TV OKO

Som dyslektik

Je to jdnduche. V ksole kzdeoh nucia cta, psa a pitat. No s aj aci, tkrym ucenie vlmi nejd a neumsia to bt prtom hlupc. S spmalen, nsustrden, akobi doplteni. Su to dslektici. A hoci mju s itanm a poitanim prblemy, niektri to odtahnu az na Nbelovu cnu.


Ak vás zarazil náš úvodný text, vedzte, že chybu sme neurobili ani my a ani naša jazyková redaktorka. Chceli sme vám len priblížiť, ako „vidí" text dyslektik. Zatiaľ čo vy čítate text plynule a automaticky, človek trpiaci dyslexiou s textom bojuje a má s ním problémy. Rovnako to vyzerá, keď dyslektik píše. Dyslexia nie je žiadne fatálne alebo život ohrozujúce ochorenie. Ale obrovské množstvo chýb a vynechaných písmenok v textoch a zjavné problémy s čítaním často spôsobovali, že dyslektické deti bývali zaradené do kategórie „zlý žiak" a takéto hodnotenie sa s nimi vlieklo veľmi dlho. Dyslektikom sa kedysi v školách nevenovala pozornosť a dyslexia sa ako reálna, objektívna porucha učenia vôbec nebrala do úvahy. Dnes už psychológovia odhalia dyslexiu pred nástupom do školy, ale je mnoho neodhalených dyslektikov, ktorí kedysi prežívali v škole traumu. No ak trpíte dyslexiou, neznamená to, že to v živote nemôžete nikam dotiahnuť. Veď dyslektikmi boli aj Leonardo da Vinci, Agatha Christie, Hans Christian Andersen či Walt Disney. Takisto Auguste Rodin, generál Patton či Woodrow Wilson. Keď bol vynálezca Thomas Alva Edison malým chlapcom, učiteľ povedal jeho matke, že je hlúpy a spomalený. Pobúrená matka ho okamžite zobrala z prestížnej súkromnej školy a začala ho vzdelávať sama. Verila totiž v synov potenciál. Dyslektici často potrebujú len podporu, povzbudenie a pochopenie okolia. Spomedzi súčasných známych dyslektikov spomeňme Toma Cruisa a amerického exprezidenta Georgea W. Busha.

Sú inteligentní

„Dieťa je ako nepopísaný papier. S malými či takmer nijakými spoločenskými a sociálnymi väzbami. Z tohto dôvodu sa dyslexia ukáže až s nástupom do základnej školy, kde tieto väzby začnú vznikať," vraví správca a metodik občianskeho združenia DIS+ so sídlom v Trenčíne Ľudovít Herman. „Väčšina odborníkov sa zhoduje, že dyslexiu spôsobuje organická chyba, ktorá môže spôsobiť poškodenie krátkodobej pamäte, nižšiu úroveň celkového vnímania dieťaťa a narušenie obratnosti rúk. Dyslexia sa prejavuje problémami pri písaní a čítaní, ale aj problémami so slovami a s rečou komplexne. Dyslektik môže mať problémy so zoraďovaním dní v týždni či so správnym zoradením písmeniek v slove. Pri opisovaní deti postihnuté dyslexiou často píšu písmená zrkadlovo obrátené. Vytvára sa u nich nechuť k čítaniu a často aj vôbec k vzdelávaniu. Rodičia, ktorí nechápu, že ich dieťa má takýto problém, ho preťažujú, trestajú či obviňujú z lenivosti, porovnávajú ho so súrodencami a spolužiakmi. Pri dyslexii však dieťa vykazuje normálnu inteligenciu."

Je dôležité, aby rodičia a učitelia rešpektovali obmedzenia dyslektického dieťaťa. „Pomôže im, ak sa budú zaujímať o to, čo mu spôsobuje najväčšie problémy. Potom dokážu reálne odhadnúť, aké obmedzenia má a čo môžu od neho očakávať. Ako vraví istý odborník, je dôležité žiadať, aby dieťa robilo veci tak, ako dokáže, rozhodne nie lepšie. Ak sú rodičia a učitelia chápaví, dieťa povzbudzujú a prispôsobujú učenie jeho možnostiam, čím zmierňujú prejavy dyslexie a zmenšujú tiež emočné napätie, ktoré dyslektické dieťa nadmieru pociťuje."

Dyslexiu môže psychológ diagnostikovať aj v dospelosti. Pri vyšetrení a „liečbe" sa postupuje podobne ako v prípade dieťaťa.

Knižky veľmi nečítam

„Keď som mal ísť do školy, robili mi test, či mám ísť do prvej triedy v šiestich alebo v siedmich rokoch," vraví študent druhého ročníka Vysokej školy múzických umení Lukáš Teren. „Povedali mi, že ešte nie som na školu pripravený a že mám možno dyslexiu. Odložili sme nástup do školy o rok. Bol som na nejakých testoch na sústredenie, kreslenie, bolo to čosi ako písmená, také prvácke cvičenia, mal som niečo obkresľovať." Na strednej škole zistili Lukášovi aj ďalšie poruchy učenia - dysortografiu, teda poruchu pravopisu, a dysgrafiu - poruchu písania. Dysortografia sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov, závisiacich od konkrétneho jazyka. V slovenčine to môžu byť napríklad zámeny krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások, spájanie a trhanie slov. Dysortografia sa často vyskytuje spolu s dysgrafiou. Niektorí autori ju považujú za druh alebo súčasť dysgrafie či dyslexie. Deti s poruchou dysortografie robia v diktátoch obrovské množstvo chýb. Prepis textu a rovnako opis im spôsobuje množstvo problémov. „Keď píšem rýchlo, pod tlakom, môj rukopis sa stáva nečitateľným, asi to súvisí s mojou dysgrafiou," vraví Lukáš. „Knižky veľmi nečítam," priznáva sa. „Teda čítam, keď sa učím do školy, ale že by som si ich čítal z vlastnej iniciatívy, to ma nikdy veľmi nebavilo. Možno aj preto, že mi to veľmi nešlo. Vždy som si musel to, čo čítam, niekoľkokrát prečítať. Keď som sám, často si čítam nahlas, vtedy sa viac sústredím. Je to možno smiešne, ale mne to pomáha, viac si potom zapamätám. Niekedy sa mi stáva, že čítam a v polovici strany si uvedomím, že vôbec neviem, čo som čítal, rozmýšľal som nad niečím iným. Možno aj toto súvisí s dyslexiou."

Pomohla mi učiteľka

Napriek poruchám učenia sa Lukáš prepracoval do druhého ročníka vysokej školy. „Študujem kameru. Viac točím, než sa učím," vraví.

Zo základnej školy si spomína len na jednu učiteľku, ktorá brala na jeho problém ohľad. „Keď zistila, že som dyslektik, veľmi sa čudovala, prečo sme jej to nepovedali. Tri roky predtým to bolo učiteľkám úplne jedno. Každý rok mi chodili od psychologičiek nejaké diagnózy, ale učiteľky papier s výsledkami len založili niekde do zásuvky," spomína Lukáš. Až v štvrtej triede dostal mladú učiteľku, ktorá mu umožnila špeciálny študijný plán. „Pomáhalo mi to. Napríklad som u nej nepísal diktáty, robil som len také doplňovačky. Keď sme písali diktát, sedel som vedľa nej. Kým ostatným diktovala, písala za mňa a pýtala sa ma, či má napísať mäkké „i" alebo „y". Ja som len odpovedal na otázky. Mal som vtedy normálne známky. S inými učiteľkami som mal vždy štvorky, päťky, lebo v rýchlosti som to nezvládal."

