Prehľad Cholera je hnačkovité ochorenie vyvolávané baktériami – a to Vibriom cholerae, resp. v súčasnosti najmä Vibriom el Tor, ktoré neliečené končí až v 60 % prípadov smrťou. Prenos baktérií nastáva v prvom rade pitnou vodou znečistenou fekáliami. Vibrióny tvoria toxín (= jed), ktorý vedie k masívnej strate tekutín až do 25 litrov za deň vo forme „hnačiek podobných ryžovej polievke“. Ďalšie symptómy siahajú od nevoľnosti, zachrípnutia a svalových kŕčov až ku zlyhaniu obličiek.
Diagnóza sa stanovuje dôkazom pôvodcu ochorenia v stolici. Najdôležitejším terapeutickým opatrením je nahradenie tekutín určitými konzumnými roztokmi alebo infúziami. Dodatočne sa podávajú aj antibiotiká. Pri dostatočnej liečbe je úmrtnosť menej než jedno percento. Ako prevencia existuje aj možnosť očkovania pri cestách do rizikových krajín. Popritom by mali byť dodržiavané základné hygienické opatrenia, ako napr. vyhýbanie sa konzumácii vode z vodovou. Z histórie Cholera je známa od šiesteho storočia pred Kristom v Indii; tam je jej hlavnou oblasťou šírenia údolie Gangy. Od začiatku 19. storočia sa odtiaľ choroba rozširovala až do Európy. Podľa histórie nákaz možno rozoznať sedem pandémií. Prvá začala 1817 a dostala sa až do východnej Európy. Podporovaná paroplavbou sa cholera od r. 1826 rozšírila do celého sveta a v r. 1831/32 dosiahla Nemecko. počas epidémie zomrel napr. Hegel v Berlíne.
Od r. 1960 prebieha šiesta pandémia. Táto je spôsobená podskupinou (biotypom) El Tor. Počas jej priebehu došlo, vychádzajúc z Celeba, k menším prepuknutiam v sedemdesiatych rokoch v južnej Európe a v osemdesiatych rokoch v Afrike. Od r. 1991 sa cholera šíri z Peru do celej Južnej Ameriky. Koncom r. 1992 bol po prvýkrát opísaný epidemický výskyt ochorenií novodobým typom cholery v Bangladéši a v Indii. Pacini ako prvý opísal v r. 1854 zakrivené, čiarovité a vysoko pohyblivé baktérie pri cholere. 1883 sa Robertovi Kochovi spolu s jeho asistentom Fischerom a Gaffkym v Egypte podarilo kultivovať pôvodcu ochorenia na čistú kultúru z čreva pacienta, ktorý zomrel na choleru. Nemecký bakteriológ Gotschlich izoloval v r. 1905 variantu z Vibria cholery v El Tor, v jednom karanténnom oddelení v Suezskom zálive.
Pôvodca ochorenia Cholera je spôsobovaná Vibriom cholerae a v súčasnosti hlavne Vibriom el Tor. Pritom sa jedná o gram-negatívne, pohyblivé baktérie vo forme čiarky z rodu Vibrionaceae, ktoré tvoria takzvaný choleratoxín (cholera-jed).
Výskyt / častosť 1992 bolo v 68 krajinách sveta hlásených 461 783 ochorení na choleru s viac než 8 000 prípadmi úmrtia. Väčšina ochorení (a to presne 354 089 ) sa vyskytlo v Južnej Amerike. V Európe to v r. 1992 bolo okolo dvadsať prevažne privezených prípadov cholery.
Cesta šírenia infekcie Baktérie cholery sa do gastrointestinálneho traktu (žalúdočno – črevného traktu) človeka dostanú vodou znečistenou stolicou, zriedkavo kontaminovanou potravou.
Príčiny Kyselina chlorovodíková predstavuje v žalúdku istú účinnú ochrannú bariéru, väčšina baktérií cholery citlivých na kyseliny je ňou zničených. Prijaté množstvo pôvodcov ochorenia musí byť relatívne vysoké, ak má vôbec dôjsť k infekcii. Pri nižšom stupni kyslosti žalúdka by mohlo byť množstvo pôvodcov ochorenia aj o niečo menšie. Tí pôvodcovia ochorenia, ktorí kyselinovú bariéru žalúdka prekonajú a dosiahnu tenké črevo, tam kvôli vládnucemu alkalickému prostrediu (vysoká hodnota pH) nachádzajú dobré rastové podmienky.
