Mnohé filozofie sú založené na presvedčení, že to, čo sa prejaví na úbožiatku fyzickom tele, je iba špičkou ľadovca. Keby sme hľadali príčiny našich ochorení, zistili by sme, že náš vlastný mozog je Rímom, kam vedú všetky cesty. Svetoznámy taliansky tenorista Enrico Caruso dostal raz celkom nečakane trému. Sťažoval sa, že mu strach doslova sťahuje hrdlo. Tvár mal celú zmáčanú od potu. Veľmi sa hanbil pred okolostojacimi ľuďmi, ale pri myšlienke, že o niekoľko minút bude musieť vyjsť na javisko, sa triasol od strachu. „Zosmiešnim sa,“ povedal, „nemôžem spievať“. No zrazu sa vzchopil a zakričal silným hlasom: „Moje malé Ja chce vo mne zadusiť moje veľké Ja.“ Nato oslovil svoje malé Ja: „Choď preč, veľké Ja chce spievať!“ Pod veľkým Ja mal na mysli moc a múdrosť podvedomia, ktoré sídlia v každom človeku. Keď nastala chvíľa vystúpenia, vyšiel na javisko a svojím žiarivým hlasom ako obyčajne pohltil obecenstvo.
Takže ak sa cítime slabí a bez energie, je vhodné krátke zamyslenie o tom, akú hodnotu majú naše myšlienky. „Významné je formulovanie životných cieľov, perspektív, a to aj v menej priaznivých životných obdobiach. Angažovanie sa v oblasti presahujúcej výlučne osobné potreby či priania môže zvýšiť pocit zmysluplnosti života,“ radí psychoterapeutka Eva Dorota Uhrová.
O čom je hygiena duše?
Ak sa blok energie objaví v našom byte, máme poruke jednoduchý recept: upratať, vydrhnúť. V prípade veľkého upratovania v našej duši, čiže psychohygieny, však univerzálny recept nejestvuje. Filmová Bridget Jonesová si poriadky v hlave robila písaním do denníka, Monica zo seriálu Priatelia by sa určite pustila do šialeného upratovania, pre iných sú zaručeným tipom rozhovory s akváriovými rybičkami.
„Prvým krokom je zmapovať si oblasti, kde sú naše problémy akútne – či ide o časový stres, narušené pracovné vzťahy, partnerské problémy, alebo chronickú únavu – a kde sa dá, s nápravou treba začať už dnes,“ radí Uhrová. Veľký vplyv máme na našu životosprávu – to, či sa pravidelne stravujeme, doprajeme si dostatok spánku, vyhýbame sa látkam, ktoré nám škodia.
„Stačí si uvedomiť, ako sa cítime, keď sme hladní, prípadne nevyspatí – niekto je podráždený, mrzutý, druhý nevýkonný, tretí bez nálady. Takéto prežívanie sa, samozrejme, odrazí aj na vzťahoch s okolím,“ vysvetľuje odborníčka a upozorňuje, že prežívanie má vplyv aj na somatické zdravie: „Strachom, stresom, starosťami a obavami môžeme dokonca narušiť normálny rytmus srdca, pľúc a iných orgánov.“
Myseľ je ako záhrada
My sami sme záhradníci a zasievame semená svojich myšlienok do úrodnej pôdy podvedomia. Druh a kvalita myšlienok určujú, akej úrody sa dočkáme. Tvrdí to Dr. Murphy, autor knihy Moc nášho podvedomia, podľa ktorého by sme mali svoju myseľ zaplniť harmonickými, zdravými a na pokoj zameranými myšlienkami.
Zatiaľ čo na vedomej úrovni dokážeme ľahko rozlišovať medzi predstavou a skutočnosťou, podvedomie podľa známeho zástancu pozitívneho myslenia považuje každú našu myšlienku za rozkaz, ktorý poslušne vykoná. A žiaľ, nie je schopné zvažovať pre a proti a už vôbec nemá ani štipku zmyslu pre humor, takže si dobre rozmyslite, či ešte niekedy niekomu v duchu odkážete: „Šľak ma z teba ide trafiť!“ Namiesto toho skúste premeniť negatívne myšlienky na živé predstavy o tom, aké to bude úžasné, keď sa dostaví pocit harmónie medzi vami a tým, kto vás vyviedol z miery. Energie budete mať zrazu ako atómová elektráreň.
„Hoci sa nám môže zdať tento recept práve vďaka jeho jednoduchosti nesmierne príťažlivý, nezodpovedá úrovni nášho poznania. Nevedomie určite nepovažuje naše myšlienky za rozkazy,“ nesúhlasí Uhrová. „Jeho obsah nie je priamo prístupný vedomému spracúvaniu.
A práve o tom je psychoterapia – veľmi zjednodušene povedané: priviesť nevedomé obsahy do vedomia, aby sme s nimi mohli ďalej pracovať. Je to dlhá a neľahká cesta“. Tak či onak, väčšina z nás sa radšej obklopuje ľuďmi, nad ktorými sa vznáša obláčik pozitívnej energie. „Niekedy stačí aj menšia zmena v našom správaní a budeme sa čudovať, ako týmto spôsobom môžeme medziľudské vzťahy, v ktorých fungujeme, ovplyvniť smerom k lepšiemu,“ hovorí Uhrová.
Čas sú peniaze?
Kedysi sme tomu verili, dnes však tušíme, že je ešte oveľa cennejší. Na rozdiel od peňazí ho nemožno odložiť na horšie časy a ani ten najľudomilnejší štátny orgán nedokáže zvýšiť jeho emisie, keď sa začne míňať. Najviac psychickej energie strácame preto, že nám chýbajú jasné ciele, plány priority a prehľad.
Manažment času pre začiatočníkov:
Spíšte si zoznam všetkých plánovaných aktivít na ďalší deň. Príbuzné aktivity zlúčte do totožných úloh a zostavte si rebríček priorít.
Určite si rozsah času, ktorý budete na realizáciu týchto úloh potrebovať. A hlavne buďte vo vašich cieľoch reálni!
V dennom pláne by nemali chýbať tri dôležité okienka: pre aktivity nepredvídané, pre niečo potrebné, do čoho sa vám vôbec nechce, a napokon pre niečo, čo vám prináša radosť.
Tvorivé úlohy si naplánujte v čase, keď ste najproduktívnejší. Popoludnie by ste mali využívať na rutinné činnosti a sociálne kontakty.
Myslite pozitívne
