BRATISLAVA. Zmena počasia aj túto jeseň vyvolala zvýšený výskyt chrípky a akútnych respiračných ochorení.
„Ide len o mierne zvýšenie v porovnaní s predchádzajúcim týždňom, je to však menej prípadov než v rovnakom čase pred rokom. Podobný vývoj chorobnosti napriek obavám a pesimistickým prognózam sledujeme už niekoľko rokov,“ tvrdí Judita Gabíková, epidemiologička z Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
V miernych zimách mnohí podcenia chlad, neobliekajú sa dostatočne teplo a prechladnú. „Už viac ako desať rokov sa hovorí o možnom nástupe chrípkovej pandémie, odborníci sú preto v strehu. V tejto chvíli však nehrozí,“ hovorí Gabíková.
Lekári posielajú vzorky
Praktickí lekári pre dospelých aj pre deti a dorast povinne hlásia počty chorých regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Minulý týždeň na Slovensku evidovali 410-tisíc akútnych respiračných ochorení, z toho 4-tisíc prípadov chrípky a chrípke podobných chorôb. „Na 100-tisíc obyvateľov to predstavovalo 1 446 všetkých akútnych respiračných ochorení a 163 chrípkových,“ vysvetľuje Gabíková.
Epidemiológovia v každom okrese sledujú situáciu celý rok. Počas chrípkovej sezóny úzko spolupracujú s vybranými, tzv. sentinelovými lekármi, ktorí pravidelne odoberajú vzorky biologického materiálu od chorých s podozrením na chrípku. „Na vyšetrenie stačí vzorka výteru z nosohltanu. Celoplošne sa však virologické vyšetrenia nerobia pre finančnú náročnosť,“ povedala odborníčka.
Nie každá choroba je chrípka
Ak sa počet chorých zvýši o polovicu, je to zlý signál, ak sa zdvojnásobí, vyžaduje si zvýšenú pozornosť hygienikov aj zdravotníkov. „Pred dvoma rokmi v čase najvyššieho výskytu bola chorobnosť 1 300 prípadov chrípky na 100-tisíc obyvateľov,“ hovorí epidemiologička.
Vtedy hygienici komunikujú aj s riaditeľmi škôl. Pri vysokej absencii odporúčajú vyhlásiť výnimočné prázdniny. Účinnou prevenciou šírenia vírusovej infekcie je aj zákaz návštev v nemocniciach alebo v domovoch sociálnych služieb pre deti i dospelých.
Mnohí ľudia si mýlia chrípku s akútnymi respiračnými ochoreniami, hoci rozlíšiť ich je veľmi jednoduché. V prípade viróz horných dýchacích ciest má človek problémy s nádchou a kašľom, málokedy s teplotou. Príznaky majú pomalý nástup, až neskôr sa choroba prejaví masívne.
Pre chrípku je, naopak, typický náhly nástup problémov, ktorými sú vysoká teplota, únava, bolesť hlavy, svalov a kostí. Neskôr sa pridajú kašeľ a nádcha spojené s mohutnou tvorbou hlienov.
Sliznica dýchacích ciest je narušená a stáva sa málo odolnou voči ďalším vírusom, prípadne baktériám. Preto sa u pacientov neraz vyskytujú aj zápaly stredného ucha alebo broncho-pneumónie. Vtedy už môže lekár predpísať ako účinnú liečbu antibiotiká, ktoré likvidujú bakteriálne infekcie, ale vírusové nie.
Jedinou ochranou pred chrípkou je preto podľa Gabíkovej prevencia. „Chrániť pred vírusom sa môže len dostatočne silný organizmus s nepoškodeným imunitným systémom. A ten si budujeme zdravým stravovaním, pravidelným prísunom vitamínov, otužovaním počas celého roka a pohybovými aktivitami najmä na čerstvom vzduchu.“ Ochranu umocní očkovanie, mnohí sa však spoliehajú len na túto poslednú alternatívu, hovorí.
Čo robiť, keď navôkol zúri chrípka
naordinujte si dostatočný prísun vitamínov,
pohybujte sa čo najviac na čerstvom vzduchu,
pravidelne vetrajte doma aj v práci, podnieťte podobný prístup k zdravému prostrediu aj v materskej či základnej škole, ktorú navštevuje vaše dieťa,
vyhýbajte sa klimatizovaným interiérom s vysokým výskytom ľudí, alebo aspoň obmedzte nákupy v obchodných centrách, cesty v MHD a návštevy divadiel a kín,
ak viróza zasiahla už aj vás, zostaňte doma a nezaťažujte sa žiadnymi pracovnými povinnosťami,
pite čo najviac tekutín, najmä ovocných štiav či čajov a minerálnych vôd,
odpustite si korenisté jedlá, niekoľko dní musíte vystačiť so suchármi, ryžou, zemiakmi, banánmi, prípadne tvarohom
zaočkovať by sa mali dať najmä pacienti s chorobami srdca a ciev, s ochoreniami dýchacích ciest, diabetici,
ľudia s poškodeným imunitným systémom, a pacienti po transplantácii, ktorí berú lieky znižujúce obranyschopnosť organizmu.
Každý rok treba novú vakcínu
Dobré je chrániť sa pred vírusovým ochorením preventívne. Aj očkovaním.
Pri vyššom výskyte chrípkových ochorení sa vírus musí čo najskôr izolovať, aby sa našla účinná látka. Svetová zdravotnícka organizácia preto analyzuje cirkulujúce kmene vírusov.
Zloženie aktuálnej očkovacej vakcíny súvisí s výskytom vírusov v predošlej zime. Použiť sa dá len jeden rok, nespotrebovaná sa likviduje.
Očkovanie je dôležité pre ľudí s rôznymi chronickými ochoreniami, odporúča sa ľuďom nad 59 rokov, zdravotníkom, ktorí sú v kontakte s pacientmi, a tiež deťom. Najmenšie deti je možné očkovať od šiestich mesiacov.
U alergikov opatrne
Pretože vakcína je vyrobená na báze vaječného bielka, zle na ňu môže reagovať organizmus pacientov, ktorí sú na bielko alergickí.
„Je ich málo a obyčajne sa rokmi tento problém vytratí, takže po odznení alergie môžeme aj tieto deti proti chrípke zaočkovať,“ hovorí imunoalergologička Viera Rajčanová z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.
Vakcína obsahuje iba stopové prvky bielka. „Ja mám len jedného pacienta, ktorý na túto potravinu reaguje anafylaktickým šokom, pre neho výnimočne očkovanie proti chrípke vhodné nie je.“
Platia všetky poisťovne
Význam očkovania už zdravotné poisťovne prehodnotili. Pred pár rokmi ho hradili len niektoré, od minulého roka vakcínu, ktorá stojí okolo 250 korún, preplácajú všetky a v plnej výške.
Aj keď vakcína neochráni stopercentne, napríklad pri výskyte úplne nového vírusu, chrípka má miernejší a rýchlejší priebeh ako bežne. Každé vírusové ochorenie však treba podľa lekárov poriadne vyležať, aby sa organizmus spamätal v pokoji, bez fyzickej námahy a psychického stresu.
(bes)
Pacientom pomáha aj zinok
Ku kvalitnej prevencii patrí aj prísun vitamínov. Osvedčila sa kombinácia vitamínu C so zinkom. „Beriem ho už tri mesiace a po prvý raz som na jeseň neochorel. A to som sa každý rok od svojich dvadsiatich v októbri a novembri potýkal s chrípkou či prechladnutím,“ tvrdí 54-ročný Michal Janák z Bratislavy.
(bes)
