SME
Nedeľa, 26. január, 2020 | Meniny má Tamara
VĎAKA ANTIBIOTIKÁM SA ĽUDSTVO PRESTALO BÁŤ ZÁPALOV. KEDYSI ČASTO VIEDLI K SMRTI

Penicilín má osemdesiatku

Flemingov objav pomohol vyliečiť státisíce pacientov. Bol prvým v zozname antibiotík, ktoré zvyšujú šancu na úspešnú liečbu rôznych infekčných chorôb. Používa sa dodnes.

Alexander Fleming objavil penicilín v roku 1928 náhodou.Alexander Fleming objavil penicilín v roku 1928 náhodou.(Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Vďaka objavu spred osemdesiatich rokov si svet poradil s množstvom chorôb. Antibiotiká sa stali významným medikamentom pri liečbe bakteriálnych ochorení.

Napriek moderným antibiotikám sa klasický penicilín uplatňuje v medicíne aj dnes. „Môže sa používať pri liečbe infekcií streptokokmi či pneumokokmi, napríklad pri ťažkých infekciách kože, meningitíde, niektorých pľúcnych ochoreniach alebo vrodenom syfilise,“ hovorí Helena Hupková z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Vedcovi pomohla náhoda

Vysoká infekčnosť nebola problémom len v stredoveku. „Ešte v prvej polovici minulého storočia ľudstvo zápasilo s rozšírenými kožnými a venerickými ochoreniami či trachómom, infekčnou chorobou, ktorá viedla k slepote,“ hovorí Anna Falisová z Historického ústavu SAV.

Vysokým percentom sa na úmrtnosti ľudí v produktívnom veku podieľali tuberkulóza a zápal pľúc. Objav penicilínu spustil výskum ďalších antibiotík a v prípade tuberkulózy najmä účinných antituberkuloík.

Anglický vedec Alexander Fleming sa zameriaval na stafylokoky. Nový liek objavil v roku 1928 náhodou. V starej Petriho miske našiel usadenú pleseň, ktorá vylučovala látky, čo ničili okolité mikróby.

S masovou výrobou sa však nemohlo začať, lebo čistý penicilín sa nedarilo izolovať. „Problém bol aj v nestabilite substancie, čím sa znižovala účinnosť na baktérie,“ vysvetľuje Hupková. Podarilo sa to až Nemcovi Ernstovi Chainovi a Austrálčanovi Howardovi Floreymu v roku 1940 vo Veľkej Británii a o dva roky začali liek produkovať najväčšie farmaceutické firmy.

Antibiotík je už viac ako sto

„K explózii vzniku nových antimikrobiálnych látok došlo v druhej polovici 20. storočia. V 50. rokoch bol uvedený streptomycín, neskôr tetracyklíny a skupina erytromycínu,“ hovorí Eva Račanská z oddelenia farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty UK.

Dnes môžu lekári predpísať viac ako sto rozličných antibiotík, ktoré liečia banálne, ale aj životu nebezpečné infekcie. „Delíme ich na úzko- či široko­spektrálne, na protistafylokokové alebo podľa chemickej štruktúry, ktorá obsahuje informácie o vlastnostiach protibakteriálnej látky,“ povedala Račanská.

Lieky penicilínového radu zasahujú bakteriálnu stenu, čím baktériu zničia. Väčšina ostatných antibiotík pôsobí na jadro baktérie, kde ovplyvňujú syntézu proteínov.

Dnes už podľa farmaceutky pribúda veľmi málo nových antimikrobakteriálnych látok, nedávno dokonca niektoré nové liečivá pre nežiaduce účinky z evidencie vyradili.

Môžu vyvolať alergie aj šok

Časté užívanie antibiotík môže vyvolať alergiu na konkrétne druhy. Dôvodom je narušenie imunitného systému, najmä širokospektrálne antibiotiká ničia okrem choroboplodných baktérií aj tie, ktoré ľudský organizmus potrebuje.

„Vo vzácnych prípadoch môžu spôsobiť aj anafylaktický šok, čiže úplné zlyhanie organizmu,“ vysvetľuje Hupková. „Niekedy sa však mylne spája s antibiotikom výskyt vyrážok rôznych tvarov. Nemusia byť reakciou na užívanie penicilínu alebo jeho preparátov, ale jedným zo sprievodných prejavov vírusového ochorenia.“