Takisto pri maturite Lukášovi vyšli v ústrety. „Na nemeckom jazyku mi odpustili celú písomnú časť. Z ústnej som mal „áčko", nemčinu mám celkom rád. A na slovenčine som mal asi o 25 percent času viac než ostatní. Úplne som to nevyužil, ale pomohlo mi to. Najmä pokiaľ ide o stres, bol som vďaka tomu uvoľnenejší."

Vytrpia si aj rodičia

Aj rodičia si s dyslektickými deťmi vytrpia, musia sa vyzbrojiť trpezlivosťou. Rozprávať by o tom mohla Eva Jurkovičová, matka už pomaly devätnásťročného Matúša, ktorého úspešne doviedla až k maturite. „Synov výtvarný prejav bol veľmi slabý už v predškolskom veku. Ako prváčik si zamieňal ‚b' a ‚d', veľmi ťažké bolo preňho zapamätať si čísla. Uňho pracuje logika, ale to suché memorovanie mu ide ťažko. Keď sa ako prváčik učil číslo tri, bol preňho veľký problém zapamätať si ho. Vymyslel si pomôcku, že keď píšeme trojku, sú tam tri body - hore, v strede a dole. Veľký problém bol preňho spájať písmenká do slov."

Hoci psychológ Matúša odporučil do školy, už po troch mesiacoch sa zistilo, že na ňu ešte vôbec nebol zrelý. Mal dyslexiu, nebol schopný sa sústrediť. „Pýtali sa ma, či ho chcem v škole nechať, ale mal tam už citové väzby, kamarátov. Bol odjakživa odvážny, vždy sa bil do pŕs medzi kamarátmi, aký je geroj. Tak som si povedala, že to riskneme." No dnes pani Eva tvrdí, že sa nerozhodla správne. „Bolo to preňho nesmierne veľa informácií, nevedel si zapamätať veľké písmená. Keď písal diktát, napísal dve slová a potom už len vlnovky."

Úľavy vtedy neboli žiadne. Učiteľka ho síce chcela pustiť do druhého ročníka, ale mama nesúhlasila. Syn si zopakoval prvý ročník. „To jeho učenie je stále také všelijaké. Ale mal už stužkovú, tak sa budeme snažiť zmaturovať." Syna to vraj ťahá k filmu, chcel by sa venovať strihu a uvažuje dokonca o vysokej škole, hoci ani na strednú školu sa na prvý pokus nedostal. Zvýhodnenie pri maturite si neželá, nechce, aby sa mu jeho hendikep neustále pripomínal, chce byť ako ostatní žiaci. Tak ako pre mnohé iné deti aj pre Matúša sú spomienky na prvé roky v škole traumou, ktorú by najradšej zo svojho života vymazal. „Boli to horory, užili sme si dosť," uzatvára mama, ktorá sa celú základnú školu so svojím synom učila. Dodnes nemôže zabudnúť, ako jej syn v prvej triede odmietol napísať úplne ľahkú domácu úlohu „Mama, ja ju nespravím, ani za ten svet, nechytím sa pera - povedal. Pamätám si na to ako dnes, nevedela som to stráviť. Nebolo to preňho ľahké, porovnával sa s ostatnými deťmi. Keď už na seba nevedel upozorniť učením, upozorňoval vyvádzaním."

Ako vyjsť v ústrety?

Môžu sa na dyslexiu vyhovárať „zlí" žiaci alebo skrátka žiaci, ktorým sa nechce učiť? „Odborník to vie rozpoznať. Simulovanie týchto porúch nie je až také časté, ako by sa očakávalo," vraví Ľudovít Herman. Zo zákona majú dyslektici nárok na rôzne úľavy, podľa Hermana ich však často učitelia nerešpektujú. „Je potrebný čas na výmenu aspoň jednej generácie učiteľov. Dyslexia je vážnou prekážkou v akademických snahách našich detí, či už na stredných, alebo na vysokých školách. Existujú však rôzne podporné programy pre znevýhodnených študentov, napríklad podporné centrum Univerzity Komenského vytvára pre nich podmienky pre flexibilný časový rámec skúšania. Uvedomujú si, že nie je vhodné preverovať ich nové poznatky klasickým spôsobom, pretože potrebujú dlhší čas na ich ‚uloženie'. Vytvorili tu aj možnosť zvukového nahrávania učebného procesu. Keď je to možné, je vhodné nahradiť písomnú formu skúšky ústnou. Skúšajúci kladú takýmto študentom priame a jednoznačné otázky, zbytočne abstraktný alebo umelý jazyk môže byť mätúci." Ponúkajú tiež flexibilitu pri určovaní termínov predkladania úloh a v prípade písomnej skúšky môže študent so špecifickými poruchami učenia použiť počítač. S predlžením času sa ráta aj preto, aby si študent mohol vykonať kontrolu pravopisu a napísané vytlačiť alebo prácu odovzdá na diskete. Pri prijímacích skúškach na vysokú školu navrhujú na Univerzite Komenského konzultovať vyhovujúcu formu skúšky s uchádzačom, aby zbytočne nezvyšovali jeho stres. Najvhodnejšie je použiť postup ako u nevidiaceho uchádzača - píše sa v odporučeniach Podporného centra Univerzity Komenského v Bratislave.

Stáť pri deťoch

„Dyslektické deti nie sú psychicky choré, ale sú nesmierne emočne traumatizované," vraví Ľudovít Herman. „V snahe spĺňať si svoje každodenné povinnosti v škole stále zlyhávajú. Sú preto úzkostné, plačlivé, často prejavujú strach a napätie. Ešte stále sa im v našich školách nedostáva toľko porozumenia, koľko potrebujú. Učitelia často označujú tieto deti za lenivé, lajdácke a hlúpe. Je preto na nás rodičoch, aby sme aj v týchto chvíľach stáli pri svojich deťoch a pomohli učiteľom porozumieť ich potrebám. Deti, ktoré si uvedomujú podporu svojich rodičov, získavajú pevný základ pre svoje fungovanie, získavajú sebavedomie." Nezabúdajme, že dyslektikov nájdeme aj v kategórii géniov. Patril medzi nich aj Albert Einstein. Dyslexia vraj bola uňho navyše kombinovaná s dyspraxiou, čo sa prejavovalo ako syndróm roztržitosti. A predsa vymyslel teóriu relativity.

Ako odhaliť dyslexiu

Ak sa vaše dieťa do ôsmich rokov:
* naučilo neskoro hovoriť,
* doposiaľ má špecifické problémy pri čítaní,
* máte pocit, že je inak pohotové a bystré,
* zamieňa si poradie písmen a čísel,
* potrebuje si pri počítaní pomáhať prstami, značkami na papieri,
* má veľké problémy zapamätať si násobilku,
* je preň ťažké zapamätať si, ktorá je pravá a ktorá ľavá ruka,
* je mimoriadne nemotorné.

Ak ste odpovedali „áno" aspoň na tri z predchádzajúcich otázok, je vaše dieťa kandidátom na dyslexiu.

Ak dieťa od ôsmich do dvanástich rokov

* vynecháva niektoré písmená v slovách alebo ich uvádza v nesprávnom poradí,
* robí pri čítaní jednoznačné chyby z nedbalosti,
* zdá sa vám, že obsah čítaného textu chápe nedostatočne,
* má v škole problémy s opisovaním z tabule,
* pri čítaní nahlas vynecháva slova i celé riadky alebo číta celý riadok opakovane,
* má odpor k čítaniu nahlas,
* je preň ťažké zapamätať si násobilku,
* má nedostatok sebadôvery a malú úctu k sebe samému,
* má zlý zmysel pre smer a pletie si pravú a ľavú stranu.

Ak ste aj v tejto vekovej kategórii odpovedali „áno" aspoň na tri z predchádzajúcich otázok, je vaše dieťa kandidátom na dyslexiu. Ak ste znepokojení týmto malým testom, mali by ste sa obrátiť na pedagogicko-psychologickú poradňu, ktorá pôsobí v rámci školy vášho dieťaťa alebo na občianske združenie DIS+ (www.displus.sk)

Čo je...

