Amalgám vo všetkých ústach...
Táto veľmi dvojzmyselná veta opisuje vo svojej dvojznačnosti veľmi presne, s akým problémom bola zubná medicína predovšetkým za posledné roky konfrontovaná. Takmer každý sa tejto tématike priblížil a zneistel - vďaka verejným diskusiám, ktoré sa týkali používania tejto látky v zubnom lekárstve ako materiál na výplň. Okrem toho sa väčšina obyvateľstva cíti byť priamo postihnutá, pretože amalgám sa mnoho rokov používal neobmedzene a takmer výlučne na vypĺňanie zubných defektov ako zubná náhrada.
Čo je tento materiál vlastne zač?
Amalgám je zmes z kovového prášku a ortute. Ak sa zmieša prášok striebra, zinku a medi s ortuťou, vznikne plasticky formovateľná pasta; stomatologický amalgám. Výdatné a intenzívne premiešanie komponentov je pre vlastnosti amalgámu rozhodujúce. Potom zubnému lekárovi ostáva 10 – 30 minút na to, aby do zubu vložil výplň a vytvoril vhodnú formu pre neskoršie zahryznutie. Po jednej hodine výplň vydrží určitú záťaž; po 24 hodinách dosahuje požadovanú konečnú tvrdosť.
Z histórie
Už v roku 659 pred Kristom bola v Číne zaznamenaná pasta, ktoré sa skladala z ortute, striebra a zinku. V 16. storočí sa potom v záznamoch informovalo o používaní tejto pasty ako zubnej výplne. V roku 1528 sa takáto receptúra medeného amalgámu datuje aj v Ulme.
Až o 300 rokov neskôr vyrobil v Európe istý Francúz zo strieborných mincí zmes striebra a ortute, a týmto plnil zuby. Ďalšie experimenty s hliníkom, kadmiom a bizmutom prevedené inými odborníkmi nepriniesli nijaké zlepšené výsledky. V USA sa amalgám zaviedol v roku 1833 a ihneď vyvolal prvú známu „amalgámovú vojnu“. V roku 1845 bol tento materiál kvôli svojmu toxickému účinku na základe obsahu ortuti zakázaný. Jeho vyznávači však o 14 rokov neskôr podmienili opätovné povolenie na trhu.
Tak sa od konca 19. storočia rozbehlo systematické skúmanie amalgámu. V súvislosti s touto lacnou, praktickou metódou výplní sa ihneď zoskupili vyznávači a odporci. Výsledky skúmaní však dodnes nedocielili žiadne presvedčivé, uznávané výsledky, ktoré by vylepšený, ďalej rozvinutý amalgám mohli vyhnať z trhu. Predpisy týkajúce sa zloženia, spracovávania, uskladňovania, atď. boli stanovené a prepracované internacionálnymi organizáciami ako sú ADA 1931 a FDI 1957. Momentálne je amalgám uznávaný z vedeckej stránky na celom svete klinicky, technicky a ekonomicky.
Vlastnosti
Zmes ortute a kovového prášku pri svojom tuhnutí tvorí rôzne fázy, ktoré všetky nevykazujú rovnaké vlastnosti. Fáza zinku a ortuti je najslabšou a najnáchylnejšou na korózie. To znamená, že v konečnom efekte sa soli zinku a ortuť ešte uvoľňujú do práve vloženej náplne. Uvoľňuje sa ortuť a okrem iného reaguje so striebrom, takže náplň sa neskôr rozpína.
Dá sa to nápadne rozoznať na zafarbení výplní a expandujúcich okrajoch výplní. Pomocou pokrokového spracovávania kovov bola táto fáza ďalekosiahlo potlačená zvýšením podielu medi. Tak sa pri optimálnom spracovaní nemusí výlučne pri vkladaní a vyvŕtavaní amalgámovej výplne vychádzať zo zvýšeného zaťaženia ortuťou.