S antibiotikami opatrne

pacient by mal dodržať

predpísanú dávku, ak tabletku vynechá, treba ju užiť

okamžite, ako to zistí,

stabilita niektorých liekov

klesá v kyslom prostredí,

preto sa nemajú kombinovať

s citrusovými plodmi, inokedy účinok klesá pri kombinácii

s mliekom,

probiotické produkty (kyslá

kapusta, jogurty) zvyšujú

obranyschopnosť organizmu,

a účinnosť antibiotika stúpa,

počas liečby sa treba vyhýbať alkoholu, slnku a soláriám,

pretože niektoré antibiotiká

sú fototoxické a môžu spôsobiť kožnú reakciu

ani gravidné ženy, ktoré často trpia infekciami močových, dolných i horných dýchacích ciest či sexuálne prenosnými infekciami, sa nevyhnú

užívaniu antibiotík. Správny druh musí podľa www.antibiotika.sk zvážiť ošetrujúci lekár (napríklad

v prvom trimestri môžu

antibiotiká spôsobiť defekty

vo vývoji plodu).

Baktérie si vedia pomôcť

Časté a neraz zbytočné užívanie antibiotík spôsobuje, že baktérie sa proti nim stávajú odolnými. Nové účinné látky sa hľadajú stále ťažšie.

Baktérie si na antibiotiká zvykajú. Prispieva k tomu aj vysoká spotreba liekov. Mnohé už nezaberajú ani pri liečbe bežných bakteriálnych ochorení.

Problém nastane, najmä keď antibiotická liečba zlyháva v závažných prípadoch. Významné je aj plytvanie peniazmi.

Rast odolnosti pôvodcov infekcií je prirodzený biologický jav. „Zvýšená prítomnosť antibiotických látok v prostredí, tzv. antibiotický tlak, stimuluje mikroorganizmy, aby využívali svoje adaptačné mechanizmy a chránili sa tak pred antibiotikami,“ hovorí Milan Nikš z národného centra pre sledovanie rezistencie pri Úrade verejného zdravotníctva.

Lekári preto testujú aj citlivosť bakteriálnych pôvodcov na antibiotiká. „Od roku 2000 máme archivovaných už 5 miliónov výsledkov ambulantných i nemocničných vyšetrení,“ hovorí Nikš.

Slovensko podľa výsledkov najnovších európskych štúdií patrí medzi päť štátov s najvyššou spotrebou antibiotík na obyvateľa, tvrdí Eva Račanská z farmaceutickej fakulty. Odborníci odhadujú, že takmer tretina predpísaných antibiotík je sporná.

„Až tri štvrtiny celkovej spotreby týchto liekov pripadajú na liečbu infekcií respiračného traktu, napriek faktu, že sú z veľkej časti spôsobené vírusmi,“ pokračuje Račanská. Rezistencie a zlyhanie farmakoterapie sú podľa odborníčky hrozbou pre tzv. postantibiotickú éru medicíny, keď niektoré situácie lekári nedokážu vyriešiť.

18. november je Európskym dňom antibiotík. Snahou je najmä znížiť ich spotrebu. „Súčasťou stratégie sú rôzne kampane a vzdelávanie pacientov,“ povedala Helena Hupková z občianskeho združenia Zdravé mesto a redaktorka časopisu Antibiotiká a rezistencia. Predovšetkým však chcú organizátori vyzývať lekárov, najmä pediatrov, aby každý predpis viac zvážili.

(bes)
Nájsť nové účinné látky proti baktériám a tým nové druhy antibiotík je stále zložitejšie.
ČTK

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Česko-Slovenský ples sa blíži, v predaji sú posledné vstupenky
  6. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  7. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  8. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  9. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  10. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
  3. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  4. Natankujete len za 1 euro. OMV otvára novú čerpačku
  5. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  6. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  8. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  9. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 12 793
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 072
  3. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 094
  4. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 9 651
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 8 833
  6. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku? 8 674
  7. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte 8 263
  8. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne 8 007
  9. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 159
  10. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 073

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Bödör stratil pamäť, prokurátor to chce preveriť

Čo sa udialo na súde s vrahmi Kuciaka a Kušnírovej.

Podcast Dobré Ráno.
AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Umierajúci chlapec márne prosí o pomoc. Putin Váňu nepočuje

Rodinu so vzácnym genetickým ochorením označili za zdravú. Aby ušerili.

Prezident Vladimir Putin v sprievode ministerky zdravotníctva si trasie ruku s pacientom, ktorý sa stal obeťou teroristického útoku vo Volgograde v roku 2014. Pre obete ruského zdravotníctva si čas nenašiel.

Prieskum preferencií: OĽaNO stále rastie, Kiska predbehol PS/Spolu

Matovičovi výlet do Cannes zrejme pomohol. V najnovšom Focuse rástol najviac.

Čaputová by vymenovala aj vládu, v ktorej by boli kotlebovci

Ak by Andreja Kisku obžalovali, prezidentka by ho za premiéra nevymenovala.

Prezidentka Zuzana Čaputová.