KECEROVCE. V Kecerovciach neďaleko Košíc žije na troch miestach jedna z najväčších rómskych komunít na Slovensku. Z 2 900 obyvateľov obce je viac ako 2 500 Rómov. Vyše tisíc živorí v najzaostalejšej časti - v Kostoľanoch. Každý rok sa v obci narodí približne stovka detí, najviac z nich v chatrčiach.
Na kraji osady stojí rozpadnutá drevená latrína. „Kde chodíme? Do poľa? Kto si sadne do tej špiny?“ hovorí však mladý muž. S rodičmi, deťmi a vnúčatami žije v domci z hliny, hrdzavých plechov, drevotrieskových dosák a preglejky. Štrnásť ľudí žije v jednej izbe s hlinenou dlážkou. Na vetchej streche sa ledva drží satelitná anténa.
Druhú latrínu hneď len čo ju postavili, niekto v noci rozobral. „Na drevo. Kúriť musíme a les je ďaleko,“ rozhadzuje rukami stará žena.
V osade si treba dávať pozor, aby človek nešliapol do výkalov. Na každom kroku sú kopy odpadkov. „Na to netreba peniaze, aby ste si popratali!“ kričí starostka Anna Bombárová. „Vezmi metlu a lopatu!“
Okolo chatrčí pobehujú psy a polonahé, špinavé bosé deti. Ani im, ani rodičom neprekáža, že je pod nulou. „Len teraz vstali. Nestihla som ich obliecť,“ vyhovára sa mladá matka. „Kde sa umývame? Nikde. Ako tu máme žiť bez vody? Žijeme ako zvieratá. Starostka len sľubuje, že aj nám postavia nové byty ako v nižnej osade. Ale sľuby sa sľubujú,“ rozčuľuje sa 19-ročný chlapec, otec dvoch detí.
V ordinácii pediatra
V čakárni detského lekára postáva slušne oblečená staršia žena s asi deväťročným chlapcom v horúčkach, mladá matka prišla zaočkovať malého syna. „Dnes je tu prázdno. Ale v pondelok sa nezastavím od rána od ôsmej do tretej popoludní,“ hovorí pediater Milan Chrena.
„Najčastejšie sú ochorenia dýchacích ciest a hnačky,“ hovorí lekár. „Časté sú kožné ochorenia, najmä svrab, deti sú zavšivavené. Týka sa to najslabších sociálnych skupín, teda najmä Rómov z osady Pekľany.“ Len približne tretina obyvateľov dodržiava elementárne hygienické pravidlá. Nevideli splachovací záchod, nepoznajú toaletný papier či zubnú kefku.
Vďaka terénnym pracovníkom však rodičia začínajú chodiť s deťmi na preventívne prehliadky a na očkovanie. „Odvádzajú kusisko záslužnej roboty,“ hovorí Chrena. „Niektorí Rómovia si nevedia uvedomiť, že po očkovaní je dieťa chránené pred závažnými ochoreniami. A majú to zadarmo.“
Ordináciu stále častejšie navštevujú aj matky, ktoré chcú dať zaočkovať deti proti chrípke. Tento rok to bolo rekordných 500 detí. „V starostlivosti o zdravie detí badať mierny pokrok. Ale stále to nestačí. Bez stálej zdravotnej výchovy a zlepšenia sociálnych podmienok tých najchudobnejších ťažko čakať rapídne zlepšenie.“
Infarkty v tridsiatke
Oveľa vyššia chorobnosť v porovnaní s priemerom je medzi dospelými. Všeobecná lekárka Mária Líšková v Kecerovciach pracuje pätnásť rokov. „Dožívajú sa oveľa nižšieho veku, v priemere o pätnásť až dvadsať rokov menej ako biela populácia v obci.“
Veľmi časté sú poruchy metabolizmu, ktoré sa prejavujú najmä zvýšeným cholesterolom, ale aj ochorenia priedušiek a najmä ischemické choroby. „Máme veľa infarktov v mladom veku. V určitom období dostávali akútny infarkt muži okolo štyridsiatky. Týka sa to aj veľkého počtu mladých žien, čo je naozaj nezvyčajné. Mám tridsaťročné pacientky, ktoré sú po infarkte.“ Mladí ľudia musia ísť často na operácie ciev. Keď sa začne obdobie chrípok, ležia celé rodiny, to isté platí pri hnačkových ochoreniach.
