BRATISLAVA. Ak lyžiari či priaznivci iných zimných športov nezvládnu rýchlu jazdu, náročný terén a nie sú dostatočne chránení, spôsobujú pri pádoch a nárazoch sebe aj druhým najčastejšie zlomeniny končatín, najmä dolných.
„Úrazy hlavy sa až tak často nevyskytujú, aj keď ich máme niekoľko každú sezónu, ale väčšinou ide o otrasy mozgu. Najhoršie sú však poškodenia krčnej chrbtice, kde môže dôjsť k prerušeniu miechy, a tým strate hybnosti tela, čo znamená trvalú invaliditu," hovorí Marek Šperka, vedúci lekár traumatológie popradskej nemocnice. „Takémuto zraneniu však prilba nezabráni, niektorí lyžiari preto používajú pomôcku na spevnenie opory tejto časti tela tzv. korytnačku."
Rozhoduje sila nárazu
Ako pomôcť ranenému
Pri otrase mozgu má postihnutý závraty, je mu na vracanie a nemusí si spomínať na to, čo sa stalo. Treba ho upokojiť a zabezpečiť pomoc lekára. Pri pomliaždení mozgu sa v hlave vytvára tlak pre nahromadenú krv alebo opuch mozgového tkaniva, postihnutému sa zhoršujú reakcie, môže i omdlieť, má bolesť hlavy, závraty, prípadne sa objaví paralýza jednej časti tváre či tela.
Postihnutého treba uložiť do pohodlnej polohy a zabezpečiť prevoz do nemocnice.
Pri zlomenine lebky môže človek strácať vedomie, z ucha alebo nosa môže vytekať číra tekutina a na hlave, za uchom alebo okolo oka sa zvykne vytvoriť modrina. Prípadné krvácanie treba zastaviť tlakom okolo rany okamžite volať rýchlu zdravotnú pomoc.
Pri zlomenine stavca môže postihnutý pociťovať bolesť v krku a chrbte, strácať schopnosť ovládať končatiny alebo zvierač mechúra a konečníka. Raneného treba uložiť na chrbát a držať mu hlavu v polohe, aby bola v jednej osi s krkom a chrbticou, kým nepríde odborná pomoc.
Následky po zranení hlavy nemusia byť žiadne, no pri závažných poraneniach môže byť zdravotný problém doživotný. Pri otrase mozgu spravidla lyžiar na chvíľku upadne do bezvedomia, prípadne má krátkodobý výpadok pamäti. Závisí to od intenzity nárazu, ale napokon vyviazne bez problémov, po pár týždňoch mu úraz už nepripomínajú žiadne ťažkosti.
Horšie je, keď praskne lebka. „Ak je natrhnutá cieva, vzniká veľmi rýchlo hematóm, ktorý treba čo najrýchlejšie odsať, pretože môže postihnutému spôsobiť smrť," povedal František Jurčaga, primár neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v bratislavskom Ružinove.
Trvalé neurologické zmeny zvykne spôsobiť aj difúzne axonálne poškodenie mozgu, čiže mnohopočetné mikroskopické prerušenie nervových spojení v bielej hmote, keď pacient môže upadnúť aj do kómy. „Výsledkom bývajú poruchy pamäti, problémy s koncentráciou či pomalšie reakcie, čo všetko môže pacientovi komplikovať prácu alebo štúdium, ale aj časté zmeny nálad a emocionálnu nestabilitu," hovorí neurológ.
Epilepsia ako dôsledok úrazu
K nebezpečným zraneniam s možnými následkami patrí aj pomliaždenie alebo zakrvácanie mozgu. „Na postihnutých miestach sa vytvárajú jazvy, neskoršie ložiská elektrických impulzov, ktoré spôsobujú epileptické záchvaty," vysvetľuje Jurčaga.
Jazvy sú často veľmi nenápadné. Stačí pol centimetra poškodeného tkaniva, aby sa u pacienta rozvinula sekundárna epilepsia. Lieči sa ťažšie ako forma epilepsie, ktorá sa vyskytuje v detstve. „K prvému záchvatu môže dôjsť až rok, dva či tri po úraze. Ale potom predstavuje doživotný zdravotný problém. Účinné sa neukázalo ani preventívne podávanie antiepileptík."
Detský mozog sa prispôsobí
Deti sa zdajú zraniteľnejšie, v skutočnosti majú po úraze hlavy väčšiu šancu vyhnúť sa problémom, aké majú v nasledujúcich rokoch dospelí. „Majú pružnejšiu lebku a plastickosť mozgu zabraňuje výskytu posttraumatických diagnóz," hovorí Jurčaga. Pomliaždený mozog dospelého nedokáže regenerovať, u detí je prognóza lepšia.
Každý sa narodí s istým počtom mozgových buniek, ich strata po úraze či vážnej chorobe je preto nenávratná. „Detský mozog si však pri včasnej a kvalitnej rehabilitácii dokáže vytvárať alternatívne centrá, jednoducho ich z poškodenej presunie do inej časti mozgu," vysvetľuje Ladislav Laho, prednosta II. kliniky pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici.
Dôležité sú prvé minúty
Pri úraze hlavy je dôležitá prvá pomoc a prvé hodiny na špecializovanom pracovisku.
Horská záchranná služba pomáha zraneným návštevníkom denne. „Niekedy máme výjazd k trom, inokedy aj k dvadsiatim," hovorí záchranár Roman Bencúr z Demänovskej doliny. Najčastejšie riešia záchranári zlomeniny, ale pri chýbajúcej prilbe aj úrazy hlavy. „Pamätám si na desaťročné dieťa, ktoré vyletelo zo zjazdovky a narazilo do stromu. Malo silný otras mozgu, rezné rany a zlomenú ramennú kosť," spomína Bencúr. Ranenému poskytujú podobnú pomoc ako rýchla zdravotná služba - ošetria rany, zabezpečia vitálne funkcie a doplnia stratu krvi fyziologickým roztokom do žily.
Mozog je dobre chránený tvrdým obalom lebky a tekutinou, tvrdí prednosta detskej traumatológie v Banskej Bystrici Ladislav Laho. Problémom je extrémne prekračovanie rýchlosti. „Najviac ohrozené sú deti do štyroch rokov, ktoré ešte nemajú pevnú lebku. Navyše len málokto v teréne vie zabezpečiť prvú pomoc pri malých pacientoch," hovorí odborník.
Záchranári cvičia na modeloch veľkosti dospelého a uvoľňovanie dýchacích ciest u detí je pre menšie otvory náročnejšie. Dieťa po úraze podľa Laha treba rýchlo dostať do jedného z troch centier , ktoré sa špecializujú na ťažké detské úrazy hlavy. Situácia sa podľa neho v posledných rokoch aj vďaka helikoptéram zlepšila.
