Zápal ďasien: Paradentóza, paradentitída, parodentopatie

Pojmy paradentitída, parodontopatia a paradentóza sa odvodzujú od slova „parodont“. Označuje zubný fixačný aparát, čiže systém zakotvenia zubu v kosti.

Skladá sa z ďasna, kostnej alveoly, ozubnice a koreňového cementu. Všetky zápalové ochorenia parodontu, bez ohľadu na vek a formu, sa lekársky označujú ako parodontopatie. Môžu vyvolávať rýchle a hlboké poškodenia vrátane odbúravania kostí a vypadávania zubov.

V bežnom jazyku sa často používa lekársky nepresné pomenovanie „paradentóza“. Týka len degeneratívneho ochorenia. Väčšinou ide o „paradentitídu“, čiže zápal parodontu.

Pretože ochorenia fixačného aparátu zubov môžu mať viaceré príčiny a rozdeľujú sa podľa svojho vzniku a aj podľa patologicky-anatomických zmien, má najväčší zmysel a je aj medicínsky najpresnejšie všeobecné pomenovanie „parodontopatia“.

Príčiny ochorení ďasien

Parodontopatie sú zápalové reakcie ďasna, vyvolané plakovými baktériami nad a pod okrajom ďasna. Priebeh choroby môžu zhoršiť poruchy v žuvacom systéme, poruchy v celkovej látkovej výmene, stres, nadmerné požívanie alkoholu a nikotínu a zranenia.

Choré ďasná môžu byť pridružené k inému ochoreniu, napríklad cukrovke, poruchám látkovej výmeny, HIV alebo Crohnovej chorobe.

Tak ako pri zubnom kaze, pri ktorom sú významné baktérie štiepiace cukor a produkujúce kyselinu, tak sa pri zápaloch fixačného aparátu zubov objavujú plakové baktérie actinomyces, strepotkoky, veilonely, fusobaktérie, či spirochéty.

Parodontopatie sú - s výnimkou rôznych akútnych zápalov ďasnovej sliznice - spravidla chronickými ochoreniami. To však nevylučuje, že z času na čas nemôžu nárazovo prejsť do akútnej formy.

Ako spoznať zápal ďasien

Pri hyperpláziách, čiže nezhubnom nadbytočnom tvorení tkaniva, pri bezzápalovom miznutí ďasna alebo pri akútne hnisavom procese, môže symptómy rozoznať už postihnutý pacient.

Niektorí pacienti sami registrujú zmenený, veľmi špecifický, sčasti trochu sladkastý zápach z úst, ktorý je často indíciou pre tvorbu vačkov alebo pre rozmnoženie baktérií. V iných prípadoch môže symptómy ochorenia parodoncia rozoznať až zubný lekár pri prehliadke.

Znakmi pre zápalovú zmenu ďasna, predchodcu tvorenia vačkov a odbúravania kosti, sú červenkasté, opuchnuté a predovšetkým ľahko krvácajúce oblasti sliznice. Chýbajú pevné usadeniny na zube v tvare girlandií, ako i ružovo sfarbený, ľahko škvrnitý, homogénny povrch, ktorý tvorí zdravé ďasno.

K tomu sa môžu objavovať ďalšie zmeny, ako štrbinovité vpadnutia (Stillmanova štrbina) alebo vystupujúce drsné zhustnutie okrajov (Mc Callova štrbina) v sliznici ďasna ako reakcia na chybné kontakty pri žuvacej funkcii.

Často sa vyskytuje krvavá alebo dokonca hnisavo-krvavá sekrécia zo sliznice ďasna resp. tvorba abscesov – príznak tvorenia vačkov medzi zubom a ďasnom.

Pacienti zo strachu pred krvácaním upúšťajú od precízneho čistenia zubov, no tým len podporia ďalšie šírenie parodontopatie. Pri pomalom priebehu choroby, bezbolestej, nepozorovanej strate dentálneho ochranného tkaniva možno ochorenie prehliadnuť a všimnúť si ho až v pokročilom štádiu, keď sa zuby začnú hýbať a vypadávať.