Na zdravotný stav Rómov má podľa lekárky vplyv veľa rôznych faktorov, ale najmä spôsob života. „Z Európskej únie idú do infraštruktúry obrovské peniaze. Ale videli ste tú osadu? Je tu kanalizácia, ale nemajú pitnú vodu. Čo z toho? Problém treba riešiť komplexne. Ale nemyslím si, že pozitívna diskriminácia problém vyrieši. Čo dostanú zadarmo, to si nevážia.“
Antikoncepcia je tabu
Slavo Pecha je terénny zdravotný pracovník. „Som Róm. Ale takto by som nevedel žiť,“ hovorí. Chodí z chatrče do chatrče, presviedča ľudí, že dodržiavať základné hygienické pravidlá a čistotu sa dá aj bez peňazí, že deti treba v zime obliekať, načo sú dobré preventívne prehliadky u lekára a očkovanie.
„Hlavný problém je voda,“ vysvetľuje. „Najmä v zime sa niet kde umyť. Teraz vysvetľujeme, prečo je dôležité deti zaočkovať. Mali sme štvormesačnú pauzu, lebo neboli peniaze, a môžeme začať odznova.“
Čím sú rodiny chudobnejšie, tým majú viac detí. Bežné sú rodiny, kde je ich desať a viac, najmä v kostolianskej osade rodia 16- a 17-ročné dievčatá. „O antikoncepcii sa v rodinách nerozpráva, je to tabu. Začali sme o tom v centre debatovať.“
Prihlásili sa prvé dve ženy, obe matky deviatich detí. Ich muži nechcú používať ochranu a bránia im, aby brali tabletky, zaujímali sa teda o iné možnosti antikoncepcie. Nemajú však peniaze. „Cez evanjelický farský úrad sme zohnali nejakých štyritisíc korún. V priebehu tohto mesiaca by im gynekológ mal zaviesť vnútromaternicové telieska. Je to prvý úspech,“ usmieva sa Slavo.
Tínedžerov sa snažia prilákať do komunitného centra. „Rómovia z najbiednejšej osady sú uzavretá komunita. Ani ostatní nechcú s nimi nič mať. Vymýšľame rôzne aktivity, aby sme ich aspoň na chvíľu dostali z toho strašného stereotypu. Nepoznajú nič iné len život v osade. V biede sa narodili, vyrástli a zostarli. Keby vedeli, že sa dá aj lepšie žiť, neverím, že by sa nesnažili žiť trochu ináč.“
Nie je Róm ako Róm
Starostka je vo funkcii tretí rok, kandidovať už nechce. „Verte, že starostovať v takejto obci nie je žiadna slasť.“
Kedysi bol pomer obyvateľov opačný, za posledných 20 rokov sa počet Rómov strojnásobil. Starostka sa obáva, že prudký nárast sa nekončí. „Neviem si predstaviť, čo to urobí, keď vláda dá 25-tisíc na tretie dieťa. Nie je to šťastné riešenie.“
Za úpadok niekdajšej strediskovej obce podľa starostky môže plán výstavby atómovej elektrárne. „Ešte v bývalom režime u nás vyhlásili stavebnú uzáveru. Domy sa nemohli ani len opravovať. Mladí zutekali do Košíc, všetko predali. Bieli si tu nepostavili dom dobrých dvadsaťpäť rokov. Rómovia si ich za pár korún kúpili, alebo stavali načierno. Aj teraz sa k nám sťahujú načierno ľudia z Lunika 9.“
V obci postavili kanalizáciu, vybudovali nové zdravotné stredisko, tridsať nízkoštandardných bytov, zriadili komunitné centrum. V osade sa napriek tomu životný štandard zhoršuje. „Keď sme budovali byty v nižnej osade, z Kostolian tam nikto nechcel ísť. A ani by ich neprijali. Nie je Róm ako Róm. Aj medzi nimi sú rôzne sociálne skupiny, kasty. K tým najchudobnejším nikto nechce. A oni sa s nikým nestýkajú.“
V kostolianskej časti už obec vykúpila pozemky na byty, vybavuje stavebné povolenie. Plánuje ich tridsať, ale to je málo. „Každý kričí, že chce byt. Som ale zvedavá, koľkí budú ochotní zapojiť sa do výstavby. Bez toho nemajú nárok,“ povedala starostka.
 |
 |
| FOTO PRE SME – RÓBERT SÁNDOR |
