SME
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Penicilín má osemdesiatku

Flemingov objav pomohol vyliečiť státisíce pacientov. Bol prvým v zozname antibiotík, ktoré zvyšujú šancu na úspešnú liečbu rôznych infekčných chorôb. Používa sa dodnes.

Alexander Fleming objavil penicilín v roku 1928 náhodou.Alexander Fleming objavil penicilín v roku 1928 náhodou. (Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Vďaka objavu spred osemdesiatich rokov si svet poradil s množstvom chorôb. Antibiotiká sa stali významným medikamentom pri liečbe bakteriálnych ochorení.

Napriek moderným antibiotikám sa klasický penicilín uplatňuje v medicíne aj dnes. „Môže sa používať pri liečbe infekcií streptokokmi či pneumokokmi, napríklad pri ťažkých infekciách kože, meningitíde, niektorých pľúcnych ochoreniach alebo vrodenom syfilise,“ hovorí Helena Hupková z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Vedcovi pomohla náhoda

Vysoká infekčnosť nebola problémom len v stredoveku. „Ešte v prvej polovici minulého storočia ľudstvo zápasilo s rozšírenými kožnými a venerickými ochoreniami či trachómom, infekčnou chorobou, ktorá viedla k slepote,“ hovorí Anna Falisová z Historického ústavu SAV.

Vysokým percentom sa na úmrtnosti ľudí v produktívnom veku podieľali tuberkulóza a zápal pľúc. Objav penicilínu spustil výskum ďalších antibiotík a v prípade tuberkulózy najmä účinných antituberkuloík.

Anglický vedec Alexander Fleming sa zameriaval na stafylokoky. Nový liek objavil v roku 1928 náhodou. V starej Petriho miske našiel usadenú pleseň, ktorá vylučovala látky, čo ničili okolité mikróby.

S masovou výrobou sa však nemohlo začať, lebo čistý penicilín sa nedarilo izolovať. „Problém bol aj v nestabilite substancie, čím sa znižovala účinnosť na baktérie,“ vysvetľuje Hupková. Podarilo sa to až Nemcovi Ernstovi Chainovi a Austrálčanovi Howardovi Floreymu v roku 1940 vo Veľkej Británii a o dva roky začali liek produkovať najväčšie farmaceutické firmy.

Antibiotík je už viac ako sto

„K explózii vzniku nových antimikrobiálnych látok došlo v druhej polovici 20. storočia. V 50. rokoch bol uvedený streptomycín, neskôr tetracyklíny a skupina erytromycínu,“ hovorí Eva Račanská z oddelenia farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty UK.

Dnes môžu lekári predpísať viac ako sto rozličných antibiotík, ktoré liečia banálne, ale aj životu nebezpečné infekcie. „Delíme ich na úzko- či široko­spektrálne, na protistafylokokové alebo podľa chemickej štruktúry, ktorá obsahuje informácie o vlastnostiach protibakteriálnej látky,“ povedala Račanská.

Lieky penicilínového radu zasahujú bakteriálnu stenu, čím baktériu zničia. Väčšina ostatných antibiotík pôsobí na jadro baktérie, kde ovplyvňujú syntézu proteínov.

Dnes už podľa farmaceutky pribúda veľmi málo nových antimikrobakteriálnych látok, nedávno dokonca niektoré nové liečivá pre nežiaduce účinky z evidencie vyradili.

Môžu vyvolať alergie aj šok

Časté užívanie antibiotík môže vyvolať alergiu na konkrétne druhy. Dôvodom je narušenie imunitného systému, najmä širokospektrálne antibiotiká ničia okrem choroboplodných baktérií aj tie, ktoré ľudský organizmus potrebuje.