Diagnóza ochorení ďasien

Zubný lekár stanovuje diagnózu podľa špeciálne na parodont zamiereného vyšetrenia nálezu. Podrobná anamnéza a rôzne testy týkajúce sa stavu čistenia a ďasien, ktoré podávajú vysvetlenie o osídlení plakov a náchylnosti ku krvácaniu, sú pre určenie diagnózy nevyhnutné.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prídu k zubárovi, až keď cítia bolesť Čítajte 

Sondovanie priestoru medzi zubami a ďasnom podáva informácie o lokalite, hĺbke a stupni zápalu existujúcich zubných chobotoch. Prípadne sa v zubných chobotoch môže urobiť slinný test na určenie flóry baktérií.

Pomocou röntgénových snímiek je možné objasniť rozsah a druh kostnej atrofie, rušivé polia pod sliznicou napr. vo forme usadenín (konkrementov), prečnievajúcich okrajov koruniek, atď. ako aj význam zachovania zubu. Ako výsledok potom vyplynie klasifikácia a stupeň parodontopatie.

Výskyt ochorení ďasien

Pri vyšetreniach u detí sa zápalové zmeny sliznice v zmysle gingivitídy prejavujú už pri 1-13-ročných. Najvyššia miera gingivitídy sa podľa istej švajčiarskej štúdie nachádza u 11-ročných. Nadbytočné regulácie pri hospodárení s hormónmi, ako napr. počas pubery a tehotenstva, indukujú 45 % gingivitídy s tendenciou k paradentitíde.

Pri dobrej zubnej starostlivosti však toto po normálnej hormonálnej regulácii nezanecháva nijaké trvalé následky s odbúraním kosti a pod. Len pri zanedbávanej ústnej hygiene sa dá rozpoznať percentuálny rast pacientov s paradentopatiou až do 35. roku života. Ťažké formy priebehu paradentitídy v pubertálnom veku sú u ca. 0,1 % obyvateľstva.

So zvyšujúcim sa vekom stúpa počet ochorení spojených s úbytkom kosti, ktorý je rozhodujúci pre stratu zubov v starobe. Začína sa takzvaná paradentitída dospelých. U 45-57-ročných je napadnutá asi štvrtina kosti, u 60-ročných už jedna tretina. Najsilnejšie napadnutie je na predných zuboch dolnej a hornej čeluste, ako i na prvých stoličkách.

Liečba chorých ďasien

Pri terapii sa musia odstrániť symptómy ochorenia v rovnakom rozsahu ako príčiny a všetky ochorenie podporujúce faktory.

Hlavným cieľom je odstránenie všetkých zápalov, vytvorenie optimálnych hygienických pomerov v ústnej dutine a zabránenie akútnym recidívam ochorenia. Pritom sa rozlišujú nasledovné liečebné kroky:

• Príprava na liečbu (fáza informovania, motivície a hygieny)
• Terapia (konzervatívne a/alebo chirurgické ošetrenie)
• Doliečenie (fáza následnej starostlivosti po prekonaní choroby a kontrolná fáza)

Príprava na liečbu a doliečenie sú pre úspech paradentálnej liečby nevyhnutné. Pacient musí preukázať dostatočnú mieru vlastnej iniciatívy a jeho domácu starostlivosť o zuby musí prispôsobiť ochoreniu. Nikdy sa nesmie zabúdať, že väčšina parodontopatií je chronických a postihnutých pacientov sprevádzajú počas celého života.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Päť vecí, ktoré vám túži povedať váš zubár Čítajte 

V rámci prípravy na liečbu sa v ústnej dutine odstraňujú rušivé polia, ako netesné výplne a problematiky zhryzu. Definitívne protetické útvary sa naproti tomu zhotovujú po ukončení liečby.

Terapeuticky sa rozlišuje konzervatívna liečba od chirurgickej. Ak sa hneď nejedná o extrémnu akútnu a agresívnu formu parodontopatie, mala by sa vždy najprv robiť konzervatívna terapia šetriaca tkanivo.

Táto takzvaná zatvorená kyretáž sa môže po nejakej dobe ešte raz zopakovať, aby sa znížila miera hĺbky ďasnového chobotu. Priebeh sám, pri ktorom sa parodontálnymi nástrojmi (kyreta, scaler, ultrazvuk) čistí ďasnový chobot a vyhladzujú sa zubné povrchy uložené pod ďasnom, je bezbolestný a robí sa pri lokálnom znecitlivení.

