Súhrn Lymská / Lymeská borelióza je ochorenie prenášané predovšetkým kliešťami. Pôvodcami ochorenia sú baktérie, takzvané borélie. Riziko ochorenia sa mení regionálne a je aj po bodnutí klešťom skôr malé. Pretože sa baktérie rozmnožujú veľmi pomaly, prebieha borelióza zdĺhavo vo viacerých fázach. Ako typický znak sa skoro po infikovaní objaví v oblasti miesta bodnutia ako dlaň veľké sčervenanie s výrazným okrajom, Erythema chronocum migrans (ECM). Následne môže po týždňoch, mesiacoch alebo rokoch dôjsť k účasti iných orgánov (kĺbov, nervov, mozgových blán, srdca, očí, kože). Priebeh je však pri včasnej a správnej terapii spravidla dobrý. Diagnóza sa stanovuje chorobopisom, typickým ECM a vyšetrením krvi s určením protilátok. Nasleduje liečba s podávaním antibiotík.
Definícia Pri boreliózach sa jedná o infekčné choroby, ktoré sú spôsobované skupinou baktérií, borélií. Špecifickým pôvodcom ochorenia na lymskú boreliózu je kliešťami prenášaná baktéria Borrelia bugdorferi. Ochorenie môže napádať kožu, kĺby, nervový systém, oči a srdce.
Pôvodca, cesta šírenia infekcie
Kliešť
Borélie sú baktérie z triedy spirochét, ktoré sú prenášané hlavne bodnutím kliešťa Ixodes ricinus. Pretože kliešte patria do rodu pavúkovitých, bolo by aj správne hovoriť o pohryznutí. Kliešte, ktoré sú v Amerike a v Európe ďaleko rozšírené, sú infikované boreliózou v rozdielnej miere. Pokiaľ je klešť odstránený už po niekoľkých hodinách, netreba počítať s infekciou. Hoci sa medzičasom ako hostitelia infikovali aj hlodavce a vtáky, môže byť človek infikovaný len kliešťami, nie iným hmyzom ako brzdami alebo komármi. Avšak kliešte ostávajú často dlho neobjavené a veľa ľudí sa infikuje bez toho, aby zbadali bodnutie klešťa.
Borélie môžu infikovať rôzne orgány tela. Ochorenie prebieha v rôznych štádiách, ktoré môžu pretrvávať roky, pretože borélie sa delia iba pomaly.
Častosť Ochorenie je rozšírené vo veľkých častiach Európy ako i v Severnej Amerike.
Symptómy Borelióza je ochorenie s nezvyčajne rôznorodými javmi, ktoré sa môže prejaviť veľmi rozlične a na mnohých orgánoch. Rozlišujeme tri štádiá ochorenia:
Štádium I
Erythema chronicum migrans
(„sťahovavé sčervenanie“)
Niekoľko dní a týždňov po bodnutí inikovaným kliešťom sa v prípade infekcie môže vyskytnúť kruhovitý, najprv asi ako dlaň veľký kožný prejav – takzvaný migrujúci erytém (Erythema chronicum migrans), ktorý sa okolo miesta bodnutia postupne rozširuje a nakoniec opäť zmizne. Tento kožný prejav je tak typický, že pri takýchto prípadoch možno naisto vychádzať z infekcie a postihnutá osoba by mala byť bezpodmienečne liečená antibiotikami.
Nemalo by sa však s týmto zamieňať nevinné a časté sčervenanie, ktoré sa rozloží na ca. 1 –2 cm okolo miesta bodnutia, väčšinou silne svrbí, po niekoľkých dňoch alebo najneskôr po jednom týždni opäť zmizne a nepredstavuje žiadny znak infekcie.
Súčasne s prvým štádiom infekcie sa môže pridať nesvojrázna všeobecná symptomatika s bolesťami hlavy, svalov, horúčkou a opuchom lymfatických uzlín. Druhým, zriedkavejším kožným prejavom je v tomto štádiu ochorenia červeno-modrastý opuch kože na ušných lalôčikoch, takzvaná Lymphadenosis cuti benigna.
