Borovica čierna (Pinus nigra) sa dnes vyskytuje v parkoch najčastejšie. Doma je v južnej Európe, odtiaľ sa rozšírila do Malej Ázie a strednej Európy. Nie je veľmi náročná na živiny, hlboko korení, takže vydrží aj suchšie leto. Má rada pôdu bohatú na vápnik a vydrží aj znečistené prostredie, čo je asi dôvodom, že sa jej v našich parkoch stále dobre darí. Ako mladá rastie rýchlo. Výhony má pomerne krátke, ihlice tuhé, 8–10 cm dlhé, čo zvyšuje celistvosť hustej koruny. Aj jej tieň je v lete osviežujúci, podobný tieňom listnáčov. Samičie kvety vo forme miniatúrnej šištičky majú veľkosť asi centimeter a samčie kvety sú šištičky asi dvojnásobne dlhšie a práši sa z nich peľ. Kým si čierna borovica dochová potomstvo, trvá jej to dva roky. Až v druhom lete po zakvitnutí dozrejú v šiškách semená, šišky sa roztiahnu, ľudovo povedané „vyškeria“ a celé opadávajú.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
