Všeobecný prehľad Baktérie sú veľmi malé, vždy jednobunkové organizmy. Neobsahujú pevné bunkové jadro. Preto je DNA uložená v bunke voľne. Kvôli tejto špecifickej vlastnosti sa baktérie zaraďujú k prokaryontom. Naopak - v rastlinnej, živočíšnej a ľudskej bunke je DNA uložená v bunkovom jadre. Preto sa radia k eukaryontom. Baktérie sa rozmnožujú jednoduchým priečnym delením.
Merajú väčšinou medzi 0,2 µm až 2,0 µm.
Niektoré baktérie môžu meniť svoj tvar. V tvare spór môžu tvoriť veľmi rezistentné trvalé formy, ktoré celé desaťročia vzdorujú aj tým najnepriaznivejším podmienkam prostredia. Vonkajší vzhľad baktérií vychádza z istých jednoduchých základných foriem. Rozlišujeme tak:
Koky
Pri kokoch sa jedná o guľovité baktérie, ktoré sa vyskytujú jednotlivo alebo v skupinách. Pod zoskupené koky patria diplokoky, tvarom sa podobajú žemli, stafylokoky - koky v zhlukoch alebo koky v tvare strapca hrozna, streptokoky - retiazkovité koky a sarcíny – balíčky.
tyčinkovité baktérie
Tyčinkovité baktérie tvoria viactvaré (pleomorfné) vlákna alebo sa vyskytujú v tvare lalokov, ako napr. koryné baktérie.
Zakrivené tyčinkovité baktérie
Ďalej sa baktérie môžu vyskytovať vo forme ohnutých tyčiniek. Pritom môžu byť jednoducho zakrivené ako napr. vibriá, špirálovité, alebo aj skrutkovité ako napr. pirochéty.
Okrem toho môžu byť baktérie rozlišované metódou farbenia. Pritom rozlišujeme gramnegatívne a grampozitívne bunky. Rozličná farbiteľnosť závisí od zloženia bunkových membrán.
Do úvahy prichádzajú tieto možnosti prenosu:
vzuchom vodou zemou kvapôčkami krvou výkalmi močom sekrétmi Ochorenia spôsobované baktériami Stafylokoky (baktérie vo forme strapca hrozna)
Do skupiny stafylokokov, ktorá vyvoláva väčšinu ochorení, patrí Staphylokokkus aureus. Tento zárodok sa zdržiava na koži človeka. K infekciám dochádza, ak jestvujú traumatické poranenia kože alebo ak je oslabený imunitný systém. Dochádza k vyvolaniu nasledovných ochorení:
abscesy (ohraničené nahromadenie hnisu) Impetigo contagiosa (veľmi nákazlivá kožná infekcia hlavne u detí) ranové infekcie po operáciách alebo po ľahkých poraneniach sepsa (rozšírenie sa baktérií do krvi so zvýšením teploty) endokarditída (zápal srdcových chlopní spôsobený baktériami)
Stafylokoky ďalej produkujú toxíny (jedy), ktoré vedú k dvom hlavným syndrómom:
TSS (Toxic-Shock-Syndrom) s horúčkou, kolapsom krvného obehu a silným odlupovaním kože) otrava jedlom spôsobená stafylokokmi
Streptokoky
Skupina streptokokov je nejednotnou skupinou baktérií, ktoré môžu vyvolávať veľmi veľa rozličných ochorení. V normálnom prípade sa vyskytujú na sliznici. Niektoré streptokoky vyvolávajú ochorenia len vtedy, ak sú prítomné aj iné patogénne zárodky.
Streptokoky spôsobujúce hnisanie Rod Výskyt
s. pyogenes A človek
s. agalactiae B človek/hovädzí dobytok
s. equi C človek/kôň
s. equisimilis C človek/ zviera
s. pneumoniae - človek/ zviera
s. mutans E človek/ zviera
s. sanguis H človek
s. salivarius K človek
s. mitior O človek
Môžu byť vyvolané nasledovné ochorenia:
hnisania šarlach červienka reumatická horúčka infekcie nosohltana zápal obličiek (nefritídy) zápaly pľúc (pneumónie)
Neissérie Tu sú rozlišované dva dôležité rozdielne druhy:
gonokoky meningokoky Gonokoky (gonorea, kvapavka)
Gonokoky žijú len v ľudskej sliznici a na prežitie potrebujú vlhké prostredie. V Nemecku bolo v roku 1992 hlásených 8698 prípadov gonorey, skutočný počet je pravdepodobne značne vyšší. Najviac prípadov ochorenia je u 18-25-ročných. Gonokoky sa prenášajú najmä pohlavným stykom.
Symptómy prejavujúce sa u muža:
bolesti pri močení žltozelený výtok zápal rozšírený na celé pohlavné ústrojenstvo striktúra močovej rúry
Symptómy prejavujúce sa u ženy:
zápal vajíčkovodov s následnou nepodnosťou zápaly maternice so zosilneným hnisavým výtokom zápaly močovej rúry sprevádzajúce zápalové ochorenie kĺbov (gonarthritis)
Meningokoky
Meningokoky sa vyskytujú výhradne u človeka. U zdravých osôb osídľujú sliznicu nosohltana a oblasť genitálií bez toho, aby tam vyvolali symptómy ochorenia.
Meningokokové infekcie sú celosvetovo rozšírené. Obzvlášť často sa vyskytujú v takzvanom „meningokokovom pásme“, ktoré sa rozprestiera v Afrike od Hornej Volty cez Nigériu, Čad až do Etiópie. Aj v Brazílii sú infekcie časté.
Meningokoky sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Meningokoky môžu spôsobiť ľahkú horúčku a bolesti kĺbov, najviac obávaným je však zápal mozgových blán, často so smrteľným priebehom.
Črevné baktérie Črevné baktérie sú súčasťou črevnej flóry a majú tam fyziologické funkcie. Ochorenia vyvolávajú až vtedy, keď je jeden druh baktérie v prevahe, takže je narušená citlivá rovnováha, alebo keď sa zárodky dostanú do iných častí tela (napr. infekčným prenesením z oblasti konečníka). Existuje veľmi veľa rodov črevných baktérií, tu na tomto mieste len tie najdôležitejšie:
Rod Druh
escherichia e. coli
klebsiella k. pneumoniae k. ozenae
enterobacter e. aerogenes e. cloacae e. agglomerans
serratia s. marcescens s. liquefaciens s. rubidaea
proteus p. mirabilis p. vulgaris
yersinia y. pestis y. enterocolitica
Ochorenia vyvolávané črevnými baktériami:
silné hnačky zápaly pľúc, ktoré su ťažko liečiteľné zápaly obličkovej panvičky zápaly mechúra zápaly močovej rúry otrava krvi (sepsa) otrava jedlom spôsobená toxín
Nasledujúca téma
Klasifikáci baktérií
