pôvodcovia ochorenia sa prevažne prijímajú kontaminovanou pitnou vodou alebo potravinami. Infekcia lambliázy môže na jednej strane ostať celkom nespozorovaná, na druhej strane však môže viesť k hnačkám, nadýmaniu, nevoľnosti a zvracaniu. Pri dlhšie trvajúcej infekcii sa môžu objaviť znaky podvýživy. Diagnóza sa stanovuje pomocou dôkazu pôvodcu v stolici alebo v sekréte tenkého čreva. K liečbu sú nasadzované antibiotiká. Prognóza a priebeh ochorenia sú spravidla priaznivé.
Pôvodca ochorenia Pôvodca lambliázy, resp. giardiaózy sa nazýva giardia lamblia. Niekedy nájdeme aj označenie lamblia intestinalis.
Lamblie sú parazity, ktoré patria do rodu protozoa a tu do podskupiny flagelata. Protozoa sú jednobunkovce, ktoré majú pohybové organely. Tieto pohybové organely, ako napr. cílie (brvy), pseudopódiá alebo flagely (bičíky), umožňujú aktívny pohyb. Lamblie majú bičíky a preto sa zaraďujú medzi bičíkovce alebo flagelata.
Rozlišujú sa dve vývinové štádiá lamblií: štádium trofozoita a cysty. Trofozoit je aktívnou formou so splošteným telom, dlhým ca. 10-30 nm (1 nm = 1/1000mm) hruškovitého tvaru. Na pohyb slúžia štyri páry bičíkov. Prísavným otvorom sa parazit prichytáva na povrchu sliznice tenkého čreva. Cysta predstavuje trvalú formu lamblií. Má oválne telo s krátkymi bičíkmi.
Výskyt / častosť Lamblie sa vyskytujú na celom svete a sú najčastejšími parazitmi tenkého čreva.
Výskyt lamblií úzko súvisí s hygienickými pomermi spoločnosti. Pôvodcovia sú mimoriadne častí tam, kde spolu v stiesnených pomeroch žije veľa ľudí a kde sú sanitárne zariadenia, odstraňovanie fekálií a úprava pitnej vody nedostatočne zorganizované. Teplá klíma dodatočne podporuje rozšírenie pôvodcu ochorenia. Vychádza sa z toho, že v mestských oblastiach Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky je lambliami infikovaných 8 z 10 detí a aj pri každom treťom dospelom človeku sa dá dokázať infekcia. V strednej Európe je naproti tomu lambliami infikovaných menej než 1 % obyvateľstva.
Tu sú lambliózne infekcie častejšie pozorované u ľudí po operáciách žalúdka, ako aj u osôb s určitým defektom imunity, nedostatkom lgA. Lamblie môžu cez defektné nádrže pitnej vody získať prístup k pitnej vode. Následkom sú infekcie epidemických rozmerov.
Cesta šírenia nákazy Infekčné cysty sú vylučované stolicou. Prenos vtedy nastáva fekálno-orálnou cestou, čiže požitím kontaminovanej pitnej vody alebo potravín, u detí ako kontaktná infekcia. Infekčné cysty sú schopné prenášať aj muchy.
Aby sa človek nakazil lambliami, musí prijať minimálne desať infekčných cýst. Žalúdočná kyselina predstavuje významnú bariéru proti infekcii lambliami. Ak sa cysty predsa len dostali cez žalúdok, vznikajú v dvanástniku, v prvom výbežku tenkého čreva, z cýst po ca. siedmych dňoch trofozoity a rozmnožujú sa. Zložky žlčníkovej šťavy predstavujú pre trofozoity významné rastové faktory. Po ca. troch až štyroch týždňoch sa potom v spodných výbežkoch tenkého čreva dajú dokázať prvé cysty, ktoré boli vytvorené z trofozoitov, a sú vylučované so stoliocu.
Inkubačná doba Inkubačná doba činí niekoľko dní až dva týždne.
Symptómy Infekcia lambliami nemusí bezpodmienečne viesť k ťažkostiam. Ak sa predsa len ťažkosti vyskytnú, je hlavným symptómom hnačka, často kombinovaná s nadýmaním a nevoľnosťou, zvracaním a stratou chuti do jedla. Podľa rozsahu a trvania infekcie sú z potrvay už len nedostatočne prijímané určité látky, ako napr. vitamín A, vitamín B12 alebo tuk. V takých prípadoch sú často pozorované tukové stolice. Okrem toho bola pri lambliáze zaznamenaná strata bielkovín črevom. Najmä pri dlhotrvajúcich infekciách sa môže ako znak podvýživy v prvom rade objaviť strata hmotnosti.
Lamblie sa môžu cez žlčovod, ktorý ústi v dvanástniku, dostať až do žlčníku, a tam tiež vyvolať zápal. Postihnutí sa vtedy sťažujú na kŕčovité ťažkosti v hornej oblasti brucha.
Diagnóza Náznaky na existenciu lambliázy vyplývajú z anamnézy, čiže z odpovedí pacienta na otázky lekára týkajúce sa jeho ťažkostí. Pritom treba dbať na časovú súvislosť medzi výskytom hnačiek a ciest do tropických oblastí.
U ca. 90 % postihnutých sa diagnóza potom stanovuje mikroskopickým dôkazom cýst v stolici. Ak sa dôkaz pôvodcu v stolici nepodarí, a na základe anamnézy existuje podozrenie na lambliázu, musí byť na trofozoity vyšetrený sekrét alebo vzorka sliznice z dvanástnika.
Terapia V oblastich s vysokou nákazou obyvateľstva, ako napr. v tropických oblastiach, sa liečia iba osoby s ťažkosťami.
Pri cestujúcich, ktorí sa infikovali na ceste do trópov, by mala vždy po dokázaní lamblií nasledovať liečba, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu lamblií. To platí, aj ak sa infekcia diagnostikuje pri chýbajúcich ťažkostiach náhodne. Liečba nastáva antibiotikami zo skupiny nitramidazolov, ak napr. metronidazol, ornidazol alebo tinidazol. Cloroquin je vo vyšších dávkach rovnako proti lambliám účinný.
Komplikácie Komplikácie sa môžu pri infekcii lambliami objaviť v detskom veku a pozostávajú z malabsorpcie, čiže z obmedzeného vstrebávania živín v čreve, čo môže viesť k spomalenému rastu.
Prognóza Prognóza ochorenia je priaznivá. Akútne ťažkosti väčšinou po 1 – 2 týždňoch poľavia. Následne sa však ešte mesiace potom môžu vyskytnúť nepravidelné mäkké stolice a zosilnené nadýmanie. Aj bez liečby väčšina infekcií v priebehu niekoľkých mesiacov zmizne, infekcie však môžu pretrvávať aj niekoľko rokov.
Profylaxia K profylaxii patria, okrem základných hygienických opatrení, zrieknutie sa šalátov, zeleniny alebo ovocia v oblastiach s obzvlášť vysokou nákazou, ako napr. v trópoch. Správnym používaním záchodov a umývaním rúk sa môže šírenie infekcie zastaviť.
Aby sa zabránilo epidemickým rozmerom lambliázy, je nutná dostatočná chlorácia a dodatočne piesková filtrácia pitnej vody (cysty lamblií môžu niekoľko dní prežiť obsah chlóru 0,5 mg/l vody). Aj zahriatie vody na viac ako 60°C môže cysty zničiť.
