BRATISLAVA. Ľudia na Slovensku sa v priemere dožívajú vyše 69 rokov, ale rómske ženy len 51 a rómski muži iba 47 rokov. „Rómovia v segregovaných osadách zomierajú už okolo 45, muži dokonca krátko po štyridsiatke,“ hovorí Peter Marko, všeobecný lekár pre dospelých v Kežmarku.
Rómska menšina tvorí asi 11 percent obyvateľstva. Slovensko tak predbehlo Rumunsko aj Bulharsko. „V niektorých okresoch však tvoria ešte väčšiu časť populácie. V Levočskom asi 16 a v Kežmarskom dokonca viac ako 24 percent,“ tvrdí Marko. V roku 2005 sa odhadovalo, že ide spolu o vyše 400-tisíc ľudí. Podľa prognóz by ich v roku 2025 malo byť 524-tisíc, uvádza Infostat.
Marko si robí štatistiku ochorení a príčin úmrtia svojich pacientov. „Až 43 percent tvoria problémy obehového systému. Dôvodom je konzumácia jedál s vysokým obsahom živočíšnych tukov, zvýšený výskyt nadváhy a obezity, fajčenie a rezignácia Rómov na návštevu lekára,“ hovorí.
Nebezpeční pre seba aj pre ostatných
Štýl života rómskej komunity v provizórne postavených príbytkoch bez vody a elektriny v segregovaných osadách pripomína stredovek. Rómovia si navyše ani neuvedomujú svoje právo na zdravotnú starostlivosť, nechodia na lekárske prehliadky, mnohé vrodené alebo chronické ochorenia zostávajú nediagnostikované.
V komunitách často šíria infekčné ochorenia, ktoré ohrozujú celé obyvateľstvo. Na problém sa poukazuje už desaťročia, ale zo škôl v niektorých okresoch Slovenska vychádzajú vždy nové generácie mladých Rómov, ktorým chýba základná vedomosť o hygienických návykoch, nebezpečenstve nákazlivých chorôb alebo plánovanom rodičovstve.
„Takto žije asi polovica Rómov. Odhaduje sa, že podobných osád je asi tristo, ale ucelená dokumentácia neexistuje,“ hovorí Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV.
Pokusy poskytnúť Rómom škôlku a sociálne zariadenia s práčovňou v najbližšej obci zadarmo nedopadli podľa očakávania. „Rómska matka nepôjde v nečase tri kilometre s dieťaťom alebo mokrou bielizňou. Výsledkom bola skôr dobrovoľná segregácia majority. Ostatní obyvatelia obce si začali voziť deti každý deň do škôlky do mesta, čo atmosféru ešte zhustilo,“ hovorí sociologička.
Asistenti učia Rómov z osád najskôr žiť
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo v roku 2007 program podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity. V skutočnosti znamenal 30 komunitných pracovníkov regionálnych úradov zdravotníctva v teréne, ktorí mali robiť zdravotnú osvetu a zabezpečovať kontakt zdravotníkov s neintegrovanými Rómami.
Podľa materiálov, ktoré poskytla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Šramková, sa do projektu zatiaľ nepodarilo zapojiť práve obyvateľov segregovaných osád, ktorým bolo treba pomôcť najviac.
Ďalšie dva projekty mali väčší úspech, možno aj preto, že asistentov vyberali priamo z osád. „Podmienkou nebola maturita, ale schopnosť komunikovať,“ hovorí Ľubomíra Slušná, prezidentka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, ktorá sa podieľa na projekte Zdravé komunity financovanom zdravotnou poisťovňou Union.
Asistent sa musí vedieť kontaktovať so starostami, úradmi a lekármi, a mal by si predovšetkým získať ostatných Rómov. Aby mu dôverovali a prijali jeho informácie. Po školení ich môže sám učiť, ako poskytnúť základnú pomoc chorému a kedy volať záchranku.
„Vzdeláva ich, aké údaje majú dispečerovi povedať,“ hovorí Monika Dodrvová, hovorkyňa operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Rómovia totiž zvyknú bezplatnú tiesňovú linku zneužívať a problémom býva aj jazyková bariéra.
Dnes takto šíri zdravotnú osvetu 92 zdravotných asistentov v 68 rómskych osadách. Výsledkom je, že počet preventívnych zdravotných prehliadok a očkovaní dosiahol v minulom roku 36 percent (celoslovenský priemer je 16 percent), proti žltačke typu A bolo zaočkovaných 4 736 detí a proti žltačke typu A a B 2090 dospelých.