Štádium II
V druhom štádiu ochorenia, ktoré nastupuje týždne až mesiace po bodnutí kliešťom, môže dôjsť k účasti rôznych orgánov. Pri účasti kĺbov (artritída pri lymskej borelióze) sa väčšinou objaví zápal jedného alebo niekoľkých kĺbov (mono- alebo oligoartritída), pričom kolenné kĺby sú postihnuté najčastejšie. Účasť nervového systému prebieha vo forme zápalu mozgových blán a nervových koreňov (meningopolyneuritída alebo Bannwarthov syndróm) alebo vo forme zápalu jedného zväčša osamoteného nervu na tele (periférna neuropatia), ktorý môže viesť k ochrnutiu tvárového nervu s ovisnutím ústneho kútika (obrna tvárového nervu) na jednej strane. Môže byť postihnuté, aj keď zriedkavo, i srdce, takže zápal srdcového svalu a osrdcovníka (perimyokarditída) môže viesť k poruchám srdcového rytmu (typické: poruchy prechodu z predsiene do komory = AV-blokovanie). Ale postihnuté môžu byť aj oči (uveitída, papilitída).
Štádium III
Štádium III nastupuje najskôr mesiace až roky po bodnutí kliešťom. Mimo chronickej účasti kĺbov sa tu môžu objaviť aj kožné prejavy, ktoré sú charakteristické modrastým sfarbením a stenšením kože na rukách a nohách (atropická akrodermatitída).
Či sú boreliózou skutočne spôsobené zápaly kĺbov, ktoré postihujú mnohé kĺby a eventuálne ich aj ničia (erozívna polyartritída), takže simulujú reumatickú artritídu, je ešte otázne. Môžu sa vyskytnúť bolesti šliach a svalov, často sa však dajú len veľmi ťažko rozlíšiť od ostatných ochorení.
Diagnóza Chorobopis a klinický nález
Niekedy sú chorobopis a nález (ako napr. pri migrujúcom erytéme) veľmi typické, a tým je diagnóza ľahko stanoviteľná. Väčšinou sú však symptómy veľmi nesvojrázne. Pretože sú bodnutia klešťami veľmi časté, nie je toto bodnutie samotné ešte smerodatné. Mnoho pacientov s boreliózou nikdy nespozorovalo bodnutie klešťom.
Dôležitejšia je informácia, či sa pacient z povolania, napr. ako lesník alebo lesný robotník, alebo súkromne (napr. ako bežec) zdržiava veľa v lese, pričom je potom riziko bodnutia boreliózou infikovaným kliešťom oveľa vyššie.
Dôkaz prítomnosti protilátok (sérológia)
Dôkaz prítomnosti protilátok v krvi ukazuje, že imunitný systém sa vysporiadava s boreliózou. Či je pacient aj chorý, nemôže krvný test ukázať. Nato musia byť k dispozícii dodatočné typické chorobné symptómy. Pretože však ochorenie môže prebiehať veľmi rôznorodo, je toto rozhodnutie niekedy veľmi ťažké. V zásade možno dokázať dva typy protilátok: protilátky typu lgM ukazujú počiatočnú infekciu (väčšinou štádium I alebo bez symptómov), kým protilátky typu lgG ukazujú rozvinutú infekciu (štádium II a III) alebo dlhšie prekonávanú infekciu, ktorá môže byť kompletne vyliečená.
Pri dôkazoch prítomnosti protilátok existujú jednoduchšie skríningové testy, ako napr. takzvaný ELISA-test a komplikované potvrdzujúce testy ako Immuno-Blot-Test alebo Western-Blot-Test, ktoré garantujú, že test nebol mylne pozitívny. To znamená, že na určenie aktuálnej alebo prekonanej infekcie boreliózy, by sa mal pri pozitívnom skríningovom teste dať podnet na potvrdzujúci test, aby sme si mohli byť celkom istí, že protilátky proti borelióze boli skutočne dokázané. Množstvo protilátok pri dôkaze (titer) má pre diagnózu nepatrnú hodnotu.
