Všeobecné informácie
V polovici mája 2003 bol vo Frankfurte nad Mainom pri lete z New Yorku do Singapuru daný do karantény lekár so svojou ženou a svokrou. Lekár počas letu u seba stanovil symptómy, ktoré sa silne podobali tým, ktoré mal ním ošetrovaný pacient v Singapure. Podozrenie znelo na „ťažký akútny syndróm dychovej nedostatočnosti“. Toto nové infekčné ochorenie je charakteristické klinickým obrazom atypického zápalu pľúc. V tomto čase sa predpokladalo, že spúšťačom ochorenia je vírus, ale najprv sa nevedelo, o aký by mohlo ísť.
Ochorenie lekára s anglickým pomenovaním Severe Acute Respiratory Syndrome (SARS) má pravdepodobne pôvod v Hongkongu. Už predtým boli z Číny, vrátane Hongkongu, Vietnamu, Filipín, Indonézie a Kanady hlásené prípady ochorenia.
Pôvodca ochorenia bol údajne dovlečený chorým 64-ročným lekárom z juhočínskej provincie Guangdong do Hongkongu, odkiaľ sa choroba potom rozšírila takmer do celého sveta. Pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) sa týmto prípadom potvrdilo už dlho existujúce podozrenie, že prípady SARS by mohli súvisieť s od novembra 2002 v Guangdongu vyčíňajúcou epidémiou atypického zápalu pľúc. Experti WHO koncom marca 2003 potvrdili, že prípady ochorenia v Guangdongu spĺňali kritériá SARS, a že išlo o prepuknutie tej istej choroby. V tomto čase hlásili čínske úrady z regiónu 792 podozrivých a 31 smrteľných prípadov. Táto časť Číny, ktorá má veľkú hustotu obyvateľstva a kde žije mnoho ľudí v najtesnejšom priestore za veľmi zlých hygienických podmienok, sa už dlho pokladá za miesto pôvodu rady nových a nebezpečných infekčných ochorení.
Dr. Carlo Urbani, objaviteľ novodobého pľúcneho ochorenia, zomrel sám v Thajsku na následky infekcie. Urbani bol lekárom a medzinárodne pôsobiacim expertom WHO pre infekčné choroby. Okrem toho bol riaditeľom talianskej sekcie „Lekári bez hraníc“. Urbani objavil neznámeho pôvodcu ochorenia a upozornil na SARS celý svet. Vírus zodpovedný za ochorenie, bol identifikovaný 24. marca 2003 súčasne tromi výskumnými smermi, resp. pracovnými skupinami ako nová forma koronavírusu. Na identifikácii sa zúčastnili „Center for Desease Control and Prevention“ v Atlante v spolkovom štáte Georgia/USA, tím virológa Malika Peirisa z univerzity v Hongkongu, ako aj virológov Christiana Drostena z Hamburského „Inštitútu Bernharda Nochta pre tropickú medicínu“.
Na konferencii o SARS 17./18. júna 2003 v Kuala Lumpur/Malajzia vyhlásila generálna riaditeľka WHO Gro Harlem Brundtland, „že svetová spoločnosť sa z epidémie SARS naučila dôležité lekcie, aby sa v budúcnosti lepšie pripravila na prepuknutie podobnej epidémie. Nesmieme nič premeškať a musíme sa učiť z chýb a slabostí boja proti SARS a vyvodiť z toho dôsledky“. Od asi polovice júna 2003 sa silne znížila miera nových ochorení, takže sa mohlo hovoriť o konci epidémie SARS. Až do 01.07. 2003 ochorelo na celom svete 8 445 ľudí a 812 zomrelo. Popri čisto medicínskych následkov epidémie bolo nutné zaznamenať aj silné hospodárske zlomy, najmä v dovolenkovom ruchu a leteckej doprave. Našťastie môžno konštatovať, že táto prvá veľká epidémia 21. storočia, ktorá bola na začiatku vyvolaná úplne neznámym vírusom, bola veľmi rýchlo potlačená skutočne profesionálnym správaním WHO. Okrem toho sa je treba poďakovať koordinácii umožnenej WHO, ktorá vo veľmi krátkom čase dokázala vírus identifikovať.
Pôvodca ochorenia
U pôvodcu ochorenia sa jedná o dosiaľ u človeka ešte nepozorovaný vírus z rodu koronavírusov. Jeho genóm bol medzičasom úplne rozlúštený. Dvaja dodnes už známi zástupcovia tohto rodu vírusov sú zodpovední za asi jednu tretinu všetkých relatívne neškodných ochorení z prechladnutia. Pôvodcovia ochorení „preskočia“ zo zvieraťa na človeka a to hlavne tam, kde sú človek a zviera spolu v najtesnejšom kontakte. 22. mája 2003 prejavili vedci univerzity z Hongkongu podozrenie, že vírus bol na človeka prenesený z civety africkej. Civeta je hlavne v južnej Číne obľúbenou potravinou.
