BRATISLAVA. „Je len málo baktérií, ktoré sú odolné voči striebru,“ vysvetľuje hlavný dôvod využitia vzácneho kovu pri liečbe ťažko sa hojacich rán Tomáš Kopal, primár dermatovenerologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici.
V chronickej rane sa vyskytuje obrovské množstvo baktérií. „Niektoré sú užitočné, ale mnohé spôsobujú infekciu. Liečba antibiotikami je nedostatočná, účinnejšia je lokálna antimikrobiálna,“ vysvetľuje Kopal.
Pri klasickej liečbe sa podľa neho okrem chorého likviduje aj zdravé tkanivo a hojenie sa spomaľuje. S pridaním ušľachtilého kovu, ktorý má dezinfekčné účinky, sa situácia zlepšuje.
Stredovek a uvoľnené ionty
Antiseptické účinky striebra poznal aj stredovek. Lekár Karola IX. Ambroise Paré, ktorý v 15. storočí napísal prvú knihu o ošetrovaní rán, používal na hojenie práve strieborné pláty.
Pri použití striebra nehrozí toxikácia organizmu ako v prípade iných kovov. Uvoľnené ionty poškodzujú transportný systém elektrolytov v bunke baktérie aj syntézu jej DNA a tým ju likvidujú. Hoci je táto vlastnosť striebra známa stáročia a v modernej medicíne sa využíva už viac ako dvadsať rokov, v súčasnosti sa používajú účinnejšie a na manipuláciu jednoduchšie špeciálne fólie.
Ide o polyamidovú tkanú textíliu pokrytú chemicky naviazanými časticami striebra. „Kladie sa priamo na ranu a možno ju tam ponechať až sedem dní. Mení sa len vrchné krytie, vhodné je použiť prípravky vlhkej terapie. Tento spôsob liečby je preto výhodný aj ekonomicky,“ povedal dermatológ Kopal.
Chronické rany?
S pojmom chronická rana sa väčšina ľudí nikdy nestretne, no pre niektorých pacientov predstavuje každodenný problém. Najčastejšie zasahuje diabetikov, keďže cukrovka postihuje aj cievny systém, čím výrazne zhoršuje hojenie aj menších rán. Tie vznikajú napríklad aj pri chodení, v dôsledku syndrómu diabetickej nohy, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia definuje ako deštrukciu tkaniva nohy spojenú s infekciou. „Pre poruchy hybnosti kĺbov sa u týchto pacientov vytvárajú na nohách deformity. A v nevhodnej obuvi pri zvýšenom tlaku vznikajú potom veľmi rýchlo vredy, ktoré sa ľahko infikujú,“ hovorí Viliam Slezák, primár angiochirurgického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v bratislavskej Petržalke.
„Na svete trpí cukrovkou 246 miliónov ľudí a štyri milióny z nich majú problém s diabetickou nohou. Väčšina amputácií sa začína práve ako nehojaci sa defekt tkaniva na dolnej končatine,“ konštatuje primár.
Komplikovaná liečba najmä u diabetikov
Liečba chronickej rany najmä u diabetikov vyžaduje niekoľko súčasne aplikovaných postupov.
„V prípade pokročilých deštruktívnych zmien na tkanive sa musí táto časť chirurgicky odstrániť. Po mikroamputácii musí samotná terapia riešiť problém infekcie i čistenia rany a zohľadňovať pri tom zníženú schopnosť organizmu zapojiť sa do liečebného procesu,“ vysvetľuje angiochirurg Slezák.
Cieľom je zlikvidovať infekciu, zabrániť rozširovaniu rany na okolité zdravé tkanivo a vytvoriť podmienky pre tvorbu epitelu. Základným predpokladom je vlhké prostredie, kde suché tkanivo hydratuje a odumreté časti sa rozpúšťajú.
Na to sú potrebné špeciálne obväzy, ktoré okrem vlhkého prostredia zabezpečujú aj odsávanie infikovaného tkaniva a toxínov. „Pre vysoké štádium artériového ochorenia môže dôjsť u diabetikov k šíreniu infekcie. Preto kombinujeme vlhkú terapiu s krytím rany, ktoré obsahuje striebro,“ dodáva doktor Slezák.
Ako predchádzať trvácim ranám?
Na zdravotné prehliadky lekárom často dostatok času neostáva. Sami diabetici by mali sledovať zmeny na koži najmä na dolných končatinách.
Prevencia je lepšia ako liečba, platí to aj v prípade rozsiahlej devastácie tkaniva u cukrovkárov.
„Na Slovensku, žiaľ, nemáme dostatok diabetológov, ktorí sa zaoberajú syndrómom diabetickej nohy,“ povedal Tomáš Kopal, dermatovenerológ z Považskej Bystrice. „Pre preplnené ambulancie venujú lekári pacientom len minimálny čas. V skutočnosti by mali mať dostatočný priestor na detailné zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu každého pacienta. V prípade diabetikov to považujem za absolútne nevyhnutné,“ zdôrazňuje odborník.
Pri každej prehliadke by sa mal pacient vyzuť a vyzliecť, aby lekár dokázal odhaliť i tie najmenšie odreniny a ranky, ktoré sa bez odborného ošetrenia môžu v krátkom čase dostať do fázy veľmi ťažko liečiteľnej rany. Aj samotní diabetici by mali venovať pozornosť každodennej prehliadke najmä dolných končatín, najlepšie v čase po kúpeli. Podceniť by nemali ani malé zmeny na koži.
(bes)
Pri mori nikdy nebola
Pacienti s ranami trpia neustálymi bolesťami. Problémom je už aj obyčajné sprchovanie.
Vlasta Rosinová má už tridsať rokov problémy s kŕčovými žilami a dvadsať s otvorenými vredmi.
„Už som sa s tým vyrovnala. Je to dedičný problém celej našej rodiny. Podobne trpeli moji rodičia a s kŕčovými žilami sa trápia aj moji dvaja bratia,“ povedala 63-ročná pacientka z Papradna. Zdravotný problém ju po celé roky obmedzoval.
„Človek sa nemôže ani poriadne okúpať, len osprchovať s vystrčenou nohou z vane. V lete si nikdy neobliekam sukňu, nechodím sa ani opaľovať, pri mori som nikdy nebola. Problémom je aj neustála bolesť. Pri neopatrnom pohybe v posteli sa hneď zobudím, radšej si preto podkladám nohu vankúšom.“
Chronické ťažkosti jej už niekoľkokrát v živote spôsobili vznik rany, ktorú jej liečili tradičným spôsobom, masťami a preväzmi, niekoľko mesiacov, ba i rokov. Už dva a pol roka má na oboch stranách členka na ľavej nohe otvorenú ranu.
Napokon sa s ňou ocitla na oddelení primára Kopala v Považskej Bystrici, kde počas dvoch týždňov absolvovala liečbu pomocou striebornej fólie. „V auguste som prišla s ranou veľkou osem krát šesť centimetrov. Teraz ju mám menšiu o polovicu,“ povedala pani Vlasta. Dnes chodí už len na ambulantné ošetrenie.
„Predtým som si robila preväzy každý deň a rana často presakovala. Teraz stačí fóliu vymeniť raz za týždeň. Cítim sa omnoho lepšie, bolesť prešla a rana sa podľa primára hojí nádejne,“ dodala.
(bes)
|
Poškodené tkanivo niekedy odstraňuje chirurg. ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA |
