Ľudský vírus herpesu typu 2 (HHV-2)
Prehľad Pri vírusoch herpesu simplexu sa rozlišujú geneticky blízko príbuzné vírusy HSV-1 a HSV-2 (iné označenie: ľudský vírus herpesu HHV-1 a HHV-2). Nakazenie obyvateľstva vírusom HSV-2 je 30-50%. Pritom prvotná infekcia, ktorá nastáva ako kvapôčková infekcia alebo ako kontaktná infekcia zo špiny, často prebieha nepozorovane. Jednotlivé vírusy prežívajú v nervových bunkách blízko miesta vstupu a neskôr sa môžu za určitých podmienok (oslabenie imunity, hormonálne príčiny, slnečné svetlo) rozmnožiť a reaktivovať ochorenie.
Typické pre vírus HSV-2 sú ochorenia pod líniou pásu, čiže herpes genitalis. Pri oslabení imunity môže dochádzať k ťažkým alebo až život ohrozujúcim priebehom. Obávanou je aj často smrteľne prebiehajúca novorodenecká herpesová sepsa infekciou v pôrodných cestách, ktorej možno zabrániť cisárskym rezom. Liečba sa riadi podľa vážnosti ochorenia. Aciclovir je prostriedok pôsobiaci priamo na vírusy herpesu, ktorý je možné dostať vo forme masti, tabletiek a aj ako infúzny roztok. Ako lokálne ošetrenie je vhodná aj zinková mixtúra.
Pôvodca ochorenia Pôvodca je 150 – 200 nm veľký vírus s vnútorným jadrom DNA (core) obklopeným bielkovinovým obalom (nukleokapsid) z identických jednotiek (kapsoméry). Všetko spolu je obklopené obalom. Genetická príbuznosť vírusov HSV-2 a HSV-1 je veľká. Rovnaký obraz choroby môžu preto spôsobovať rozdielne typy vírusov.
Vstupná brána nákazy Prenos kvapôčkovou infekciou a kontaktnou infekciou zo špiny na poranenú pokožku a sliznice, prevažne pod líniou pásu. U detí infekcia v maternici pred pôrodom alebo častejšie počas pôrodu v pôrodných cestách. Je na zváženie, že infekcia herpesu v oblasti pier, čiže herpes labialis, sa môže aj na genitálie preniesť pri ústnom styku, a potom viesť k herpesu genitalis.
Výskyt a nakazenie Celosvetovo, miera nakazenia 30-50%, pretože infekcia nastáva prevažne pohlavnou cestou, objavuje sa väčšinou až po puberte.
Inkubačná doba 2 – 12 dní
Všeobecné informácie Prvý kontakt s vírusom prebieha väčšinou nepozorovane a často bez chorobných príznakov. Vnikajúce vírusy vyvolávajú tvorbu neutralizačných protilátok. Z miesta primárnej infekcie sa senzorickými nervami dostanú do príslušného ganglionu (nervovej uzliny) a tam tiež vyvolávajú infekciu týchto nervov. Počas prvých týždňov sú eliminované tak v sliznici ako aj v časti infikovaných nervových buniek. Vo forme svojej DNA však vírus môže prežívať v pozostalých nervových bunkách, pre imunitný systém nerozoznateľný, a tým aj nenapadnutý. Tieto infikované bunky slúžia ako „rezervoár pôvodcu ochorenia“ po celý život. Akonáhle je imunitný systém infikovaného oslabený, dochádza k opätovnej „reinfekcii“, ku takzvaným endogénnym recidívam.
Ako spúšťače opätovného rozmnoženia vírusov prichádzajú do úvahy podráždenia pokožky, ako popáleniny, silné slnečné ožiarenia, zranenia, podráždenia gangliónu (zápal, zubné ošetrenie) alebo systémové príčiny, ako stres, menštruácia, horúčka, nádorové ochorenia, bakteriálny zápal pľúc. Rozlišujú sa primárne, sekundárne, opakujúce (rekurentné) a asymptomatické infekcie. Stupeň vážnosti ochorenia je väčšinou vyšší, keď sa ochorenie objaví už pri prvom kontakte s vírusom.
Symptómy Typické ochorenia pre vírus HSV-2 sú:
Vulvovaginitis herpetica
Po inkubačnej dobe jedného týždňa sa objavujú skupinové pľuzgieriky. Nachádzajú sa v maternici, na bránke krčka maternice, v krčku maternice a na močovej rúre. Prepuknutiu ochorenia často predchádzajú nešpecifické zápalové zmeny na močovej rúre. Spolu s infekciou sa môžu vyskytovať dodatočné komplikácie. K tomu patrí vysoká horúčka s ťažkými celkovými symptómami, opuchy lymfatických uzlín a zápal mozgových blán.
Balanitis herpetica alebo balanoposthitis herpetica
Obraz choroby vulvovaginalis ženy zodpovedá u muža chorobnému obrazu so skupinovými pľuzgierikmi a vredami na žaludi (balanitis) alebo dodatočne aj na predkožke (balanoposthitis) s rovnakým spektrom komplikácií.
Proktitis (zriedkavo)
Infekcia črevnej sliznice s bolesťami pri stolici a sekréciou. Väčšinou spôsobovaná vírusom HSV-2.
Diagnóza V popredí stojí klinická diagnóza. Priamy alebo nepriamy dôkaz vírusov môže vyplývať z obsahu pľuzgierikov alebo tkanivových vzoriek (biopsia). Mikroskopicky dôkaz intracelulárneho obsahu a viacjadrových obrovských buniek, popis vírusových častíc elektrónovým mikroskopom, imunofluorescenčným dôkazom s možnosťou rozlíšenia medzi vírusom HSV-1 a HSV-2 a dôkaz vírusovej DNA. Sérologická diagnostika (dôkaz protilátok) nezohráva nijakú úlohu, pretože pri primárnych a sekundárnych infekciách nedochádza k nijakým zmenám protilátok, ktoré by bolo možné zhodnotiť.
Liečba Liečba sa silne riadi podľa symptomatiky a vážnosti ochorenia. Ohraničené napadnutie pokožky alebo slizníc môže väčšinou ostať neošetrené. Na vysušenie pľuzgierikov a schladenie sa hodí zinková mixtúra. Pri bakteriálnej superinfekcii sú niekdy nevyhnutné antibiotiká a lokálne dezinfikujúce zákroky. Ako špeciálny prostriedok proti vírusu je k dispozícii aciclovir. Zabuduje sa do DNA vírusu a vedie tam k rozpadu povrazca. Kompletné zničenie všetkých vírusov v infikovanom organizme však nie je možné. Hoci je tento prostriedok k dispozícii aj vo forme tabletky, uprednostňuje sa intravenózne podávanie kvôli docieleniu vyššej hladiny liečiva v krvi. Takáto liečba sa preto realizuje pri ťažkých alebo opakovaných chorobných obrazoch.
Prognóza Pri ľahkých priebehoch (napr. stomatitis aphtosa) dochádza k spontánnemu vyliečeniu. Hoci je častá endogénna reinfekcia, je prognóza dobrá. Obzvlášť u detí, pri celkovom napadnutí, u pacientov s oslabenou imunitou a pri infekcíach mozgu je prognóza nepriaznivá až smrtelná.
Zvláštnosti Obzvlášť genitálna infekcia je podporným faktorom na vznik zhubných nádorov na genitáliách.