  • Dyslexia

Slovník definuje dyslexiu ako poruchu schopnosti čítať. Koreň zloženého slovenského slova „dyslexia" pochádza z gréckeho „dys" - to znamená „porucha" a „lexis" znamená „slovo". Dyslexia sa prejavuje problémami so slovami či s rečou. Môže sem patriť problém správne zoradiť jednotlivé dni v týždni či správne radiť písmená v slove.

  • Dysfázia

Problém môžu rodičia cítiť už u ročných detí. Problémy relevantné pre diagnostikovanie sa objavujú okolo tretieho roku, skôr po treťom roku života. Reč sa stáva dysfatickou. Objavujú sa chyby v gramatickej zložke prejavu. Dieťa nerozpráva alebo rozpráva nezrozumiteľne. Časté je zlé skloňovanie, nesprávne časovanie, pády, nesprávna vetná skladba. Kvalita celkových rečových porúch je komplexná. Dieťa nehovorí vôbec alebo hovorí nezrozumiteľne. Nemusí rozumieť reči alebo jej rozumie veľmi málo. Jedna z foriem vývinovej dysfázie je slovná hluchota.

  • Dysgrafia

Dysgrafia je porucha písania. Dysgrafik má problémy s grafickou stránkou písomného prejavu, s tvarmi písmen, ich napodobením a zapamätaním. Ojedinele sa vyskytuje samostatne, zvyčajne kráčajú ruka v ruke s dyslexiou a dysortografiou. Dysgrafia môže byť vrodená alebo získaná, poškodením mozgu.

  • Dysortografia

Porucha pravopisu. Táto porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov závisiacich od daného jazyka. V slovenčine to môžu byť zámeny krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások, spájanie a trhanie slov. Dysortografia je špecifická porucha často sa vyskytujúca spolu s dysgrafiou. Deti s poruchou dysortografie robia v diktátoch obrovské množstvo chýb. Prepis textu a rovnako opis im spôsobuje množstvo problémov.

  • Dyspraxia

Správnejšie označenie pre dyspraxiu je „špecifická vývojová porucha motorickej funkcie". Ide o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývojovej pohybovej koordinácie, pričom ju nemožno vysvetliť celkovou retardáciou intelektu ani špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou poruchou. Motorická neobratnosť je obvykle spojená s určitým stupňom poškodenia výkonu pri vizuálne priestorových kognitívnych úlohách. Pokiaľ ide o koordináciu pohybov, zníženie stupňa úrovne oproti zrelému dieťaťu by malo byť zreteľné.

  • Dyskalkúlia

Problémy s chápaním základných matematických pojmov sa označujú ako dyskalkúlia. Ide o poruchu vnímať veci v abstraktných súvislostiach.

  • Ďalšie dysfunkcie u detí

Dysfémia - koktavosť, zajakavosť, neschopnosť plynulo vyslovovať a hovoriť, chyba reči, nesúvislá reč. Dysfória - rozladenosť, druh nálady.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 178
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 733
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 179
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 258
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 398
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 910
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 856
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 786
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 711
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 460

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Keď antibiotiká nefungujú. Skutočné príbehy ukazujú nebezpečnú budúcnosť

Odolné baktérie sú skutočná hrozba. Nesprávne užívanie antibiotík už má svoje obete.

Päť dôvodov prečo sa oplatí piť harmančekový čaj

Ako hodnotí liečivé účinky kamilkového čaju veda.

Choré srdce, alebo depresia môže závisieť od mesiaca narodenia

S konkrétnym mesiacom narodenia môže súvisieť viac ako päťdesiat ochorení.

Mozog nepotrebuje rásť. Pre bunky robí konkurz

Ako je možné, že sa pribúdajúcimi vedomosťami mozog nenafúkne.