Pôvodcovia ochorenia, ktorí skončia v hrubom čreve, tam kvôli vládnucemu kyslému prostrediu rýchlo hynú. V tenkom čreve preniknú baktérie cholery cez črevné bunky epitelu vrstvou sliznice. Pritom sú podporované svojou pohyblivosťou a nimi produkovanou mucinázou, enzýmom rozpúšťajúcim vrstvu sliznice. Pomáhajú si prostredníctvom svojich bunkových výbežkov (fimbií) na receptory epitelových buniek a tu produkujú jed cholery. Ten sa svojou podskupiou B viaže na špeciálne receptory (GMI) na bunke epitelu.
Enzýmy produkované Vibriom cholera a Vibriom El Tor zvyšujú ich chorobu vyvolávajúcu potenciu (virulenciu). Dochádza k zvýšenému uvoľneniu nových receptorov a k zvýšenému uvoľneniu toxínu. Zablokujú sa určité elektrolytové pumpy, takže dochádza k úbúdaniu sodíka, draslíka a chloridu do črevných lúmenov. Následne sa v čreve uvoľňuje voda. Tým vznikajú pri cholere tak obávané hnačky s vysychaním tela (exsikóza). To vedie k hypovolemickému šoku a následne k smrti.
Priebeh Po inkubačnej dobe dva až päť dní sa ochorenie začína nevoľnosťou, zvracaním a takzvanými hnačkami „vo forme ryžovej polievky“. Vylúčené množstvá tekutín môžu dosiahnuť 25 litorv denne. Vyvinie sa nezaopatrenosť tela tekutinami, nazývaná aj exsikóza. Prvým symptómom je snáď zachrípnutie. Potom môže dôjsť ku svalovým kŕčom v lýtkach, ku zlyhaniu obličiek (oligúria, anúria) a potom ku kolapsu. Krv môže byť dôsledkom straty tekutín tak zhustnutá, že dochádza k uzatvoreniu ciev. V najťažších prípadoch sa u pacienta môže už počas jednej hodiny od výskytu symptómov vyvinúť veľmi nízky krvný tlak, a v priebehu dvoch až troch hodín môže pacient zomrieť (cholera siderans).
Niekedy pacienti zomierajú predtým, ako začali hnačky (cholera sicca). Letalita je pri neliečených prípadoch okolo 60 %, pri forme spôsobenej Vibriom El Tor 15 – 30 %. Pri dostatočnej liečbe sa letalita pohybuje pod jedným percentom. Pri infekciách Vibriom El Tor prebieha cholera miernejšie než pri klasickej cholere. Mechanizmus ochorenia spôsobený El Tor je identický s mechanizmom klasickej cholery.
Diagnóza Diagnóza cholery môže byž stanovená dôkazom pôvodcu ochorenia v stolici alebo vo zvratkoch. Pôvodcovia cholery reagujú veľmi citlivo na sucho, preto sa transport do laboratória musí uskutočniť vo vlhkom prostredí. Vzorky stolice sa rozriedia, a potom sa pozorujú pod mikroskopom. Tam sa hromadne nachádzajú veľmi pohyblivé tyčinky vo fome čiarky.
Liečba Na prvom mieste pri terapii cholery stojí rýchla náhrada stratenej tekutiny, elektrolytov a cukru (glukózy). Pre liečbu v endemických oblastiach, kde nie sú k dispozícii dostatočné množstvá intravenóznych infúzií, vyvinulo WHO orálne podávaný soľný a glukózový roztok vo vode. Tento pozostáva z nasledovných komponentov:
glukóza 20 g/l uhličitan sodný 2,5 g/l chlorid sodný 3,5 g/l chlorid draselný 1,5 g/l
Glukóza zároveň špeciálnymi pumpami v bunkových membránach umožňuje prijímanie nátriových iónov do buniek tenkého čreva. Nátriové ióny a glukózu nasleduje do buniek voda. S týmto roztokom je možné vyrovnať straty tekutín tenkým črevom. Pri ťažkým prípadoch so stratami nad sedem litrov denne musí nasledovať intravenózna náhrada tekutín. Dodatočne nasleduje liečba antibiotikami. Usmrcuje baktérie v čreve, nemôže však nahradiť stratu tekutín.
Profylaxia Preventívnymi opatreniami proti infekcii sú: Stanovenie a izolácia zdroja infekcie, a tým odstránenie ohniska nákazy. Predovšetkým nepoužívanie žiadnej neprevarenej vody v ohrozených oblastiach, taktiež nie na čistenie zubov alebo na oplachovanie nadobudnutého ovocia alebo zeleniny. Cholera patrí ku karanténnym ochoreniam, ako napr. ebola, mor alebo žltá zimnica. Dĺžka karantény je pri podozrení na choleru stanovená na päť dní. Ochranné očkovanie umrtvenými baktériami cholery, čiže aktívne očkovanie, poskytuje človeku ochranu trvajúcu tri až šesť mesiacov, pričom stupeň ochrany je len 50-60 %.