Mimo dôkazu protilátok v krvi možno hľadať protilátky v nervovom moku (likvore), ktoré sú dokázateľné pri účasti centálneho nervového systému.
Dôkaz pôvodcu ochorenia
Skutočnosť, že dôkaz protilátok proti borelióze aj automaticky neznamená, že pacient má boreliózu, je častým diagnostickým problémom. Preto môže byť zmysluplné pokúsiť sa dokázať priamo pôvodcu ochorenia a nielen protilátky. Nato možno použiť vzorky tkanív z kože, krvi, kĺbového moku, moču alebo nervového moku. Žiaľ kultivácia borélií sa podarí len zriedka. Väčšie šance sú pri dôkaze genetického materiálu DNA borélií s pomocou takzvanej techniky PCR. Pretože je táto metóda drahá a relatívne nákladná, môže byť použitá len v určitých prípadoch. Dôkaz DNA borélií dokazuje však naďalej pretrvávajúcu infekciu.
Terapia Dokázaná infekcia (t.zn. pozitívny dôkaz prítomnosti protilátok pri skríningovom a potvrdzujúcom teste, hodiaca sa symptomatika alebo aj priamo dokázaný pôvodca ochorenia) by mala byť liečená antibiotikami, spravidla viac než po dobu minimálne 21 dní. Pritom druh infekcie rozhoduje o tom, či sa má najprv urobiť liečebný pokus s antibiotikami vo forme tabliet, alebo či sa antibiotiká musia vpichovať hneď priamo do žíl.
Účinok antibiotíckej terapie nastupuje často až veľmi neskoro po niekoľkých týždňoch alebo dokonca mesiacoch, t.zn. že po liečbe antibiotikami by sa malo na priebeh najprv počkať. Kontrola titeru protilátok v krvi po liečbe neukáže prinajmenšom v štádiách ochorenia II + III žiadnu informáciu o úspechu liečby a preto sa neodporúča. Pri neúspechu liečby (pri intravenóznej terapii veľmi zriedkavo) môže byť terapia zopakovaná ešte raz. Boli známe aj predĺžené dávky antibiotík trvajúce viac než mesiace ako aj vyššie dávky antibiotík. Postoj k tejto liečbe však nie je ešte celkom istý.
Prognóza Väčšinou ochorenie prebieha relatívne dobre, ale žiaľ sa množia aj údaje o „terapeuticky ťažkých“ až takmer terapii rezistentných prípadoch, predovšetkým, keď je ochorenie rozoznané až veľmi neskoro. Tiež sú možné chronické priebehy. Aké sú časté, nie je však štatisticky dostatočne preskúmané. Najväčšia šanca na ich zabránenie je vo včasnej liečbe antibiotikami.
Profylaxia Pokrývajúce šatstvo chráni pred kliešťami. Pritom treba ale dbať na to, že hmyz sa môže dostať na kožu od spodu aj pri dlhých nohaviciach. V prípade, že sa klešť zakusol, mal by sa čím prv odstrániť. Pritom sa kliešť chytí čo možno najbližšie jeho hryzadiel, a síce najlepšie pevnou tenkou pinzetou, a vytiahne sa z kože von. Je dostať aj špeciálne kliešte na vyťahovanie kliešťov. „Ošetrenie“ kliešťa olejom, lepidlom a i. by sa malo vynechať, aby sa zabránilo zosilnenej produkcii slín klešťa, obsahujúcich pôvodcu ochorenia. Podobná manipulácia by nebezpečenstvo infekcie skôr ešte zvýšila.
Doteraz jediná očkovacia látka proti borelióze na svete bola žiaľ výrobcom z hospodárskych dôvodov z trhu stiahnutá. Očkovanie proti stredoerópskej kliešťovej meningoencefalitíde, vírusovému ochoreniu, kotré je prenášané aj kliešťami, nechráni však proti oveľa častejšej bakteriálnej borelióze.