Spôsob infikovania
Prenos nastáva hlavne a nesporne kvapôčkovou infekciou pri úzkom kontakte s infikovaným, teda dýchacími ústrojmi. Avšak v Hongkongu bol daný do karantény celý obytný blok s viac ako 100 chorými. Prípady ochorenia osôb, ktorí bývajú v tom istom dome, vyvolávajú podozrenie, že choroba je nákazlivejšia než sa doteraz predpokladalo. Potom, čo sa doteraz vychádzalo z toho, že k nákaze môže dôjsť len úzkym kontaktom s infikovaným, nie je medzičasom vylúčené, že sa pôvodca ochorenia SARS môže šíriť aj na väčšie vzdialenosti vzduchom, pitnou vodou, fekáliami alebo dokonca klimatickými zariadeniami.
Podľa súčasnej úrovne vedy prežije pôvodca ochorenia za normálnych podmienok mimo organizmu minimálne 24 hodín. Veľké starosti robí zdravotným úradom a lekárom skutočnosť, že vírus je viac než jeden mesiac po infekcii ešte stále identifikovateľný, napr. vo výkaloch postihnutého. Pri teplotách nad 56° C sa však vírus dá veľmi ľahko inaktivovať. To je napr. dôležité, keď niekto v ohrozených oblastiach požíva v reštaurácii alebo v občerstvovacích zariadeniach jedlo. Preto by sa mali jesť iba horúce jedlá, pretože potom eventuálne nakazený personál nemôže preniesť pôvodcu ochorenia jedlom ďalej.
Inkubačná doba
Doba od infekčného kontaktu až po výskyt prvých symptómov je podľa súčasných znalostí niečo medzi 2 - 7 dňami, vo veľmi zriedkavých prípadoch až 12 dní. Infikované osoby, u ktorých ešte nedošlo ku chorobným symptómom, sa považujú za neinfikované, ich okolie, hlavne však deti, sa preto nemusia obávať žiadneho prenosu. Poukazujeme ale na to, že existujú aj opačné názory. Ak by sa počas 12 dní po návrate z pobytu v ohrozenej oblasti alebo po kontakte s infikovanou osobou zjavil čo i len jeden z uvedených symptómov, treba sa ihneď poradiť s lekárom.
Symptómy
Pri ochorení sú pozorované nasledovné symptómy, pritom hlavné symptómy sú:
- vysoká horúčka (> 38°C)
- ťažký kašeľ
- dýchavičnosť, krátky dych
- bolesti hrdla
Ako ďalšie symptómy sa vyskytujú, resp. sa môžu vyskytnúť:
- bolesti hlavy
- stuhnutie svalstva
- strata chuti do jedla
- stavy zmätenosti/pomätenosti
- hnačka
- kožné vyrážky
- všeobecná nevoľnosť
Diagnóza
Diagnóza v prvom rade vyplynie z klinického obrazu. Ďalšími poukázaniami môžu byť kontakty s už nakazenými osobami alebo predošlý pobyt v práve v tom čase postihnutých krajinách. Na normálnej röntgénovej snímke toraxu sa ukáže veľmi nenápadný obraz atypickej vírusom podmienenej pneumónie (zápalu pľúc). Nápadná je pritom diskrepanicia medzi zreteľným klinickým obrazom ochorenia a veľmi málo zjavným röntgénovým nálezom. Pomocou významne objasňujúceho CT (high resolution CT) je nález rozoznateľný podstatne zreteľnejšie. S relatívne veľkými dodatočnými nákladmi je medzičasom možný aj priamy dôkaz vírusu.
Švajčiarsky farmakologický koncern Hoffman-La Roche chce do konca júla poskytnúť laboratóriam a nemocniciam test na diagnózu, ktorý má v priebehu jednej hodiny podať jednoznačný výsledok. Postup sa zakladá na génovo technologickej metóde polymerázových reťazových (chain) reakcií (PCR). Test má stáť približne 15 dolárov a dá sa použiť iba raz. Koncern práve podal žiadosť na povolenie u americkej Food and Drug Administration (FAD). Nemecká biotechnologická firma Artus z Hamburgu ponúka od apríla 2003 podobný, spolu s Inštitútom Bernharda Nochta v Hamburgu vyvinutý test, zakladajúci sa na tom istom postupe, ktorého vyhodnotenie však ešte trvá dvakrát tak dlho.
