Prehľad Japonská encefalitída je infekčné ochorenie spôsobované vírusmi, ktoré vedie k zápalovým reakciám v centrálnom nervovom systéme, predovšetkým v mozgovom tkanive. Prenos vírusov nastáva komármi, ktoré sú široko rozšírené najmä vo vlhkých krajinách juho-východnej Ázie. V týchto oblastiach sa riziko nákazy poštípaním komárom pohybuje pri 1:200.
Symptómami sú horúčka, bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie a strnulosť šije, ktoré spravidla začínajú náhle. Pri ľahkých priebehoch odznievajú symptómy úplne po jednom až dvoch týždňoch. Ťažké priebehy, ktoré sa vyskytujú najmä u malých detí a dospelých vo vyššom veku, vedú väčšinou k trvalým neurologickým poškodeniam ako napr. ochrnutiam alebo záchvatom kŕčov a v asi 30 % prípadov končia smrteľne.
Pretože zatiaľ neexistuje žiadny liek proti vírusom spôsobujúcim ochorenie, nie je v súčastnosti možné nijaké liečenie, ale iba zmiernenie symptómov. Existuje však očkovanie, ktoré slúži na predchádzanie ochoreniu, popri základných opatreniach na ochranu pred poštípaniam hmyzu (ako spreje a sieťkam proti moskytom).
Definícia Encefalitídou nazývame celkom všeobecne zápalové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje prevažne alebo výlučne parenchým mozgu, čiže vlastné mozgové tkanivo. Ochorenie môže zahŕňať tak mozgové blany, potom sa hovorí o encefalomengitíde, ako aj prechádzať na miechu, čo vedie k encefalomyelitíde.
Geografická oblasť výskytu je pri množstve týchto ochorení zahrnutá do pomenovávaní, tak ako pri japonskej encefalitíde, na ktorú sa tu zameráme bližšie.
japonská encefalitída, 2001
tmavomodrá - celoročný výskyt
svetlomodrá - sezónny výskyt
zdroj: WHO, 2001
Príčiny Encefalitída môže byť spôsobovaná rôznymi pôvodcami, napr. vírusmi, baktériami alebo plesňami. Japonskú encefalitídu vyvolávajú určité flavivírusy.
Flavivírusy (z lat. flavus = žltý) sú vírusy RNA z rodu togaviridae. Veľké množstvo týchto flavivírusov môže u človeka vyvolať encefalitídu. Okrem japonskej encefalitídy to môžu byť napr. encefalitída St.-Louis, encefalitída Murray-Valley alebo stredoeurópska kliešťová meningoencefalitída.
Výskyt Japonská encefalitída sa nevyskytuje len v Japonsku ale aj v iných oblastiach juho-východnej Ázie, Indie a Sibíru. Ochorenie sa objavuje nielen epidemicky, t.zn. časovo a miestne ohraničené, ale aj endemicky, t.zn. trvalo na určitom území. Prednostne sú postihnuté oblasti s rozsiahlymi vodnými oblasťami, ako napr. Thajsko alebo Vietnam, kde komáre ako prenášače ochorenia nachádzajú optimálne miesta na rozmnožovanie. K „rezervoáru pôvodcu“ patria okrem človeka aj domáce zvieratá, predovšetkým vtáky a hlodavce.
Častosť Ochorenie sa častejšie objavuje v skorom detskom veku ako aj po päťdesiatom roku života, v princípe sa však môže objaviť v každom veku. Riziko nákazy v endemických oblastiach, čiže v oblastiach s trvalou možnosťou nakazenia je asi 1:200 bodutí komármi. Hlavná doba prenosu je medzi júnom a septembrom.
Inkubačná doba Inkubačná doba sa pohybuje medzi 5 a 15 dňami.
Symptómy Japonská encefalitída je ochorenie s ťažkým priebehom a vysokou letalitou najmä v detskom veku a vo vyššom dospelom veku. Ak človek ochorenie prežije, potom veľmi často s trvalými následkami.