Prečo rómske matky utekajú z pôrodnice
V ôsmich obciach prešovského, košického a banskobystrického regiónu pracujú so 7500 Rómami terénni pracovníci z projektu Zdravie Rómov, ktorý s podporou Asociácie komunitných centier financuje spoločnosť Pfizer. Vybavení lekárničkou a tlakomerom sú schopní poskytnúť aj základnú zdravotnú pomoc.
Už druhý rok učia Rómov hygienickým návykom, vysvetľujú dôležitosť očkovania a zásady správnej životosprávy a vedú ich k zodpovednosti za svoje zdravie. „Informujeme ich, že majú nárok aj na pomoc odborného lekára. Často pri vážnych ochoreniach špeciálnu ambulanciu ani nenavštívili, pretože mali strach z prostredia polikliniky. Ak treba, sprevádzam ich,“ hovorí Július Pechala, ktorý pôsobí v rómskej časti obce Kostoľany v Kecerovciach.
Vyľakané z nepoznaného bývajú aj mladé rómske mamičky. Nevedia, ako majú používať príbor či toaletu, často ani nerozumejú, čo im zdravotnícky personál hovorí.
„Dôvodom útekov rómskych žien krátko po pôrode bývajú aj obavy o staršie deti doma,“ vysvetľuje Pechala. Preto chcú, aby rómske ženy chodili na malú exkurziu do pôrodnice ešte počas tehotenstva.
Problémom sú aj rómske ženy, ktoré ani nevedia, že majú pre riziko rakoviny prsníka a kŕčka maternice chodiť pravidelne ku gynekológovi. Mnohé neboli na prehliadke aj dvadsať rokov.
Štát ich opustil
Rómov sa nemá kto zastať, hovorí sociologička.
Po prvej svetovej vojne bolo 80 percent Rómov na Slovensku negramotných.
Do roku 1989 sa ich štát pokúšal vťahovať do majoritnej časti obyvateľstva aj bytovou politikou, boli formálne zamestnaní, v teréne fungovali sociálne sestry.
Nikto sa nestaral
„V deväťdesiatych rokoch sa stratili pomocné profesie v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, kde sa Rómovia často uplatňovali, štátne byty sa prestali stavať a dereguláciou sa zvýšili ceny nájomného a energií,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. „O neplatičov sa nikto nestaral a počet chatrčí i osád stúpol aj prílevom desaťtisícov Rómov, ktorým Česi po rozdelení republiky neudelili štátne občianstvo.“
Rómom vtedy stačila veľkorysá podpora v nezamestnanosti, ktorá sa blížila k minimálnej mzde. Neboli motivovaní zamestnať sa. Výsledkom bola strata pracovných návykov.
Po znížení sociálnych prídavkov sa situácia rómskych rodín ešte zhoršila. Zdraželo aj cestovné a mnohé Rómky úplne rezignovali na návštevu lekára a očkovanie.
Končia v piatej triede
Bezperspektívnosť badať aj na najmladšej generácii. Zanedbáva učenie, typická je sekundárna negramotnosť. Pre zlé životné podmienky zabudnú mnohé deti čítať aj písať, prehlbuje sa jazyková bariéra. „Nikto však nesleduje, či žiak netrpí dyslexiou alebo nemá zlý zrak. V osade Róma s okuliarmi nenájdete,“ hovorí Kusá.
Problémom je aj slabé hodnotenie práce lekárov, hoci nesmú odmietnuť žiadneho pacienta z rajónu.
Politikov nezaujímajú
Stratili sme pätnásť rokov, tvrdí Kusá. Ani dnes nie sú legislatívne podmienky, aby sa niečo zásadne zmenilo. „Na Slovensku nemáme politika, ktorý by v dnešnej spoločenskej atmosfére presadzoval záujmy tejto minority. Odvaha až na výnimky chýba aj v komunálnej politike. Ktorý starosta bude ohrozovať svoju pozíciu grantom na zlepšenie života rómskej komunity? Riskoval by funkciu, a navyše by obci hrozil aj prílev ďalších Rómov.“
Konkrétnu pomoc neposkytuje ani Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý má skôr poradné a informatívne právomoci. Po príchode novej splnomocnenkyne zrušil aj roky budované regionálne kancelárie, ktoré mali sledovať stav v teréne a riešiť aspoň čiastkové problémy.
(bes)
|
Mnohí Rómovia ani pri chronických ochoreniach nevyhľadajú odborného lekára alebo naopak volajú záchrannú službu zbytočne. ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV |
