Prehľad Onchocerkóza je chronické ochorenie vyvolávané vlasovcami (filáriami), ktoré je veľmi ďaleko rozšírené v Afrike a vyskytuje sa aj v Strednej a Južnej Amerike. Filárie sa prenášajú bodnutím komára, ktorý sa rozmnožuje v blízkosti riek. Larvy (mikrofilárie) sa potom vyvíjajú v hostiteľoch, v tomto prípade v ľudskom tele, na pohlavne zrelé parazity, ktoré sa potom prednostne zahniezdia v podkožnom tkanive a vedú v koži k tvorbe uzlíkov.
Putovaním lymfatickými štrbinami sa môžu v tele rozšíriť a dostať sa aj do oka, pričom bez liečenia dochádza v 10 % prípadov k oslepnutiu. Liečbou Ivermectínom sa môže napadnutie mikrofiláriami značne znížiť. Profylaxia pozostáva z boja proti komárom, zo zabraňovania bodnturí komármi a užívaním Ivermectínu každých šesť mesiacov.
Všeobecné informácie/definícia Onchocerkóza, označovaná aj ako onchocerkiasis, patrí k filariózam, a prejavuje sa najmä na koži a očiach („riečna slepota“). Filariózy sú ochorenia, ktoré sa môžu vyskytnúť u ľudí a zvierat, a ktoré sú vyvolávané vlasovcami (filáriami). Tieto vlasovce sa prenášajú hmyzom, ktorý požije larvy z kože alebo z krvi hostiteľa a po období vývoja sa v hmyze prenesie na iného hostieľa.
Onchocerkóza sa vyskytuje v Strednej a Južnej Amerike, ako i v Afrike. V Strednej a Južnej Amerike sa vychádza z napadnutia ca. 1 milióna ľudí. Ochorenie je však oveľa častejšie pozorované v tropickej Afrike medzi 15° severnej a 15° južnej šírky. Táto oblasť siaha od západnej cez centrálnu do východnej Afriky a zahŕňa Jemen. Tam sa vychádza z ca. 50 miliónov chorých ľudí.
Pôvodca Pôvodcom onchocerkózy je parazit Onchocerca volvolus. Dospelý samičí parazit môže narásť až do 60 cm dĺžky, kým dospelý samčí parazit dosahuje dĺžku iba ca. 2,5 cm. Larvy (mikrofilárie) sú s 0,3 mm veľmi malé. Tak dospelé parazity, ako aj mikrofilárie môžu prežiť mnoho rokov (viac než 17 rokov).
Cesta šírenia infekcie Ochorenie je prenášané muche podobným druhom komárov. Tieto sa môžu vyvíjať len v rýchlo tečúcich, okysličených vodách, čo viedlo k hovorovému označeniu „riečna slepota“. Infikovaný komár odovzdáva larvy pri cicaní krvi, ktoré sa cez kožu dostanú do väzivového tkaniva hostiteľa. Hostiteľom je v prvom rade človek, iné primáty sú postihované značne zriedkavejšie. Počas mnohých mesiacov (10-20) parazity dozrievajú k pohlavnej zrelosti.
Dospelé parazity sa prednostne ukladajú, zvinuté ako klbko, v podkožnom tkanive. Pritom vznikajú uzlíky, ktoré môžu byť veľké až 5 cm a sú obklopené väzivovitým púzdrom. Dospelá samička môže denne „porodiť“ až 1000 mikrofilárii. Tieto sa pohybujú, často zvonku dobre viditeľné, v podkožnom tkanive a v lymfatických cievach kože a môžu sa tak dostať až do oka.
Inkubačná doba V priemere činí jeden rok, môže však trvať aj dlhšie. Inkubačná doba končí objavením sa prvých mikrofilárií.
Symptómy Príznaky ochorenia sú menej zjavné priamo z filárií samých, ako oveľa viac z vyvolaných obranných reakcií ľudského hostiteľa. Sú závislé na miere napadnutia filáriami a od individuálneho stavu obrany hostiteľa. Prvé príznaky ochorenia sa nachádzajú na koži vo forme povrchových kožných vyrážiek so svrbiacimi pupencami. Charakteristické sú až 5 cm veľké kožné uzlíky, obsahujúce parazity, ktoré sa označujú aj ako onchocerkómy.
U pacientov v Afrike sa prevažne nachádzajú na trupe a končatinách, kým u pacientov v Amerike sa skôr objavujú na hlave. Ako následok týchto, vo všeobecnosti bezbolestných onchocerkómov, môže dôjsť k zápalu miazgových ciev a príležitostne aj k lymfatickému edému. Pri dlhotrvajúcom napadnutí dochádza k poškodeniam kože so stratou elasticity a poruchám pigmentu (leopardia koža). Ak sa mikrofilárie dostanú do oka, môže dôjsť cez zápal očných spojoviek, resp. zápalu rohovky a ich komplikácií k oslepnutiu.
Diagnóza Mikroskopický dôkaz mikrofilárií sa darí v koži, buď v excidovanom (vyrezanom) uzlíku alebo vo vzorke kože („skin-snips“). V oku sa mikrofilárie môžu dokázať štrbinovou lampou. Serologické testy sú menej špecifické, môžu byť však nápomocné pri menšom napadnutí. Ak by sa dôkaz mikrofilárií v koži nevydaril, napriek tomu však odôvodnené podozrenie na infekciu existuje, môže nasledovať provokačný test s dietylcabamazínom, ktorý spôsobuje alergické reakcie (pozor: Pri predávkovaní existuje nebezpečenstvo anafylaktického šoku). Ako pri iných parazitmi spôsobených ochoreniach je zjavné zvýšenie istých bielych krviniek(eozinofílií).
Kompikácie Ca. 10 % pacientov oslepne bez liečby, pričom u väčšiny prípadov sú postihnuté obe oči.
Terapia Terapia by mala nastať „postupne“, pretože rýchle zničenie parazitov by mohlo viesť k masívnemu zaťaženiu organizmu antigénom s nebezpečenstvom alergických reakcií až k anafylaktickému šoku. Predtým odporúčaný dietylcarbazín sa čoraz viac nahrádza ivermectínom, pretože nielen že účinkuje spoľahlivejšie, ale kvôli svojmu pomalšiemu účinku vykazuje aj menšie vedľajšie účinky.
Jedinou dávkou ivermectínu sa napadnutie mikrofiláriami môže na niekoľko mesiacov značne znížiť a síce az na 10 %! Jedna jediná dávka, podávaná každých 12 mesiacov, je pritom postačujúca. Onchocerkómy na hlave by mali byť odstránené operatívne, aby sa zabránilo prechodu mikrofilárií do očí.
Letalita Počas terapie sa môžu vyskytnúť život ohrozujúce anafylaktické reakcie. Samotné ochorenie neprebieha letálne.
Profylaxia Profylaxia v prvom rade pozostáva z boja proti komárom. Preto sú v semeništiach nasadzované hlavne insekticídy. Na ochranu pred bodnutím komára sa odporúča nosenie vhodného šatstva. Ivermectín pravdepodobne prevenčne pôsobí v dávkovaní 150 µm, užívaný každých 6 mesiacov.
