BRATISLAVA. V októbri upozorňujú svetové dni celé ľudstvo na viaceré ochorenia pohybového aparátu. K najzávažnejším patrí reumatoidná artritída.
Bolestivé ochorenie paralyzuje pacientov pohyb. V súčasnosti ním trpí viac ako 20 miliónov ľudí na svete, na Slovensku podľa údajov Národného ústavu reumatických chorôb 53-tisíc.
„Zvyčajne sa vyskytuje v strednom veku, ale postihuje aj mladých ľudí a výnimočne deti. Trikrát častejšie tento problém riešia ženy ako muži, čo súvisí aj s hladinou ženských hormónov,“ povedal Ivan Rybár z katedry reumatológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Mechanizmus vzniku choroby je zložitý a presná príčina nie je známa. Ovplyvňujú ju však aj ďalšie faktory – dedičnosť, metabolické poruchy a najmä porucha imunitného systému.
Ako choroba vzniká
Zmeny súvisia s kĺbovou membránou. Produkuje synoviálnu tekutinu, ktorá vyživuje a chráni chrupavku a kosti kĺbov. Pri poruche imunitného systému sa v membráne hromadia biele krvinky. Odpoveďou je obranná reakcia organizmu - zápal, pri ktorom sa tekutina tvorí nadmerne, tkanivo sa poškodzuje, dochádza k opuchom a kĺby bolia.
Zapálená membrána postupne prerastá do chrupavky a dokáže rozrušiť aj kosť pod ňou. V neskorších štádiách sa premení na zjazvené väzivové tkanivo, ktoré po čase skostnatie a zapríčiní, že kĺb sa nemôže hýbať.
„Okrem kĺbov horných a dolných končatín sa problém môže dotknúť aj krčnej chrbtice. Pri deštrukcii prvého a druhého stavca, zodpovedných za pohyb hlavy, sa môžu neskôr vyvinúť aj neurologické komplikácie,“ vysvetľuje Rybár.
Pri zápaloch bedrového kĺbu sa zhoršuje postoj pacienta, ak sa artritída prejaví v čeľustnom kĺbe, zase prijímanie potravy.
Častý dôvod invalidity
„Ochorenie je o to nebezpečnejšie, že môže zasiahnuť aj srdce, pľúca, oči alebo cievy,“ hovorí Rybár. Pacienti preto najčastejšie zomierajú na srdcovo-cievne choroby, pľúcne infekcie či zlyhanie obličiek. Choroba podľa reumatológa skracuje život v priemere o 10 rokov. Až 75 percent pacientov má zníženú pracovnú schopnosť a po 10 rokoch polovica z nich skončí ako v trvalej invalidite.
Liečba musí byť komplexná
Dôležité je rozpoznať ochorenie čo najskôr. Len u 10 percent pacientov choroba odznie spontánne bez väčších následkov. Väčšina sa doživotne lieči.
Okrem užívania liekov, ktoré zmierňujú bolesť a zápal, menia pacienti životný štýl, chodia do kúpeľov, špeciálnymi cvičeniami udržiavajú pohyblivosť kĺbov, absolvujú korekčné operácie. V posledných rokoch zápaly pomáha mierniť biologická liečba. „Blokuje vznik zápalu, zbavuje pacientov bolesti a brzdí deštrukciu kĺbov,“ vysvetľuje Jozef Lukáč z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Nevýhodou je zníženie imunity, takže pacienti sú náchylnejší na infekcie. Hrozí im najmä tuberkulóza, takže musia chodiť na kontroly.
Nie každý pacient preto biologické lieky môže brať. Sú aj drahé, ročne vyjdú na 300- až 800-tisíc korún. S liečbou, ktorú navrhuje komisia národného ústavu, musí súhlasiť aj revízny lekár zdravotnej poisťovne.
Príznaky ochorenia
spočiatku len ranná stuhnutosť dlhšia ako 30 minút, bolesť kĺbov najmä na rukách, citlivé a opuchnuté kĺby, symetricky na oboch stranách tela, postupne aj ochabnutie svalov, únava, chudokrvnosť, zvýšená teplota,
poškodením a deformáciou kĺbov sa zhoršuje jemná motorika – pacient má problém umyť si zuby, zaviazať si šnúrky na topánkach, otvoriť dvere či udržať pohár v ruke.
Problém je chôdza aj jemná motorika
Pacienti s autoimunitným ochorením kĺbov zvládajú každodenný život len s veľkými problémami. Okrem modernej liečby im pomáhajú aj dizajnéri.
Pre tuhosť kĺbov a bolesti robí pacientom s reumatoidnou artritídou problém chôdza, ale aj každodenné obliekanie či ranná hygiena.
„Ochorela som už ako šestnásťročná. Kto na vlastnej koži tento stav nezažil, nedokáže pochopiť, koľko energie potrebujeme každý deň vynaložiť,“ hovorí Jana Černáková z Bratislavy. „Sme limitovaní každým schodíkom, nerovnosťou. S problémami otvárame uzáver na fľaši, odomykáme dvere, otáčame kohútikom na vodovode, manipulujeme s automatom. Keď nám niečo padne, necháme to jednoducho ležať, pretože nie sme schopní sa zohnúť.“
Skúsenosti ju pomkli osloviť rovnako postihnutých ľudí. Založili Sekciu mladých reumatikov pri organizácii Liga proti reumatizmu na Slovensku.
„Chceme pomáhať všetkým, ktorých choroba zaskočila. Výrazne mení aj psychiku človeka. Zrazu nemôže robiť bežné činnosti, stáva sa závislým od okolia,“ hovorí Černáková. „Sama som musela odísť z práce, lebo som sa nedostala do autobusu.“
Mnohí pacienti trpia depresiami, uzavretosťou, stratia chuť do jedla. Trápia ich aj obavy z budúcnosti, finančné problémy. „Ochorenie si vyžaduje aj toleranciu okolia. Členovia rodiny musia prijať zmenu životného štýlu. Ak si napríklad niečo niekam položím, musí to tam zostať,“ hovorí pacientka.
Minulý rok vznikla medzinárodná iniciatíva B Me, čiže Byť sám sebou, ktorá mala upozorniť na ochorenie širokú verejnosť. Motivovala tím dizajnérov, ktorí vytvorili predmety špeciálne pre ľudí s reumatoidnou artritídou, napríklad špeciálny dáždnik, cvočky namiesto gombíkov na košeli, fixačné dlahy na zápästia v modernom dizajne, špeciálnu kľúčenku či otvárač na fľaše.
(bes)
|
Pacienti s ťažkou formou reumatoidnej artritídy sa musia pre nepohyblivosť kĺbov zmieriť s invaliditou ILUSTRAČNÉ FOTO – ISIFA |