U mladých, zdravých dospelých ľudí môže ochorenie prebiehať celkom bez symptómov – vtedy sa hovorí o inaparentnej infekcii – alebo byť spojené iba s ľahkými bolesťami hlavy a len nízkou horúčkou.
Vo všeobecnosti začína ochorenie náhle bez varovania horúčkou, bolesťami hlavy, zvracaním a strnulosťou šije. V priebehu prvých troch dní choroby dochádza často k zhoršeniu stavu pacienta s ďalším stúpnutím teploty, závratom a pokročilými neurologickými poškodeniami, ako napr. ochrnutiami alebo abnormálnymi reflexami. Pri mimoriadne ťažkých priebehoch choroby zomierajú pacienti už v prvom týždni na horúčku, ktorú nemožno terapeuticky zvládnuť.
Medzi siedmym a desiatym dňom ochorenia zvyčajne dochádza k poklesu horúčky a zmiznutiu zvyšných symptómov. Táto fáza môže byť rovnako skomplikovaná mozgovo-organickými psychózami ako následná, asi dva mesiace trvajúca rekonvalescencia.
Diagnóza Diagnóza môže byť stanovená priamym dôkazom vírusov v mozgovom moku, v likvore cerebrospinalis. Nepriamo sa diagnóza určuje dôkazom špecifických protilátok. Na jednej strane tu môžu byť od ôsmeho dňa ochorenia dokázané neutralizačné protilátky, tieto majú najvyššiu špecifickosť; na druhej strane môže byť pomocou viacerých vzoriek v časovom priebehu určený nárast titeru špecifických protilátok (lg G a lg M). Aj z klinického priebehu resp. z klinických symptómov možno dedukovať toto ochorenie.
Liečba Liek proti flavivírusom, ako napr. antibiotiká proti určitým baktériám, neexistuje. Terapia sa obmedzuje na symptomatické, ošetrovateľské opatrenia, ako napr. pokoj na lôžku, lieky utišujúce bolesť, upokojujúce lieky. Pacienti s ťažkými priebehmi ochorenia potrebujú stály dohľad, aby sa v prípade objavenia komplikácií, ako napr. záchvate kŕčov, mohlo ihneď zasiahnuť.
Komplikácie U asi štvrtiny pacientov, ktorí toto ochorenie prežijú, treba rátať s trvalými poškodeniami. Tieto poškodenia sa môžu týkať neurologickej oblasti, ako napr záchvaty kŕčov alebo ochrnutia, ale môžu postihovať aj psychickú oblasť s poruchami inteligencie a správania.
Letalita Pri ťažkých chorobných priebehoch je treba očakávať letalitu 30 %.
Profylaxia Profylaxia zahŕňa expozičnú profylaxiu a imunizáciu, čiže očkovanie. Pri expozičnej profylaxii sa siaha po opatreniach na ochranu pred poštípaním komárov, ako vyhýbanie sa rizikovým oblastiam a používanie sietí proti moskytom, ochranných mriežok proti hmyzu a ochranného oblečenia.
Proti japonskej encefalitíde sú k dispozícii spoľahlivé očkovacie látky – napr. od firmy Biken v Osake (Japonsko), ktoré síce v Nemecku nie sú povolené, ale môžu byť zaobstarané internacionálnymi lekárňami. Zaočkovať by sa mali nechať osoby, ktoré sa počas hlavnej doby prenosu ochorenia zdržiavajú v ohrozených regiónoch, ako aj osoby, ktoré sa dlhší čas nachádzajú v endemických oblastiach. Ochrana očkovaním začína asi štyri týždne po očkovaní a vydrží až štyri roky.
Prognóza Prognóza závisí od veku pacientov a od priebehu choroby. Japonská encefalitída však patrí k ochoreniam s ťažkým priebehom s vysokou letalitou a vysokou mierou trvalých následkov.