Terapia
Terapia, ktorá by zničila pôvodcu ochorenia, neexistuje. Nádeje, že na liečbu hepatitídy C používaný Ribavirin s obchodným názvom RebetolR vykáže účinok zmierňujúci minimálne priebeh ochorenia, sa nepotvrdili. Poukázalo sa preto na typickú a intenzívnu lekársku opateru postihnutých. Pacienti sú pritom v prísnej izolácii, prinajmenšom v priemyselných krajinách, ošetrovaní po celý čas. Lekársky personál s nimi pichádza do kontaktu iba v ochranných oblekoch a s osobitnou ochranou dýchania (respirátorom).
Častosť (referenčný deň 01.07.03)
Počas epidémie s prvými prípadmi ochorenia od 1. novembra 2002 až do 01.07. 2003 (koniec epidémie asi v polovici júna 2003) bolo podľa údajov WHO chorých okolo 8 445 ľudí a 812 na ochorenie zomrelo. Najsilnejšie bola postihnutá Čína (1,27 miliárd obyvateľov) s 5 327 chorými a 348 zomrelými, potom Hongkong (6,6 miliónov obyvateľov) s 1 755 chorými a 298 zomrelými, Taj-wan (22,1 miliónov obyvateľov) s 678 chorými a 84 zomrelými, Singapur (3,5 milióna obyvateľov) s 206 chorými a 32 zomrelými, ako aj Kanada (30,8 milióna obyvateľov) s 252 chorými a 38 zomrelými. V oblasti 15 štátov EÚ (376,8 miliónov obyvateľov) bolo 38 chorých so žiadnymi mŕtvymi a v USA (274,9 miliónov obyvateľov) 73 chorých a rovnako so žiadnymi úmrtiami.
Letalita
Ak dáme celosvetovo známe čísla WHO so stavom z 01.07.03 (spolu 8 445 chorých a 812 zomrelých), a lepšie čísla iste nikde inde neexistujú, bez ďalšej váhy a hodnotenia, ako podľa veku, krajiny, intenzity ošetrenia a. i., k dispozícii na ďalší výpočet úmrtnosti, tak letalita činí okolo 9,6%. V oblasti EÚ je úmrtnosť doteraz presne 0, to isté platí pre celú Európu. V Číne (5 327 chorých a 348 zomrelých) letalita činí okolo 6,5%. Pritom sa miera letality s okolo 15,1% (252 chorých a 38 zomrelých) v medicínsky vysoko rozvinutej Kanade o kúsok vychyľuje.
Dôvodom tohto „zbeha“ môže napríklad byť nízky počet prípadov ochorenia! Nápadné a starosti vyvolávajúce je však, že podľa štúdie Imperial College v Londýne, ktorá bola zverejnená v časopise „Lancet“ a potvrdená napríklad Frankfurtským virológom Wolfgangom Preiserom, má byť letalita u okolo 60-ročných chorých v tomto čase ca. 40%. Tým by bol SARS pre túto vekovú skupinu extrémne nebezpečným ochorením. Tieto čísla však boli trochu spochybnené. Okrem toho máme mať na pamäti, že úmrtnosť pri „normálnom“ zápale pľúc v nemocniciach je ca. 10%.
Profylaxia
Ako profylaxia je možné len vyhýbanie sa ohrozeným oblastiam s koncentráciou ľudí a prichádzaniu do blízkosti iných ľudí, aby sme sa nenakazili napr. cez ich kašeľ. Medikamentózna profylaxia neexistuje. Dobrou ochranou pred nakazením je okrem toho nosenie vhodnej ochrany úst a nosu. Avšak maska na ústa môže nebezpečenstvo nákazy len znížiť. Podľa odporúčania Inštitútu Roberta Kocha v Berlíne by však ochrana úst a nosu mala mať stupeň ochrany FFP 3 (FFP = Filtering Face Pierce), teda ďaleko vyššiu ochranu, ako zvyčajné operačné masky.
Najistejšou ochranou proti vírusovému ochoreniu by bolo očkovanie. Vývoj ochranného očkovania proti SARS potrvá však pravdepodobne ešte roky.
Prognóza
Pokiaľ bola choroba prekonaná, netreba spravidla počítať s trvalými následkami. Pri ľuďoch s už predtým poškodeným zdravím, však možno počítať s istými funkčnými poruchami pľúc a tvorbou jaziev v pľúcach.