„Vo vzácnych prípadoch môžu spôsobiť aj anafylaktický šok, čiže úplné zlyhanie organizmu,“ vysvetľuje Hupková. „Niekedy sa však mylne spája s antibiotikom výskyt vyrážok rôznych tvarov. Nemusia byť reakciou na užívanie penicilínu alebo jeho preparátov, ale jedným zo sprievodných prejavov vírusového ochorenia.“

S antibiotikami opatrne

pacient by mal dodržať

predpísanú dávku, ak tabletku vynechá, treba ju užiť

okamžite, ako to zistí,

stabilita niektorých liekov

klesá v kyslom prostredí,

preto sa nemajú kombinovať

s citrusovými plodmi, inokedy účinok klesá pri kombinácii

s mliekom,

probiotické produkty (kyslá

kapusta, jogurty) zvyšujú

obranyschopnosť organizmu,

a účinnosť antibiotika stúpa,

počas liečby sa treba vyhýbať alkoholu, slnku a soláriám,

pretože niektoré antibiotiká

sú fototoxické a môžu spôsobiť kožnú reakciu

ani gravidné ženy, ktoré často trpia infekciami močových, dolných i horných dýchacích ciest či sexuálne prenosnými infekciami, sa nevyhnú

užívaniu antibiotík. Správny druh musí podľa www.antibiotika.sk zvážiť ošetrujúci lekár (napríklad

v prvom trimestri môžu

antibiotiká spôsobiť defekty

vo vývoji plodu).

Baktérie si vedia pomôcť

Časté a neraz zbytočné užívanie antibiotík spôsobuje, že baktérie sa proti nim stávajú odolnými. Nové účinné látky sa hľadajú stále ťažšie.

Baktérie si na antibiotiká zvykajú. Prispieva k tomu aj vysoká spotreba liekov. Mnohé už nezaberajú ani pri liečbe bežných bakteriálnych ochorení.

Problém nastane, najmä keď antibiotická liečba zlyháva v závažných prípadoch. Významné je aj plytvanie peniazmi.

Rast odolnosti pôvodcov infekcií je prirodzený biologický jav. „Zvýšená prítomnosť antibiotických látok v prostredí, tzv. antibiotický tlak, stimuluje mikroorganizmy, aby využívali svoje adaptačné mechanizmy a chránili sa tak pred antibiotikami,“ hovorí Milan Nikš z národného centra pre sledovanie rezistencie pri Úrade verejného zdravotníctva.

Lekári preto testujú aj citlivosť bakteriálnych pôvodcov na antibiotiká. „Od roku 2000 máme archivovaných už 5 miliónov výsledkov ambulantných i nemocničných vyšetrení,“ hovorí Nikš.

Slovensko podľa výsledkov najnovších európskych štúdií patrí medzi päť štátov s najvyššou spotrebou antibiotík na obyvateľa, tvrdí Eva Račanská z farmaceutickej fakulty. Odborníci odhadujú, že takmer tretina predpísaných antibiotík je sporná.

„Až tri štvrtiny celkovej spotreby týchto liekov pripadajú na liečbu infekcií respiračného traktu, napriek faktu, že sú z veľkej časti spôsobené vírusmi,“ pokračuje Račanská. Rezistencie a zlyhanie farmakoterapie sú podľa odborníčky hrozbou pre tzv. postantibiotickú éru medicíny, keď niektoré situácie lekári nedokážu vyriešiť.

18. november je Európskym dňom antibiotík. Snahou je najmä znížiť ich spotrebu. „Súčasťou stratégie sú rôzne kampane a vzdelávanie pacientov,“ povedala Helena Hupková z občianskeho združenia Zdravé mesto a redaktorka časopisu Antibiotiká a rezistencia. Predovšetkým však chcú organizátori vyzývať lekárov, najmä pediatrov, aby každý predpis viac zvážili.

(bes)
Nájsť nové účinné látky proti baktériám a tým nové druhy antibiotík je stále zložitejšie.
ČTK
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spacák na kozmetiku?
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  3. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  4. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 12 965
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 691
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 263
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 937
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 595
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 074
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 3 017
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 192
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu