Všeobecné informácie Mamma je latinské slovo pre ženské prsníky. Mammalia je kmeň slova a znamená cicavec. Na prsiach možno nájsť štyri kategórie neškodných zmien. K tomu patria nepravidelnosti, čiže anomálie, ktoré existujú už pri pôrode, zápaly, funkčné poruchy a tumory.
Prsia patria ku sekundárnym pohlavným znakom, zatiaľ čo primárne pohlavné znaky existujú všetky už pri pôrode a slúžia priamo na rozmnožovanie. Až v puberte sa prsia u chlapcov a dievčat vyvíjajú inak. Prsia sú, čo sa týka vonkajšieho vzhľadu, individuálne veľmi rozličné. Na jednej strane to záleží od podielu tuku v tkanive, ktorý je u každej ženy rozdielny, na druhej strane to samozrejme závisí od veku. Prsia obsahujú väzivové tkanivo, ktoré v priebehu rokov stráca na pevnosti.
Keď je počas obdobia dojčenia produkované mlieko, hovorí sa o dojčiacom mamma. Mlieko je emulzia z tukov, takzvaných lipidov, vo vode. Tuky sa v mlieku nachádzajú v najjemnejších kvapôčkach. Ďalej mlieko obsahuje uhlohydráty, soli, vitamíny a bielkoviny. Mliekom sa odovzdáva aj istá imunitná ochrana vo forme protilátok. Dojča saje mlieko cez prsnú bradavku z matkinho prsníka.
Malá anatómia Prsníky sú žľaza. Pozorujúc historický vývoj, pochádza mamma z potných žliaz kože. Leží nad 2.-7. rebrom.
Ženské prsníky sa skladajú z prsných žliaz, prsnej bradavky a z prsníkového dvorčeka. Prsná žľaza pozostáva z 15-20 jednotlivých žliaz, väzivového tkaniva a individuálne rozdielneho množstva tuku. Každá prsná žľaza má vývod , ktorý ústi do prsnej bradavky, takzvané hlavné mliečne vývody (mliekovody).Rozšírenie krátko pred ich ústím, ktoré sa označuje ako Sinus lactiferi a slúži v období dojčenia ako mliečny rezervoár. Ak sa pozeráme na prsníky spredu, zbiehajú sa mliekovody vo vnútri lúčovito smerom k bradavke. Každá samostatná prsná žľaza pozostáva z viacerých lalôčikov, takzvaných lobuli, ktoré sú navzájom oddelené vonkajším tkanivom. Hlavné mliekovody ústia do vývodov jednotlivých lalôčikov žliaz.
Stavba každého jednoho lalôčika sa podobá nepatrne malému hroznu. Bobule hrozna sú pritom ako malé mechúriky, takzvané alveoly a stopky sú odvádzajúce mliekovody. V alveolách je počas dojčenia produkované mlieko. Vtedy sú alveoly naplnené mliekom, inak sú prázdne, bez tekutiny a ploché. Systém mliekovodov zase navzájom spája alveoly lalôčika žľazy vo forme hrozna. Preto môže mlieko z alveol tiecť do malých mliekovodov. Malé mliekovody ústia do hlavného mliekovodu. Tento sa na jednom mieste, skôr než vyústi do prsnej bradavky, ešte raz rozširuje. Rozšírenie sa volá Sinus lactiferi a je počas dojčenia rezervoárom na mlieko. Do prsnej bradavky ústi teda približne 15 vývodov. Sú pokryté epidermálnym epitelom. Ten chráni pred zárodkami chorôb, ktoré by sa inak ľahko mohli dostať do mliekovodov a vyvolať zápaly. Prsná bradavka sa v odbornom jazyku nazýva mamila. Prsná bradavka a taktiež i prsný dvorček majú tmavší pigment. V prsnom dvorčeku, nazývanom aj Areola mammae, sa nachádza mnoho mazových žliaz, takzvaných Montgomeryho žľazy. Svalstvo v prsnej bradavke umožňuje „erekciu“.
Prsné žľazy podliehajú všetkým hormonálnym výkyvom počas menštruačného cyklu, tehotenstva a dojčenia, až do menopauzy, dokonca až do vysokého veku. Estrogény a progesterón urýchľujú kongenitálne zmeny závislé na cykle.
Vývin Prvé opuchnutie žliaz nastáva tak u dievčat ako i u chlapcov v prvých týždňoch života po narodení. Materské hormóny sa dostanú krvným obehom do tela dieťaťa. Tým sa mliekovody v prsiach cysticky rozšíria a obsahujú takzvané mledzivo z tuku, bielych krviniek a odlúpnutého epitelu. Po pôrode materské hormóny zaniknú. Zmeny sa v nasledujúcich týždňoch strácajú.
Telarchou sa označuje v odbornom jazyku prvé pučanie ženských prsníkov. Je to u dievčat spravidla prvý sekundárny pohlavný znak, že dospieva, čiže prvý znak puberty. Väčšinou majú vtedy dievčatá medzi 10 – 12 rokov. Hormonálne zmeny v tele riadia aj vonkajší vývin. Prsná žľaza priberie na veľkosti asi 20 násobne.
Prsné tkanivo, ako i vonkajšie tkanivo a systém mliekovodov sú závislé od hormónov. Len intersticiálne tkanivo nepodlieha hormonálnemu cyklu. Pritom existujú jednotlivé hormóny, ktoré pôsobia len na systém mliekovodov, resp. len na systém lalôčikov. Značné zväčšenie prsníkov je spôsobené hlavne rastom mliekovodov. Hormóny estrogén a progesterón sú tvorené vo vaječníkoch. Oba sú zodpovedné za vývin a rast prsnej žľazy. Diferenciácia lalôčkovitého systému a systému mliekovodov je najmä pod vplyvom progesterónu.
U pohlavne zrelej ženy teda prsia podliehajú hormonálne podmieneným cyklickým zmenám. Vplyvom hormónov teda môže dôjsť k špecifickým zmenám prsníkov počas cyklu, ale aj v tehotenstve a v období dojčenia. Počas menštruácie nastávajú regresívne zmeny na mliekovodoch a na epitele lalôčikov. Estrogén naopak zapríčiňuje proliferáciu epitela a rast systému mliekovodov. Pôsobením estrogénu je okolité väzivové tkanivo edematózne „skyprené“. Hormón, tvorený vo vaječníku, spôsobuje v druhej polovici cyklu znásobené vetvenie systému mliekovodov, a dosahuje svoje maximum krátko pred menštruáciou. Pred začiatkom menštruácie môže dôjsť k hormonálne podmienenému opuchnutiu prsníkov, ktoré je často bolestivé. Všetky tieto zmeny počas cyklu sú normálne; avšak nevyskytujú sa u každej ženy v rovnakej miere. Počas menopauzy, keď u ženy už nedochádza k mesačnému krvácaniu, sa stráca žľazové tkanivo a rastie tukové tkanivo.
Aj počas dojčenia dochádza k špecifickým zmenám prsníkov. Hormón prolaktín spôsobuje rast prsníkov a produkciu mlieka v materských prsníkoch. Trvalo znásobené tvorenie hormónu prolaktínu pôsobí na produkciu mlieka v nadmernom množstve. Na jednej strane je prolaktín produkovaný prirodzeným spôsobom počas obdobia dojčenia, vo väčšom množstve sa však prolaktín môže vyskytovať v krvi ženy aj v dôsledku stresu alebo liekov. Prolaktín je tvorený v hypofýze v mozgu. Podnetom na produkciu prolaktínu je najmä sanie dieťaťa z prsnej bradavky matky. Hlad a stres môžu tiež oživiť produkciu prolaktínu.
Neškodné ochorenia prsníkov sú rôznorodé a môžu zahŕňať všetky kompartimenty a tkanivá.