Čo sa týka atraktivity materiálu, sú dôležité nasleujúce body
- celkovo je možná jednoduchá, lacná a rýchla technika výplne
- dá sa mnohostranne používať a ľahko spracovávať
- nijaký zvýšený nárok v súvislosti s formou zubného defektu
- vysoká nelámavosť a pevnosť v tlaku
- dlhá trvanlivosť a klinické overenie
Naproti tomu nemožno podceňovať nasledovné nevýhody
- esteticky neuspokojivé sfarbenie – nedá sa používať v prednej oblasti zubov
- tvorba štrbín, možnosť tvorena nových kazov
- zafarbenia zubu
- nevyhnutnosť spodnej náplne
- zaťažovanie životného prostredia (tento aspekt bol však vylepšený zákonne predpísaným amalgámovým odlučovačom pre stomatologické praxe)
- zdravotné poškodenie zubného lekára pri neodbornom spracovaní
- potencionálne alergické a toxické ohrozenie – aj keď malé – dodatočným zaťažením organizmu ortuťou
Zo skúseností s amalgámov vyplývajú dve amalgámové obmedzenia
- retrográdne koreňové výplne, pretože materiál má priamy kontakt s kostným tkanivom
- doplňujúce výplne pod liatymi korunkam, pretože pri stretnutí dvoch rôznych kovov nastáva elektrická vodivosť so svojimi následkami ako má elektrolýza
Všeobecne ešte treba spomenúť, že pri vkladaní amalgámovej výplne je pre kvalitu rozhodujúca remeselná zručnosť, ako aj politúra o deň neskôr, ktorá dokázateľne zlepšuje hodnotu povrchu.
Ortuť
Ortuť pôsobí na proteíny o.i. ako bunkový jed, preto sú rozpustné väzby ortute jedovaté. Pri izbovej teplote sa to stáva pri tekutom stave, ale v dôsledku jej vysokého tlaku pary postupne prechádza do plynného stavu. Tieto ortuťové pary sa do tela dostanú napr. sliznicami a pľúcami a ukladajú sa v centrálnom nervovom systéme ako aj v obličkách, kde rozvíjajú svoje toxické pôsobenie. Pri chronickej ortuťovej expozícii dochádza k malátnosti, závratom, nespavosti, strate pamäti, úbytku schopnosti koncentrácie, predráždenosti, bolestiam hlavy, nervovým bolestiam, triaške, vypadávaniu vlasov a depresiám.
Pri vložení výplne, neskôr aj odieraním pri žuvaní sa ortuť v amalgáme trochu uvoľňuje, čo sa dá dokázať zvýšenými hodnotami v slinách. V poslednej dobe mnohostranne prevedené skúmanie však ukazuje, že miera tejto záťaže je v každom ohľade porovnateľná s výživou bohatou na ryby a leží ďaleko pod uznávanými hraničnými hodnotami.
O zdravotnom poškodení možno hovoriť len vo výnimočných prípadoch. Častosť použitia je však z týchto dôvodov retrogénna. Používanie amalgámu sa odhaduje za možno škodlivú len u tehotných, malých detí a pacientov s obmedzenou funkciou obličiek, a samozrejme aj pri alergii na ortuť. Alergie však z globálneho pohľadu boli diagnostikované extrémne zriedkavo.
Profylaxia
Okrem základnej starostlivosti o zuby pacientov by sa mali amalgámové výplne stále kontrolovať zubným lekárov - najmä kvôli ich prípadne meniacim sa okrajom. Tvorenie puklín sa registruje zriedka a klesajúce oblasti spôsobujú zaklinovanie výplne, hoci sa táto stala nepriepustnou. Z času na čas sa odporúča nová politúra na vyhladenie povrchu a na dosiahnutie lepšieho prechodu medzi výplňou a zubom.
Odporúčanie
V princípe sa prenecháva každému človeku, ako s amalgámovým materiálom zaobchádza. Už vložené, technicky bezchybné výplne, ktoré neindikujú žiadne sfarbenia zubu, nedávajú z medicínskeho hľadiska nijaký podnet na ich odstránenie. Ak by sa však celkového medicínkeho pohľadu malo zabrániť extrémnemu zaťaženiu tela v dôsledku ortuti a mali by sa odstrániť rušivé polia, tak sú dnes po poriadnom odstránení ako náhrada k dispozícii iné materiály. Stále by sa malo dávať pozor na to, aby výplne boli vyvŕtavané s množstvom studenej vody, dobrou odsávacou technikou poprípade aj ochrannou gumou, nazývanou vodný predel. Pretože sa pri vŕtaní v každom prípade do tela sliznicami dostáva zvýšené množstvo ortuti, je tento postup kontraindikovaný počas tehotenstva a obdobia dojčenia.
Prognóza
Presne vložená výplň má veľmi dlhú životnosť. Ak materiál slúži len ako výplň, a nie - ako často predtým - ako konštrukcia takmer celkom poškodenej zubnej korunky, možno v oblasti bočných zubov očakávať uspokojivý výsledok. Pokiaľ neexistuje oficiálny zákaz týkajúci sa používania amalgámu, bude sa na dentálnom trhu používať aj naďalej. Mnohými rokmi si tento, tak často diskutovaný materiál zaistil svoje pevné miesto v (takmer) každých ústach – vďaka svojmu jednoduchému použitiu a nízkej cene.