Nepríjemné ostáva škrábanie na zuboch, tvorenie krvy v ústnej dutine a prípadne až 6 dní citlivé ďasno. Zákrok netreba podceňovať, ale ani skutočne preceňovať, ako je to v prípade následkov chýrov.

Chirurgická liečba ďasien

Parodontálno-chirurgické zákroky sa nevykonávajú pri hlbokých (6mm), dlhšiu dobu existujúcich vačkov, ktoré nie sú dosiahnuteľné nástrojmi. U väčšiny prevedených otvorených kyretáží ošetrujúci lekár odklopí ďasno pomocou skalpelu kvôli lepšiemu vyčisteniu pod dohľadom, rovnako môže vložiť náhradnú kosť a sliznicu zošiť v rovnakej alebo hygienicky lepšie dostupnej pozícii.

Týmto zákrokom sa parodontopatia často efektívne odstráni, pre pacientov však vznikajú opticky ťažko akceptovateľné zubné krčky, ktoré môžu po operácií reagovať veľmi citlivo. Tieto dentálne problémy možno samozrejme opäť riešiť. Pacient však nesmie zabúdať, že musí počítať s vyššími nákladmi na konzerváciu zubov. Zub hodný konzervácie by však mal byť pre človeka tejto investície hodný.

Ďalšími možnými parodontálnymi chirurgickými zákrokmi sú:

• gingivektómia - odstránenie oblastí sliznice
• gingivoplastika - premiestnenie a rekonštrukcia oblastí sliznice
• laloková operácia - premiestnenie veľkých lalokov sliznice
• osteoplastika - modelovanie oblasti kosti s evt. uložením kostnej náhrady
• transplantát sliznice - vloženie náhrady sliznice pri defektoch
• furkačná liečba - odstránenie koreňových častí alebo odkrytie koreňov pri stoličkách

Množstvo škodlivých baktérií a mikróbov v ústach možno znížiť pomocou roztokov na vyplachovanie (napr. peroxid chlórhexidínu, diglukonátu, vodíka) alebo v ťažkých prípadoch antibiotikami. Tie sa používajú najlepšie priamo do ďasnového chobota alebo prípadne systémovo vo forme tabletiek.

Prevencia ochorení a zápalov ďasien

Tak ako pri ochrane pred karies je najdôležitejším faktorom na zabránenie parodontopatií a konečnou stratou zuba dobrá ústna hygiena.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prečo vám ráno zapácha z úst? Deväť príčin zlého dychu Čítajte 

Na rozdiel od karies sa tomuto ochoreniu nedá zabrániť, jeho rozsah sa však dá obmedziť. Profylaktické opatrenia, ako stomatologická kontrola, návod na ústnu hygienu, sanácia chrupu alebo cielená parodontálna liečba tu pritom slúžia len včasnému obmedzeniu poškodenia.

V ďalšom priebehu sa o zachovanie liečebného výsledku treba starať. Pritom je nevyhnutné pravidelné poliečebné kontrolovanie v približne trojmesačných odstupoch.

Prognóza ochorení ďasien

Parodontopatie sú ochorenia, ktoré postihnutých pacientov sprevádzajú po celý život. Často sa kvôli vracajúcemu sa alebo chronickému ochoreniu alebo pokračujúcemu odbúravaniu tkaniva končievajú predčasnou stratou zuba.

Prognóza je priaznivá len vtedy, keď sa príslušné ochorenie včas zistí a nasledujú potrebné liečebné opatrenia.

Odstránenie mikroorganizmov spôsobujúcich zápal, znovuobnovenie čistého zubu, čistého, čo najhladšieho, bioakceptovateľného povrchu koreňa a odstránenie chorého, infikovaného tkaniva sú predpokladmi, ktoré však sľubujú úspech len pri optimálnom postoji týkajúceho sa zdravia ústnej dutiny.

Vyhliadky pacienta s chorými ďasnami nemožno hodnotiť vo všeobecnosti. Vyhliadky zlepšuje denná poctivá starostlivosť o zuby a ďasná, ako aj pravidelné kontroly u stomatológa.